Menej frekventované termíny
V dokumentoch sa používajú aj ďalšie, menej frekventované alebo menej významné pojmy vo vzťahu k charakteristike a klasifikácii štátov.
V NBS z roku 1999 sa objavuje pojem outlaw states, ktorý je označením štátov nerešpektujúcich právo. „Štáty nerešpektujúce právo (outlaw states) a etnické konflikty ohrozujú regionálnu stabilitu a pokrok v mnohých dôležitých oblastiach sveta.“ [12]
V roku 2001 je v dokumente DIA Global Threats and Challenges Through 2015 použitý termín disaffected states, groups, and individuals. Tento termín je možné preložiť ako rebelantský, ale aj ako nepriateľský a jeho vymedzenie je nasledovné: “Niektorí (napríklad Irán, rozličné teroristické a zločinecké skupiny) jednoducho odmietajú alebo sa obávajú našich hodnôt a cieľov. Budú pokračovať vo využívaní určitých aspektov globalizácie, dokonca sa budú pokúšať eliminovať niektoré z ich dopadov (ako otvorenosť a nárast globálnej prepojenosti). Budú pravidelne využívať násilie – zamerané na našu politiku, zariadenia, záujmy a osoby – na zvýhodnenie svojich cieľov a podkopanie našich. Ďalší, ktorí sú neschopní alebo neochotní uznávať prínosy globalizácie, budú stáť pred prehlbujúcou sa ekonomickou stagnáciou, politickou nestabilitou a kultúrnym odcudzením. Tieto podmienky budú vytvárať úrodnú pôdu pre politický, ideologický a náboženský extrémizmus. Mnohé z nich budú USA vnímať ako primárny zdroj ich problémov a hlavný objekt ich frustrácie. Ďalší budú odmietať americké sily a postoje, a budú sa zaoberať miernejšou formou antiamerickej rétoriky a správania. V dôsledku toho budeme pravdepodobne konfrontovaní s dočasnými antiamerickými koalíciami spontánne formovanými proti špecifickým iniciatívam alebo akciám americkej politiky.” [7]
Pojem disaffected sa objavuje aj v ďalších dokumentoch, napríklad v Global Threats and Challenges z roku 2002 [6].
Ďalším termínom je stateless zones, čo by po obsahovej stránke bolo možné preložiť ako „nespravované územia“. Ide o územia, na ktorých príslušná štátna moc nedokáže uplatňovať svoju autoritu, alebo len v obmedzenom rozsahu. Na týchto územiach sa potom formuje moc iná. Dokument CIA The Worldwide Threat 2004 tento pojem vymedzuje ako: „…miesta, kde sa kombinujú zúfalé sociálne a ekonomické pomery so zlyhávajúcou vládnou politikou. Na tomto území sa môžu často vytvárať prirodzené podmienky pre teroristické skupiny, povstalcov a kriminálnikov. Zlyhávanie vládnej kontroly nad vlastným územím vytvára potenciálne mocenské vákuum, čo vytvára možnosti pre tých, čo nenávidia“ [19]. Podľa dokumentu je v súčasnosti približne 50 podobných oblastí – hraničná oblasť medzi Afganistanom a Pakistanom je veľmi dobrým príkladom.
Po obsahovej stránke je podobné vyjadrenie z QDR z roku 2006, kde sa uvádzajú „zlyhávajúce štáty alebo nespravované oblasti (ungoverned spaces), v ktorých teroristi môžu ľahšie operovať alebo získať útočisko“ [16]. Obdobne je tento termín využívaný aj v Národnej vojenskej stratégii USA z roku 2004 – ungoverned space, under-governed territories, ungoverned regions [11]. NBS z roku 2006 používa pojem ungoverned areas [14].
Niektoré pojmy sa objavujú bez ich bližšej špecifikácie, ale ich samotný názov je dostatočný pre ich pochopenie. Ide napríklad o uncooperative states, teda nespolupracujúce štáty z QDR 2006 [16], alebo o termín aggresive states, ktorý je použitý v Národnej vojenskej stratégii USA z roku 2004 [11]. Pojem je spojený s veľmi zaujímavou, ale málo používanou charakteristikou: „…agresívne štáty, ktoré vlastnia alebo sa usilujú získať zbrane hromadného ničenia alebo efektu (WMD/E)“. V tomto prípade je upozornené na zbrane, ktoré nemajú charakter ZHN, ale ich použitie môže mať obdobný dopad na spoločnosť.
NBS z roku 2006 prináša nový, doposiaľ nepoužívaný pojem, ktorý má silný ideový náboj: tyrannies (tyranie, diktatúry). “Diktatúra je kombinácia brutality, chudoby, nestability, korupcie a utrpenia vytvorená podľa pravidiel despotov a despotických systémov. Ľudia žijúci v Severnej Kórei, Iráne, Sýrii, Kube, Bielorusku, Barme a Zimbabwe vedia z prvej ruky, čo znamená diktatúra … všetky diktatúry ohrozujú svetový záujem slobodného rozvoja a niektoré diktatúry sa usilujú získať ZHN, alebo podporujú terorizmus, ohrozujú naše bezprostredné bezpečnostné záujmy…” [14].
Obdobné klasifikácie štátov sa neobjavujú len v dokumentoch USA, ale aj ostatných krajín alebo medzinárodných organizácií.
Bezpečnostná stratégia Európskej únie z roku 2003 tiež používa niektoré z týchto pojmov. Najvýznamnejší je state failure: „Zlá vládna moc, teda korupcia, zneužívanie právomocí, nepostačujúce inštitúcie a nedostatok zodpovednosti – a občianske konflikty rozkladajú štát zvnútra. V niektorých prípadoch to môže vyústiť až do kolapsu štátnych inštitúcií. Somálsko, Libéria a Afganistan pod vládou Talibanu sú najlepšie známe nedávne prípady. Zlyhanie štátu môže byť spojené so samozrejmými hrozbami, ako sú organizovaný zločin alebo terorizmus. Zlyhanie štátu je alarmujúci fenomén, ktorý podkopáva a ničí globálnu vládnu moc a prispieva k regionálnej nestabilite“ [5].
Taktiež používa pojmy weak states, weakening of the state system, ako aj good governance.
Bezpečnostná stratégia ČR z roku používa termín „agresívne štáty” a “nestabilné regióny a štáty” [4]. Bezpečnostná stratégia Maďarska používa termíny unstable regions, failed states, ako aj collapse of statehood – kolaps štátnosti [2]. Národná bezpečnostná stratégia Poľskej republiky používa spojenie “fenomén zlyhávajúcich štátov” (phenomenon of „failed states“) [9].
Na druhej strane Strategická koncepcia NATO z roku 1999 obdobnú klasifikáciu nepoužíva. Obdobné pojmy nie sú použité ani v bezpečnostných dokumentoch Estónska alebo Rakúska.
Implikácie pre Slovensko
Používanie uvedených pojmov je súčasťou bezpečnostnej politiky. Tieto pojmy nie sú terminologicky obsahovo ustálené, presne vymedzené a ich použitie jednoznačne zaužívané. Niektoré z týchto pojmov sa počas uplynulých rokov stali pevnou súčasťou bezpečnostnej terminológie a umožňujú relatívne výstižne charakterizovať a klasifikovať štát, skupinu štátov alebo ďalších aktérov bezpečnostnej politiky. Z tohto pohľadu sú efektívnym nástrojom vyjadrovania, ale súčasne vyžadujú opatrnosť pri ich používaní, a to z dôvodu ich nie vždy jednoznačného významu a z hľadiska adekvátneho vyjadrenia požadovanej myšlienky.
Bezpečnostná stratégia SR pri charakteristike bezpečnostného prostredia používa pojem zlyhávajúce štáty, ktoré znamenajú bezpečnostnú hrozbu pre záujmy SR. Tieto definuje nasledovne: „Ďalšiu hrozbu predstavujú zlyhávajúce štáty, ktoré nie sú schopné zaručiť vlastnú bezpečnosť, dodržiavanie ľudských práv a slobôd svojich občanov a základné funkcie štátu, čím sa stávajú hrozbou pre svoje okolie a prispievajú k regionálnej nestabilite. Tieto štáty vytvárajú podmienky pre zneužívanie moci, podnecovanie neznášanlivosti, potláčanie demokracie a rozvoja občianskej spoločnosti, porušovanie ľudských práv a slobôd, korupciu a nelegálne obchodovanie s ľuďmi, drogami a zbraňami. Často sa stávajú aj základňami pre teroristické, extrémistické skupiny a siete, zázemím organizovaného zločinu a tiež zdrojom nelegálnej migrácie“ [3]. Použitie tohto pojmu na takto vymedzenú skupinu štátov je v poriadku a zodpovedá jeho zaužívanému ponímaniu. Súčasne je ale opodstatnená otázka, či obsah tohto pojmu postačuje našim potrebám identifikovať bezpečnostné hrozby pre SR vychádzajúce z určitého typu štátov. Zlyhávajúce štáty predstavujú relatívne limitovanú skupinu štátov a dopad ich existencie a pôsobenia na bezpečnosť SR pravdepodobne nebude zásadný. Pre bezpečnosť SR je pravdepodobne ďaleko významnejšia existencia ďalšej skupiny štátov, pre ktoré je možné použiť termín „problémové štáty“. Ide o štáty, ktorých politika vyvoláva problémy v medzinárodných vzťahoch. Použitie obsahovo širšieho pojmu a jeho adekvátne vymedzenie umožňuje obsiahnuť širšie spektrum štátov, ktorých politika má významnejší dopad na bezpečnostné záujmy SR. Ako názorný príklad môže slúžiť napríklad Irán, ktorý v žiadnom prípade nie je zlyhávajúcim štátom. Jeho nukleárny program či podpora extrémizmu a terorizmu sú významným globálnym bezpečnostným problémom, ktorý by mohol byť použitý ako model, a ktorý je nutné postihnúť. Použitie a vymedzenie termínu „problémové štáty“ by umožnilo pokrytie ďaleko širšieho spektra problematiky ako používanie termínu „zlyhávajúce štáty“.
Pozornosť venovaná uvedenej časti bezpečnostnej terminológie má dva významné aspekty. Na jednej strane umožňuje vhodne používať medzinárodne zrozumiteľné súhrnné pojmy a na strane druhej umožňuje adekvátne chápať dokumenty iných krajín v prípade používania obdobných pojmov.
Zdroje:
[1] Annual Threat Assessment of the Director of National Intelligence for the Senate Select Committee on Intelligence 2006, archív autora.
[2] Bezpečnostná stratégia Maďarskej republiky, 2004, archív autora.
[3] Bezpečnostná stratégia SR, 2005, archív autora.
[4] Bezpečnostní stratégie ČR, 2003, archív autora.
[5] European Security Strategy, 2003, archív autora.
[6] Global Threats and Challenges, Defense Intelligence Agency 2002, archív autora.
[7] Global Threats and Challenges Through 2015, Defense Intelligence Agency 2001, archív autora.
[8] Military Threats and Security Challenges Through 2015, Defense Intelligence Agency 2000, archív autora.
[9] Národná bezpečnostná stratégia Poľskej republiky, 2003, archív autora.
[10] National Defense Strategy of the USA, 2005, archív autora.
[11] National Military Strategy of the USA, 2004, archív autora.
[12] National Security Strategy for the New Century, 1999, archív autora.
[13] National Security Strategy of the USA, 2002, archív autora.
[14] National Security Strategy of the USA, 2006, archív autora.
[15] Quadrennial Defense Review Report, Department of Defense of the USA 2001, archív autora.
[16] Quadrennial Defense Review Report, Department of Defense of the USA 2006, archív autora.
[17] The Worldwide Threat in 2000: Global Realities of Our National Security, Central Intelligence Agency 2000, archív autora.
[18] The Worldwide Threat 2001: National Security in a Changing World, Central Intelligence Agency 2001, archív autora.
[19] The Worldwide Threat 2004: Challenges in a Changing Global Context, Central Intelligence Agency 2004, archív autora.
ilustračné foto: pixabay.com
