Bezpečnosť je jedným zo základných pojmov nie len v bezpečnostnej politike. Každá ľudská činnosť má svoj bezpečnostný aspekt, počnúc bezpečnosťou mostných konštrukcií, cez bezpečnosť v domácnosti po bezpečný sex. Všeobecne pod bezpečnosťou rozumieme to, že to čo robíme alebo s čím sa stretávame nám nespôsobí ujmu, respektíve že možnosť vzniku tejto ujmy je minimalizovaná na akceptovateľnú mieru.
Na úvod niekoľko poznámok:
Predmetom nášho záujmu je vymedzenie pojmu bezpečnosť najmä v súvislosti s problematikou národnej a medzinárodnej bezpečnosti. V tejto časti nebude venovaná pozornosť štruktúre bezpečnosti, typov bezpečnosti atď.
Z hľadiska používania prívlastkov – národná, štátna bezpečnosť považujem tieto za synonymické a domnievam sa, že tento problém (určité obavy pred používaním prívlastku „národná“) je viac politický ako odborný. Som priaznivcom anglosaského prístupu a národ v tomto kontexte nie je vymedzením etnickým ale národom politickým.
Pri prekladoch z angličtiny býva niekedy nejasnosť pri pojmoch „security“ a „safety“. Podľa niektorých názorov ide o synonymá, podľa iných sa safety vzťahuje skôr k osobnej bezpečnosti. Pre záujemcov o tento problém odporúčam pozrieť napríklad materiál na stránke www.da-academy.org/devsecure.html. Osobne si myslím že pojmy sú obdobné a záleží najmä na kontexte.
K sémantickému obsahu pojmu:
Elektronický krátky slovník slovenského jazyka (SLEX 99) k pojmu „bezpečný“ uvádza tieto významy:
- poskytujúci ochranu pred nebezpečenstvom, istý;
- ktorý je bez pocitu ohrozenia, istý;
- nepochybný, zaručený, istý;
A k pojmu „bezpečnosť“:
- istota; ochrana; zabezpečenie: (osobná bezpečnosť; bezpečnosť práce; bezpečnosť jazdy; systém kolektívnej bezpečnosti; bezpečnosť štátu)
- (prv) policajné orgány, polícia; policajný úrad oznámiť niečo bezpečnosti: (bezpečnostné opatrenia; bezpečnostné zariadenie; bezpečnostný referent)
Navrhované definície
Na definovanie bezpečnosti môžu byť samozrejme rôzne názory. Vo všeobecnej rovine uvádzam dva možné prístupy…
„Požadovaná úroveň bezpečnosti je dosiahnutá vtedy, keď pre normálny (štandardný) priebeh činnosti (chod systému) nie je potrebné prijímanie špecifických opatrení.“
Komentár: Z hľadiska tohto prístupu je bezpečnosť ponímaná ako dynamický proces, ako jedna z charakteristík vývoja. Hovoríme o „úrovni bezpečnosti“, tzn. že bezpečnosť nemá svoju absolútnu hodnotu ale vždy je ponímaná v kontexte a má výrazný individuálny, subjektívny charakter. Základným parametrom bezpečnosti sú podmienky pre normálny chod systému.
„Bezpečnosť je stav keď ochrana chránených záujmov je na takej úrovni, že riziko ich poškodenia je minimalizované.“
Komentár: Tento prístup vymedzuje bezpečnosť vzťahu k chráneným záujmom. Definícia kladie dôraz viac na subjekt – „ochrana záujmov“ a hrozby vystupujúce voči týmto záujmom sú implicitne obsiahnuté v „riziku ich poškodenia“. Táto definície tak môže vyvolávať dojem (a mierne oprávnený) že nedostatočne zohľadňuje vyváženosť vzťahu medzi záujmom a hrozbou. A prečo by nevyvolávala…veď hľadáme…
Tieto definície so všeobecné a vyjadrujú najmä možný prístup a uchopenie pojmu. Pri definovaní bezpečnosti v rámci národnej a medzinárodnej bezpečnosti je potrebná konkrétnejšia definícia. A keďže štát je zatiaľ stále elementárnym prvkom medzinárodných vzťahov ponúkam túto definíciu bezpečnosti štátu:
„Požadovaná úroveň bezpečnosti štátu je vtedy, keď miera ohrozenia chránených záujmov si nevyžaduje prijímanie mimoriadnych opatrení a na elimináciu hrozieb je postačujúca normálna činnosť štátu a jeho orgánov.“
Komentár: Navrhovaná definícia sa usiluje vyjadriť tieto väzby a skutočnosti:
Bezpečnosť nemá absolútnu hodnotu, ale je relatívna a dynamická veličina;
Miera bezpečnosti vyjadruje veľkosť ohrozenia chránených záujmov (Pojem chránené záujmy je použitý ako všeobecný termín na zahrnutie skutočností, ktoré sú vymedzené ako záujmy, ochrana ktorých je dôležitá. Tieto môžu zahŕňať rôzne spektrum záujmov – národné/štátne, životné, strategické, dlhodobé atď. Vymedzenie a klasifikácia záujmov je individuálne. Čo je pre jedného aktéra chráneným záujmom pre iného môže byť nepodstatné. Definícia umožňuje tieto chránené záujmy priamo špecifikovať alebo tieto vymedziť iným spôsobom.) z pohľadu hodnotenia vnímajúceho subjektu;
Požadovaná úroveň bezpečnosti je výrazom individuálne nastavenej hodnoty veľkosti akceptovateľného rizika;
Definícia vyjadruje skutočnosť, že štát existuje v rámci určitého bezpečnostného prostredia a jeho normálne fungovanie priebežne reguluje pôsobenie jednotlivých prvkov a eliminuje pôsobenie hrozieb. Toto štandardné fungovanie je z hľadiska národnej bezpečnosti požadovanou úrovňou bezpečnosti. Nutnosť aktivizácie mimoriadnych mechanizmov pre reguláciu vzťahov alebo elimináciu hrozieb vyjadruje zníženú úroveň národnej bezpečnosti, ktorá môže byť podľa potreby ďalej štruktúrovaná a klasifikovaná;
Predložené vymedzenie bezpečnosti je ďalej potrebné používať v kontexte charakteristiky bezpečnostného prostredia, stanovenia chránených záujmov, identifikácie hrozieb a rizík z nich vyplývajúcich.
Samozrejme že existujú definície iné, viac či menej odlišné. Ponúkam stručný prehľad definícií z nášho prostredia. Niektoré zo stručným komentárom…
Ďalšie definície:
v „Slovenská republika vníma svoju bezpečnosť ako stav, v ktorom je zachovaná vnútorná bezpečnosť a poriadok, suverenita a integrita, demokratické základy štátu a v ktorom je chránené životné prostredie.“ Bezpečnostná stratégia SR, 2001
Komentár: Na tejto definícii mi vadí určitá absolútnosť a nezohľadnenosť miery bezpečnosti. Uvedené atribúty (vnútorná bezpečnosť, poriadok atď) môžu byť zachované aj vo vojnovom stave, len budú významne ohrozené…a práve tento vzťah medzi bezpečnosťou a veľkosťou ohrozenie mi tam chýba. No a životné prostredie je tak trochu nelogicky prilepené.
„Bezpečnosť je stav, v ktorom je zachovaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedoktnuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie občanov, majetok a životné prostredie.“ Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. (č.227 z 11. apríla 2002)v článku 1, odsek 3
Komentár: Osobne sa mi nepáči. Je pravdepodobne inšpirovaná bezpečnostnou stratégiou a právnický jazyk prevážil na odborným obsahom. Ako aj predchádzajúca definícia je aj táto statická a bezpečnosť nevníma ako súčasť dynamicky sa vyvíjajúceho bezpečnostného prostredia. Taktiež neviem v akom geografickom rozsahu má byť zachovaný mier, neviem v akom rozsahu majú byť chránené zdravie a majetok občanov. Keďže je ale táto definícia súčasťou ústavného zákona, je ju treba brať vážne ako relevantnú definíciu bezpečnosti!
- Relatívna neexistencia ohrozenia…
- Stav keď nehrozí ohrozenie.
- Stav vyznačujúci sa zabezpečením poriadku, dodržiavaním priavidiel, úprav a dohôd.“
(Kulašík a kol., Slovník bezpečnostných vzťahov, s.22,Smaragd Bratislava 2002)
„Bezpečnosť je stav, keď nehrozí ohrozenie, stav vyznačujúci sa zabezpečením poriadku, dodržiavaním pravidiel, úprav a dohôd.“ Hodnotenie bezpečnostného prostredia, IOB MO SR 2004, s.117
„Bezpečnost…stav, kdy jsou na nejnižší možnou míru eliminovány hrozby pro objekt (zpravidla národní stát, popř. i mezinárodní organizaci) a jeho zájmy a tento objekt je k eliminaci stávajících i potenciálních hrozeb efektivně vybaven a ochoten při ní spolupracovat.“ Petr Zeman (ed.) – Česká bezpečnostní terminologie, Vojenská akadémie v Brne, 2003, str. 13
„Národní bezpečnost je stav, kdy objektu (národnímu státu jako celku nebo jeho podstatným atributům) nehrozí závažné ohrožení svrchovanosti, územní celistvosti, základům politického uspořádání, vnitřního pořádku a bezpečnosti, životu a zdraví občanu, majetkových hodnot a životního prostředí. Ani jeho spojenci nejsou vystaveni hrozbám, které by v případě jejich aktivace vyžadovaly ozbrojenou či jinou rizikovou spoluúčast. Objekt je schopen a ochoten potenciální hrozby rozpoznat a v maximální možné míře jim zamezovat, popřípadě je eliminovat.“ Petr Zeman (ed.) – Česká bezpečnostní terminologie, Vojenská akademie v Brně, 2003, str. 16-17
„Bezpečnostní strategie ČR chápe pojem bezpečnost jako žádoucí stav, kdy jsou na nejnižší míru snížena rizika pro ČR plynoucí z hrozeb vůči: obyvatelstvu, svrchovanosti a územní celistvosti, demokratickému zřízení a principům právního státu, vnitřnímu pořádku, majetku, životnímu prostředí, plnění mezinárodních bezpečnostních závazků a dalším definovaným zájmům.“ Bezpečnostní strategie ČR, 2003
Komentár: Z predkladaných definícii je asi najlepšia. Možno by som zamenil najnižšiu mieru rizika na akceptovateľnú mieru, pretože z najnižšej miery mi implicitne vyplýva snaha mieru rizika neustále znižovať (aby bola najnižšia) čo asi v praxi nebude pravda. Taktiež šírka vymedzenia voči komu:…by možno mohla byť užšia, ale keď sa nad tým zamýšľam tak možno ani nie…skutočne si nie som istý a možno sa časom dopracujem k jasnejšiemu postoju… Ale každopádne som nenarazil na lepšiu…
[1] Petr Zeman (ed.) – Česká bezpečnostní terminologie, Vojenská akadémie v Brne, 2003
[2] Peter Kulašík a kol. – Slovník bezpečnostných vzťahov, Smaragd Bratislava 2002
ilustračné foto: pixabay.com
 /Roman Laml/){kind=link}