Slovenské média aj analytici bez záujmu prešli minulotýždňový prejav amerického prezidenta na Floride. Je to chyba z najmä z dvoch dôvodov. Ten menej významný je ten, že bojovníci proti falošným správam a propagande by práve v tomto prejave našli veľa podkladov pre svoju prácu. Okrem veľkej dávky populizmu a nesprávnych údajov, ktoré potom niektoré americké média vyvrátili, Trump napríklad povedal, že USA vyhrali dve svetové vojny, porazili Islamský štát, iránsku jadrovú dohodu označil za katastrofu, klimatickú dohodu za hroznú (horrible) a americká armáda je podľa Trumpa najväčšia sila spravodlivosti v dejinách sveta. Analýza tohto prejavu by mohla byť rajskou záhradou pre antipropagandistov, keby sa ale nepozerali výhradne na Rusko a venovali sa aj brvnám v našich očiach.
Ten závažnejší dôvod venovať pozornosť tomuto prejavu je ten, že americký prezident hovoril aj o NATO, čiže aj o nás. Trump označil NATO za skvelú organizáciu, ale opätovne vyjadril kritiku neplnenia finančných záväzkov a označil to za nerešpektovanie USA. Trump povedal, že posilnil vzťahy so spojencami a požiadal ich o zaplatenie spravodlivého podielu. Podľa jeho slov sa peniaze teraz vlievajú do vnútra aliancie. Trump tak opätovne vyjadril svoje zvláštne videnie financovania NATO, ktoré zaznelo už počas jeho prejavu vo Varšave. Akoby bol problém v tom, že členské štáty si neplnia svoje finančné povinnosti vo vzťahu k organizácii ako takej a nie v tom, že si neplnia svoje záväzky k výdajom na obranu vlastných štátov. Z jeho vyjadrení má nezainteresovaný pozorovateľ pocit, že existuje spoločný rozpočet NATO na obranu a väčšina členských štátov tam neplatí toľko, koľko by mala a je to na úkor USA. Trump taktiež pripomenul svoje skoršie vyjadrenie, že ten kto neplatí by mal z organizácie odísť. Prezident uviedol príklad, že štát ktorý neplatí sa dostane do sporu dajme tomu s Ruskom, vznikne konflikt a USA sa tak dostanú do III. svetovej vojny kvôli niekomu, kto neplatí.
Trump taktiež štýlom sebe vlastným hovoril o svojom rokovaní s nemeckou kancelárkou Merkelovou. Povedal, že Nemecko dáva 1% a USA dávajú 4% (na obranu) a USA majú v Nemecku 40 000 vojakov, ktoré Nemecko ochraňujú. Požiadal Merkelovú o zvýšenie finančných prostriedkov („I said, Angela, let us have some“). Kancelárka odmietla s tým, že nemeckému ľudu sa to nebude páčiť, na čo Trump reagoval, že americkému ľudu sa nepáči, ako to je doteraz.
Obdobne, ale racionálnejšie a kultivovanejšie hovoril taktiež pred niekoľkými dňami o vzťahoch USA a NATO americký minister zahraničných vecí R. Tillerson vo svojom príhovore v Atlantic Council-Korea Foundation Forum. Tillerson uviedol, že USA si splnia svoje záväzky podľa článku číslo 5, ale členské štáty NATO nemôžu žiadať, aby sa Američania starali o bezpečnosť iných viac ako oni sami. Na rozdiel od Trumpa, Tillerson obsahovo správne vyjadril pretrvávajúci problém spravodlivého zdieľania financovania, ktorý spočíva v neplnení národných záväzkov výdavkov na obranu.
Viaceré vyjadrenia amerických predstaviteľov, najmä prezidenta Trumpa, ale aj ich kroky ukazujú, že za významne mení ich ponímanie trans-atlantického spojenectva. Toto sa reálne stáva podmienené premisou „American first“. Inými slovami povedané, spojenectvo bude uplatňované len vtedy, keď to pre USA bude výhodné. Podľa poslanca nemeckého Spolkového snemu R. Mützenicha hlavné politické nebezpečenstvo pre „Atlantickú komunitu“ nepochádza z Moskvy ani Pekingu, ale z Washingtonu. Dokazujú to prístupy USA k mnohým problémom medzinárodných vzťahov a bezpečnosti. Odstúpenie od klimatickej dohody, spochybňovanie jadrovej dohody s Iránom, uznanie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela sú najvypuklejšie príklady jednostranných krokov USA, ktoré sú uskutočňované bez ohľadu na postoje európskych spojencov. Otázkou zostáva, či a kedy si dokážeme uvedomiť a reflektovať túto významnú zmenu americkej politiky.
V tomto smere je potrebné upozorniť na nedávny príhovor ministra zahraničných vecí NSR S. Gabriela, ktorý bol taktiež úspešne ignorovaný slovenskými médiami a analytikmi. Nemecký minister v rámci svojho prejavu na Berlínskom fóre zahraničnej politiky 5. decembra okrem iného upozornil na to, že súčasné, Trumpom realizované stiahnutie sa USA z úlohy garanta západom ovplyvňovaného multilateralizmu urýchľuje transformáciu medzinárodného poriadku a má dopady na európske záujmy. Povedal, že súčasná americká administratíva vníma Európu veľmi vzdialene, niekedy aj ako súpera a ekonomického protivníka. Podľa Gabriela je zaužívane vnímanie ochrannej úlohy USA v súčasnosti len ilúziou. V rámci prejavu nemecký minister uviedol veľa dôvodov, prečo Európa, respektíve Európska únia musí formulovať vlastné záujmy a realizovať vlastnú zahraničnú politiku.
Trump, Tillerson aj Gabriel implicitne aj explicitne vyjadrujú, že Spojené štáty neprestali byť európskymi spojencami, len sa rozhodli dávať dôraz na iné aspekty svojej zahraničnej politiky a Európa medzi americké priority nepatrí. Podľa už spomínaného R. Mützenicha, Spojené štáty už nie sú naším najspoľahlivejším spojencom, ale zostávajú naším najdôležitejším partnerom. Z našej strany je preto potrebné nepodliehať ilúziám o trvalej platnosti včerajších právd, sledovať postoje a smerovanie zahraničnej politiky USA a tieto reflektovať do politiky vlastnej, národnej aj európskej.
* * * * *
Ilustračné foto: pixabay.com
