Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave usporiadali 6.decembra 2016 v poradí už desiate medzinárodné sympózium na tému „Spravodajské služby v zmenenom operačnom prostredí – aktuálne úlohy a problémy spravodajských služieb“. Toto sympózium je jediné verejné diskusné fórum na Slovensku, zamerané na otázky súvisiace s činnosťou spravodajských služieb. Na našej stránke postupne publikujeme referáty z tohto sympózia.
* * * * *
Roman Laml: Transparentnosť a spravodajské služby
Motto: „Bezpečnosť a tajné služby sú služby, ktoré sa nesmú komentovať na verejnosti“ A.Danko (Plus 7 dní, 29. októbra 2016)
I. Nesúlad pojmov
- Transparentnosť a spravodajské služby sú pojmy, ktoré nebývajú veľmi často používané spoločne. Spôsob práce spravodajských služieb je v priamom protiklade s tým, čo si predstavujeme pod transparentnosťou. Napriek tomuto rozporu sa aj v činnosti niektorých spravodajských služieb cielene objavuje snaha o transparentnosť, pri zachovaní všetkých pravidiel fungovania služieb.
II. Ponímanie transparentnosti v kontexte práce spravodajských služieb (možné východisko)
- Transparentnosť neznamená otvorenie spravodajskej služby verejnosti, transparentnosť znamená umožnenie verejnosti participovať na niektorých/možných výsledkoch práce spravodajských služieb.
A SÚČASNE
- Transparentnosť umožňuje spravodajským službám spolupracovať s civilným sektorom a využívať jeho skúsenosti a poznatky pre svoju činnosť.
- Je to proces, ktorí priblíži (čiastočne otvorí) spravodajské služby verejnosti pri zachovaní všetkých základných atribútov ich činnosti (plnenie úloh, utajenie a pod.)
III. Zmenené operačné prostredie – nové podmienky pre prácu
- Prostredie práce spravodajských služieb nie je statické a neustále sa vyvíja. Je preto nutné prispôsobovať prácu služieb zmenám reality.
- Okrem iných(ďalším zmenám tu z časového hľadiska nebude venovaná pozornosť) – Z hľadiska aktérov – už to nie je len/hlavne štát, ale aj skupiny nadnárodné i národné (finančné, mediálne, priemyselné, teroristické a pod.), ale tiež jednotlivci (najmä v rámci kybernetického priestoru má aj jednotlivec potenciál relevantného aktéra).
- Zmenil sa vzťah informácie a faktu ako prvku reality. Časť informácii už nie je vyjadrením reality, nositeľom poznania, ale naopak informácie sa usilujú realitu vytvárať. Nie je dôležité, či informácia má vzťah ku skutočnosti, ale je dôležité, aký dopad bude informácia mať.
- Kybernetické prostredie súčasnosti umožňuje nekontrolované šírenie akýchkoľvek informácii a jedným zo zásadných kritérií dopadu informácii na spoločnosť je kredibilita nositeľa informácii. Kredibilita nositeľa je subjektívna kvalita, ktorú priraďuje prijímateľ často na základe iracionálnych podnetov.
IV. Dopady uvedených zmien
- Tieto, ale aj ďalšie aspekty vyvolávajú potrebu zaistenia a udržania dôveryhodnosti všetkých, ktorí sú (vo verejnom a štátnom zaujme) nositeľmi informácii.
- Pasivita je z tohto pohľadu negatívna, pretože ponecháva priestor na informovanie iným.
- Informačná záplava tak vyvoláva otázku, ako sa dotýka činnosti spravodajských služieb – a to nielen do vnútorného fungovania služieb, ale aj pôsobenia spravodajských služieb vo verejnom priestore. Určitým spôsobom ide o celkom nové informačné konkurenčné prostredie, v rámci ktorého spravodajské služby budú musieť potvrdzovať svoj význam nielen smerom k politikom, ale aj k verejnosti.
- Predstava, že raz za čas spravodajská služba vystúpi z tieňa a prinesie možno aj dôležitú informáciu a táto bude adekvátne rezonovať je pravdepodobne nesprávna, pretože informačný priestor už bude rozdelený a prijímateľa informácii už majú svoje dôveryhodné zdroje.
- Samozrejme, že prvotným adresátom spravodajských informácii sú politické elity. Ale ani tieto nežijú mimo spoločnosť a informačná záplava ich taktiež ovplyvňuje. A taktiež politické elity sú možnými prostredníkmi medzi spravodajskou službou a obyvateľstvom a v konečnom dôsledku ide o vzájomne prepojený vzťah.
V. Transparentnosť spravodajských služieb
- Prioritná úloha pre služby zostáva nezmenená – poskytovanie relevantných a hodnoverných informácii oprávneným užívateľom/politikom.
- Súbežne s procesom tvorby týchto informácii, ktoré z hľadiska svojho zdroja alebo významu majú väčšinou utajovaný charakter, môžu vznikať „vedľajšie“ produkty, ktoré nie je nutné utajovať a ktoré sú verejne/otvorene využiteľné a spoločensky potrebné.
- Cieľ transparentnosti:
- Prezentovať spravodajské služby ako súčasť spoločnosti
- Podpora plnenia niektorých úloh spoločnosti
- Získanie dôveryhodnosti, verejnej podpory a spoločenskej akceptovateľnosti
- „Spravodajsko-politický vzťah“- služby dokazujú politikom svoj význam a politici získavajú argumenty pre verejnosť pri odôvodňovaní financovania/podpory spravodajských služieb (prírodné pohromy – príklady z USA)
VI. Prístupy
- Základný/východiskový – web stránka, sociálne siete – rozšírený
- Systémový – transparentnosť spravodajských služieb ako jeden z oficiálnych a deklarovaných prvkov ich činnosti (USA)
VII. Riziká
- Transparentnosť versus utajenie – informovanie verejnosti znamená aj informovanie protivníka, ale zverejnenie niektorých informácii o úspechoch, odhalení môže pôsobiť ako psychologický faktor odstrašenia.
VIII. Systémový prístup /príklad USA/
- Po svojom nástupe do úradu prezidenta USA v roku 2009 Barack Obama podpísal Memorandum o transparentnosti a otvorenej vláde (Memorandum on Transparency and Open Government) a v októbri 2009 vydal Nariadenie o otvorenej vláde (Open Government Directive). Táto direktíva požaduje aby federálne orgány, vrátane spravodajskej komunity, uskutočnili konkrétne kroky k dosiahnutiu transparentnosti a spolupráce vo vzťahu k verejnosti.
- Vo svojom prejave o národnej bezpečnosti 17. januára 2014 Obama uviedol, že spravodajská komunita si musí zachovať dôveru amerického ľudu a zrealizovať reformné programy a postupy na zabezpečenie väčšej transparentnosti.
- V tom istom roku prijatá Národná spravodajská stratégia (2014 National Intelligence Strategy), ktorá hovorí o „pokračovaní implementácie prístupov, ktoré poskytujú zodpovedajúcu transparentnosť.“
- Vo februári 2015 riaditeľ Národného spravodajstva USA vydal Princípy spravodajskej transparentnosti pre spravodajskú komunitu (The Principles of Intelligence Transparency for the Intelligence Community). Boli stanovené štyri základné princípy:
- Uskutočňovať vhodnú transparentnosť vo vzťahu k zvýšeniu verejného porozumenia o spravodajskej komunite.
- Byť aktívnejší a prehľadnejší pri zverejňovaní informácií pre verejnosť.
- Chrániť informácie o spravodajských zdrojoch, metódach a aktivitách.
- Usmerniť poslanie spravodajskej komunity, procesy a činnosti na podporu zavádzania transparentnosti.
- Tieto zásady majú uľahčiť rozhodovanie v oblasti sprístupňovania spravodajských informácií verejnosti spôsobom, ktorý zvyšuje verejné povedomie o spravodajské činnosti a zároveň zabezpečuje ochranu informácií a zabraňuje poškodenie národnej bezpečnosti.
- Transparentnosť vyžaduje inštitucionalizovaný, strategicky orientovaný a koordinovaný prístup v rámci spravodajskej komunity, ktorý umožní zvýšenie povedomie verejnosti o spravodajskej komunite a jej činnosti pri zaistení národnej bezpečnosti.
- Transparentnosť vyžaduje nielen adekvátne reagovať na sprístupňovaní informácii podľa zákona, ale taktiež sprístupňovať informácie s využitím rôznych verejne prístupných kanálov.
- Spravodajská komunita by mala komunikovať s verejnosťou prostredníctvom tradičných, ako aj sociálnych médií, priamou komunikáciou s externými účastníkmi procesov, účasťou na akademických a ďalších konferenciách a tiež s využitím iných komunikačných prostriedkov.
- Prioritnou úlohou naďalej zostáva poskytovanie včasných a spoľahlivých informácii pre potreby zaistenia národnej bezpečnosti a s tým súvisiaca ochrana zdrojov a informácii pred neoprávneným zverejnením. Je preto nutné nájsť rovnováhu medzi transparentnosťou a plnením úloh spravodajskej komunity v prospech národnej bezpečnosti.
- Zatiaľ posledným krokom v tomto procese bola charta nového orgánu spravodajskej komunity USA – Rady spravodajskej transparentnosti (Intelligence Transparency Council), ktorú riaditeľ Národného spravodajstva USA James Clapper podpísal 5. apríla 2016.
- Rada sa skladá zo zástupcov každej zo 17 spravodajských agentúr Spojených štátov.
- Jej úlohou je identifikovať a presadzovať vhodné možnosti a oblasti transparentnosti spravodajských služieb
IX. Realizácia a prístupy
a) Informovanie o činnosti (Sprístupňovanie odtajnených dokumentov, správy o činnosti)
- Vystúpeniach na konferenciách (J.Clapper)
- Rozhovory v médiách (riaditeľ MI6 v októbri 2016 poskytol obsiahly rozhovor)
b) Spolupráca medzi CIA a klimatológmi – CIA umožnila prístup vedcom k získaným údajom zo satelitov a rôznych senzorov, ktoré zachytávajú informácie o prírodných javoch a naopak využíva vedecké poznatky, napríklad o rozširovaní púšti, zvyšovanie hladiny oceánov a podobných javov, ktoré majú potenciálne bezpečnostné dopady.
c) Geospatial intelligence (GEOINT) – sprístupňovanie mapových a geografických informácii:
- od septembra 2015 – informácie o Arktíde – 3D zobrazenie povrchu, námorné trasy, viacvrstové mapy, zóny ľadu a podobne.
- pri boji s Ebolou (2015). Sprístupnenie mapových a geografických informácie o Afrike. Medzinárodný Červený kríž, ako aj ďalšie humanitárne organizácie tak získali aktuálne informácie o osídlení, cestách, prírodných prekážkach a podobne, ktoré o niektorých oblastiach Afriky boli nedostatočné.
- zemetrasenie v Nepále, Záplavy Luisiana, hurikán Mathews apod.
- Poskytovanie geografických informácii na podporu boja proti nedovolenému obchodu s voľne žijúcimi zvieratami (najmä v Afrike).
d) Vytváranie platofirem na spoluprácu:
- National Intelligence Counci (od roku 1979) – výstup – Global Trends Report (spolupráca spravodajskej, politickej a akademickej sféry so súkromným sektorom)
- The Intelligence National Security Alliance (INSA) – Mimovládna organizácia, súkromný, verejný, akademický, štátny sektor. „Spravodajská komunita by mala rozšíriť svoje kontakty s osobami mimo oblasti spravodajstva tým, že vytvorí aspoň jeden neziskový podporovaný výskumný ústav.“ (Komisia o spravodajských spôsobilostí Spojených štátov týkajúce sa zbraní hromadného ničenia, 31. marca 2005)
- Program ENGAGE – Engage spustenie programu na začiatku 2016, podporuje rast vnútorného znalostí a schopností umiestnením zamestnanca NGA v dočasných pozíciách v priemysle a akademickej sféry. Program tiež ponúka priviesť náprotivky do agentúry s cieľom vyvinúť nové spôsoby schopnosť riešiť problémy a zlepšiť obchodné praktiky k ďalšej inovácii.
e) Výstavy – vo Francúzsku aktuálne prebieha výstava „Tajné vojny“, oficiálnym partnerom výstavy je DGSE
f) Súťaže – DGSE je oficiálnym partnerom mládežníckej súťaže v dešifrovaní
g) ďalšie:
- Napríklad aj FSB informuje o úspešných akciách, udalosti z histórie, upozornenie na zaujímavé knihy, novinové články a pod.
- Bieloruská KGB je spoluorganizátorom medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie: „Príprava kádrov pre národné bezpečnostné služby: História a súčasnosť“.
X. Závery
- Transparentnosť, respektíve zvyšujúca miera otvorenosti je významným trendom v činnosti spravodajských služieb.
- Nástroj na podporu fungovania spoločnosti (podpora plnenia úloh verejnej, súkromnej aj akademickej sféry).
- Je to možný nástroj na zvyšovanie kredibility, dôveryhodnosti vo vzťahu k verejnosti, ale aj politikom.
- Spolupráca s civilným sektorom môže byť využitá aj v prospech spravodajských služieb (kontakt s akademickou sférou, manažment apod.).
- Transparentnosť je možný prístup, nie je nutnou a všeobecnou normou.
* * * * *
Roman Laml (1962) – Plk. v. v. absolvoval VPA v Bratislave (1986) a doktorandské štúdium v odbore národná a medzinárodná bezpečnosť na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši (2010). Postgraduálne štúdium v odbore filozofia – história na VVPŠ v Bratislave (1990-1992). Absolvoval tiež kurzy venované bezpečnostnej problematike v Marshall Centre v NSR (1999) a na Národnej univerzite obrany v Číne (2005). V období 1993 – 2008 pôsobil na Ministerstve obrany SR v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky a tiež ako spravodajský analytik vojenskej rozviedky. V súčasnosti pôsobí v mimovládnom sektore
* * * * *
Pripravené v spolupráci s Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov /www.absd.sk/
Ilustračné foto: pixabay.com
