Reflexia zmeneného operačného prostredia v spravodajskej činnosti polície /Jaroslav Málik/

Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej  vysokej školy v Bratislave usporiadali 6.decembra 2016  v poradí už desiate medzinárodné sympózium  na tému „Spravodajské služby v zmenenom operačnom prostredí – aktuálne úlohy a problémy spravodajských služieb“. Toto sympózium je jediné verejné diskusné fórum na Slovensku, zamerané na otázky súvisiace s činnosťou spravodajských služieb. Na našej stránke postupne publikujeme referáty z tohto sympózia.

* * * * *

Jaroslav Málik: Reflexia zmeneného operačného prostredia v spravodajskej činnosti polície

Keďže operačné prostredie sa mení a podoba hrozieb tiež podlieha zmenám, zákonodarca musí zabezpečiť, aby dosiahol rovnováhu medzi ochranou občianskych slobôd a možnosťami spravodajských služieb robiť si svoju prácu a ochraňovať tak spoločnosť v aktuálnych úlohách a problémoch reflektujúcich zmeny a obsah operačného prostredia, a to i v podmienkach Policajného zboru.

1. Operačné prostredie a determinanty ovplyvňujúce zmeny v ňom a ich všeobecná charakteristika

Slovenská republika (ďalej len „SR“) prostredníctvom svojej bezpečnostnej politiky chce flexibilne reagovať na meniace sa bezpečnostné hrozby a výzvy s cieľom obmedziť až eliminovať ich negatívny dosah na bezpečnosť občana a štátu. SR bude svoju bezpečnostnú politiku realizovať tak, aby bola zaručená bezpečnosť a základné podmienky pre život jednotlivca a jeho ochrana pred násilnými hrozbami namierenými voči jeho právam, bezpečnosti a životu.

Súčasné bezpečnostné prostredie SR je výrazne ovplyvnené zmenami v aktuálnom celosvetovom i euroatlantickom bezpečnostnom prostredí. Toto je dynamické, komplexné, viacvrstevné a premenlivé, pričom z dlhodobého hľadiska naň bude ešte výraznejšie vplývať rastúca rôznorodosť a stále zložitejšia a ťažšie identifikovateľná previazanosť v ňom pôsobiacich aktérov. Bezpečnostné hrozby a riziká, ako aj ich nositelia a zdroje sú často veľmi zložito lokalizovateľné a majú postupne výraznejší neštátny a nadnárodný charakter. Preto konkrétne aktivity ohrozujúce bezpečnosť SR alebo ich prípadné dôsledky sú ťažko predvídateľné, čo zreteľne prispieva k stieraniu rozdielov medzi vonkajšou a vnútornou bezpečnosťou štátu.

V euroatlantickom priestore v súčasnej dobe prevažujú nevojenské hrozby nad vojenskými. S prehlbujúcou sa globalizáciou sa kontinuálne posilňuje potenciál asymetrických hrozieb a keďže s nástupom a rozvojom globalizácie sa svet stáva čoraz menším, zvyšuje sa možnosť šírenia bezpečnostných hrozieb a rizík i z relatívne vzdialených oblastí, čo reálne znamená, že nie je možné vylúčiť nepriaznivý dopad miestnych a regionálnych konfliktov na bezpečnosť SR a aj jej spojencov v NATO a Európskej únie (ďalej len „EÚ“). I geograficky vzdialené udalosti a procesy totiž môžu ohroziť našu bezpečnosť – a to aj v prípade, keď samé o sebe nepredstavujú priamu hrozbu, ich dôsledky môžu zapríčiniť nestabilitu a prispieť ku vzniku ďalších konfliktov či krízových situácií a zároveň tak k ďalšiemu šíreniu bezpečnostných hrozieb.

K najvýznamnejším procesom s rizikovým alebo konfliktným potenciálom radíme nárast moci a sily nových globálnych aktérov, slabé a zlyhávajúce štáty, posilňovanie a aktivity neštátnych aktérov, oslabovanie štátnych inštitúcií i mechanizmov medzinárodnej a regionálnej spolupráce, geograficky nevyvážený demografický vývoj, degradáciu životného prostredia a napokon vyčerpávanie prírodných zdrojov.

Medzi hlavné zdroje asymetrických bezpečnostných hrozieb patrí predovšetkým politický radikalizmus, prehnaný nacionalizmus, ideologický a náboženský fundamentalizmus a tiež terorizmus. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že terorizmom v danom slova zmysle sa nemá na mysli terorizmus aký existoval na zemi po stáročia, ale terorizmus, ktorý môže v súčasnosti zasiahnuť kohokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek a ktorý je zameraný na masovú deštrukciu materiálnych hodnôt a masové zabíjanie nevinných civilistov.

Ako ďalšie hrozby môžeme označiť najmä šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov, rastúcu dostupnosť a využiteľnosť civilných technológií pre útočné účely, kybernetické útoky na verejné i súkromné siete a organizovaný medzinárodný zločin. Faktom zostane skutočnosť, že aj keď žiadna z týchto hrozieb nie je úplne nová, novú úroveň predstavuje predovšetkým vyššie štádium ich vzájomnej previazanosti a vyšší potenciál ich vzájomného posilňovania.

Je možné konštatovať, že členstvo v NATO a EÚ výrazne zmenilo nielen politické a ekonomické, ale aj bezpečnostné postavenie SR a vytvorilo tak kvalitatívne nové predpoklady na realizáciu jej bezpečnostných záujmov, vrátane zabezpečenia vnútornej bezpečnosti. Zmena postavenia však pre SR neznamená len posun od zabezpečenia individuálnej vnútornej bezpečnosti smerom ku „spoločnej“ európskej v rámci EÚ, ale zároveň aj skutočnosť, že bezpečnostné zložky ako základný prvok bezpečnosti SR sa stali partnerom v aliančných zväzkoch, a preto musia byť pripravené nielen na plnenie úloh bezpečnostného prostredia SR, ale rovnako na plnenie úloh v oveľa komplexnejšom strategickom a operačnom prostredí.

Súčasné operačné prostredie je okrem iného aj vo vzťahu k aktuálnym úlohám a problémom  spravodajských služieb determinované najmä:

• Doteraz pokračujúcou globalizáciou, ktorá spôsobuje prehlbovanie neistoty a nepredvídateľnosti ďalšieho vývoja ľudstva, ako aj stále viac rastúcu závislosť štátov aliancie a únie od prírodných a energetických zdrojov, ktoré nemajú pod priamou kontrolou. Nestabilné oblasti zostanú v centre pozornosti, pričom komunikačné a informačné technológie a prostriedky pôsobiace v globálnom meradle môžu byť zneužité teroristickými alebo extrémistickými skupinami na šírenie nepokojov cielene zameranými informačnými kampaňami a propagáciou násilia.
• Asymetrickými spôsobmi vedenia útokov a ozbrojených konfliktov, ktoré sa neustále zdokonaľujú. Liberalizácia a internetizácia spoločnosti, rozvoj moderných technológií a ich dostupnosť postupne vytvárajú čoraz širšie možnosti ich zneužitia súčasnými alebo potenciálnymi nepriateľmi prostredníctvom nekonvenčných spôsobov násilia a ničenia.
• Nevyriešenými konfliktami, ktoré môžu jednak vytvárať živnú pôdu pre teroristické a extrémistické skupiny a organizácie a jednak byť hrozbou alebo možnou príčinou vzniku ďalších ozbrojených konfliktov.
• Prehlbujúcimi sa ekonomickými, sociálnymi a demografickými rozdielmi medzi vyspelými a rozvojovými krajinami, ktoré spolu s rastom populácie môžu byť príčinou rozsiahlej nelegálnej migrácie spojenej so zvyšovaním etnického napätia.
• Zlyhávajúcimi štátmi, ktoré v dôsledku ekonomických kolapsov, zrútenej infraštruktúry a zlého alebo nevyhovujúceho spôsobu vládnutia vytvárajú mocenské vákuum. Práve toto môže byť zneužité neštátnymi činiteľmi, vrátane teroristov a zločincov. Za týchto podmienok môžu zlyhávajúce štáty poskytnúť útočisko medzinárodnému terorizmu a organizovanému zločinu.
• Ekologickými problémami súvisiacimi s rastúcimi požiadavkami na energetické zdroje, nerastné suroviny a potraviny a zároveň spojenými s devastáciou životného prostredia a vyčerpávaním zdrojov. Nedostatok zdrojov, surovín a potravín spolu s ich nespravodlivým prerozdeľovaním a využívaním rovnako predstavujú vhodné prostredie pre vznik konfliktov a organizovaný zločin.

Jedným zo základných predpokladov realizácie vyššie uvedených cieľov a operačných postupov je adekvátne politické, legislatívne, organizačné, ale najmä zdrojové zabezpečenie. Je zrejmé, že bez adekvátneho a stabilného financovania bezpečnosti a obrany SR, a tým aj vyčleňovania dostatočných ľudských, materiálnych a finančných zdrojov pre jej bezpečnostné zložky, tieto nebudú môcť vôbec alebo len s obmedzeniami plniť úlohy stanovené v oblasti nevojenských ohrození vládou SR alebo Ministerstvom vnútra SR.

Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky charakterizuje bezpečnostné hrozby a výzvy ako „dynamické, vzájomne previazané a podliehajúce zmenám v závislosti od vnútorných, regionálnych a globálnych podmienok“^[1]. Na zachovanie svojej bezpečnosti a na elimináciu týchto hrozieb a výziev používajú štáty a spoločenstvá štátov všetky dostupné prostriedky počnúc politickými cez ekonomické, informačné, psychologické až po vojenské.

Stratégia špecifikuje bezpečnostné hrozby, na ktoré musí SR reagovať a kategorizuje ich do nasledovných skupín:^[2]

• hrozba veľkého konvenčného útoku proti územiu NATO je nízka, i keď po udalostiach na Ukrajine sú prijímané opatrenia k posilňovaniu síl a prostriedkov bližšie k hraniciam Ruskej federácie,
• hrozbu konvenčných zbraní nemožno ignorovať,
• šírenie jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia ako aj ich nosičov má potenciál stať sa hrozbou s nepredvídateľnými následkami pre globálnu stabilitu a prosperitu,
• terorizmus predstavuje priamu hrozbu pre bezpečnosť obyvateľov krajín NATO a v širšom meradle aj hrozbu pre medzinárodnú stabilitu a prosperitu,
• nestabilita alebo konflikt za hranicami NATO môže priamo ohroziť bezpečnosť aliancie,
• kybernetické útoky sú častejšie a lepšie organizované,
• všetky krajiny sú čoraz viac závislé na dôležitých komunikačných, transportných a tranzitných cestách, na ktorých závisí globálny obchod, energetická bezpečnosť a prosperita,
• obmedzenia v oblasti životného prostredia a zdrojov, klimatické zmeny, zdravotné riziká, nedostatok vody a zvyšujúce sa energetické potreby, budú ďalej formovať budúce bezpečnostné prostredie.

2. Miesto a význam spravodajskej činnosti v policajných činnostiach

Vykonávanie spravodajskej činnosti nie je len doménou spravodajských služieb. Uplatňuje sa aj v práci Policajného zboru. Spravodajskú činnosť považujeme za súčasť policajno-bezpečnostných činností, a preto má svoje opodstatnenie aj v činnostiach Policajného zboru.

Spravodajská činnosť v Po­licajnom zbore je nevyhnutná najmä pri rozkladaní a deštruovaní kriminálnych, zločineckých a teroristických skupín. Vo všeobecnosti je jej využívanie v Policaj­nom zbore potrebné vnímať ako podporu v boji proti organi­zovanej, latentnej a sofistikovanej trestnej činnosti a tiež v boji proti terorizmu. Opodstatnenosť začlenenia spravodajskej činnosti do policajných činností  možno podporiť historickými súvislosťami, ale aj súčasnými potrebami boja proti organizovanému zločinu a terorizmu, ktoré potvrdzujú aj aktivity Europolu a EÚ, a to i v kontexte Európskeho modelu kriminálneho spravodajstva.

Pripomeniem, že cieľom Európskeho modelu kriminálneho spravodajstva je poznanie hrozieb v oblasti kriminality na strategickej, ako aj na operatívnej úrovni. Cieľom môže byť zmapovanie kriminálnych skupín, ktoré páchajú organizovanú trestnú činnosť alebo terorizmus, ale aj určenie väzieb a vzťahov medzi jej jednotlivými členmi, zistenie oficiálnych a neoficiálnych podnikateľských aktivít, zisťovanie režimu jednotlivých členov, hlavne v hierarchii riadenia organizovanej skupiny najvyššie postavených a pod.^[3] Takto stavené ciele v súčasnej dobe korešpondujú aj s činnosťou subjektov Policajného zboru, ktoré plnia úlohy na úseku kriminálneho spravodajstva.^[4]

Významným argumentom na začlenenie spravodajskej činnosti do poli­cajných činností je súčasná bezpečnostná situácia v oblasti organizovaného zločinu a v oblasti terorizmu – o to viac, že vznikajú „nové“ hrozby a s tým súvisiace výzvy.

Je potrebné si uvedomiť, že organizovaná krimi­nalita spolu s novými hrozbami a výzvami je fenoménom prospievajúcim k prehodnocovaniu doposiaľ „tradičných“ a „riešených“ hrozieb súčasného sveta, a teda i k „prirodzeným“ zmenám operačného prostredia.

Zmeny politického, ekonomického, ekologického a bezpečnostného charakteru, ktoré aktuálne prebiehajú v dnešnom svete ako na globálnej tak i na „regionálnej“ úrovni, ktorú je možné vnímať ako „európsku“ ale aj „národnú“, prirodzene generujú nové vážne doposiaľ nepoznané hrozby, s tým súvisiace výzvy a  potrebu ich vzhľadom k procesom zmien riešiť s nebývalou dynamikou.

Spravodajská činnosť je súčasťou policajno-bezpečnostných činností, predstavuje ich samostatný podsystém tvorený jednotlivými prvkam:

1. Objekt a predmet spravodajskej činnosti.
2. Princípy, ciele a úlohy spravodajskej činnosti.
3. Spravodajský cyklus.
4. Subjekt spravodajskej činnosti, organizácia a riadenie spravodajskej čin­nosti.
5. Metódy, formy a prostriedky spravodajskej činnosti.

Okrem „tradičnej“ organizovanej krimi­nality existujú i nové formy súvisiace s registrovanými hrozbami, a to sa stáva „nemocou (chorobou), patológiou spoločnosti – nepriateľom spoločnosti“. Na každú chorobu však existuje liek. Základom úspešnej liečby je presná diagnostika choroby od príčin jej vzniku cez jej prejavy až po následky. Uvedené axiómy možno aplikovať aj pri boji proti organizovanej kriminalite ako novým hrozbám.

„Primeraná odpoveď na so­ciálne, politické a ekonomické hrozby, ktoré predstavuje organizovaná krimi­nalita, vyžaduje dokonalé pochopenie jej koreňov, pováh a pravdepodobnosti úspechov zvláštnych typov protiopatrení“. Politika, ktorá je vykonávaná bez ta­kéhoto pochopenia, má chyby v samých základoch a je odsúdená k neúspe­chu. Bez pochopenia vzťahov medzi jednotlivými faktormi nie je možné problémy nových hrozieb a výziev riešiť, a tak adekvátne reflektovať i na zmeny v operačnom pôsobení spravodajských služieb, policajný zbor nevynímajúc. Preto je potrebné analyzovať nebezpečenstvo, zákerné, mnohotvárne, vytvárajúce množstvo hrozieb, ktoré môžeme vo všeobecnosti charakterizovať ako:^[5]

• Hrozba pre nezávislosť a suverenitu jednotlivých krajín. Národné hranice, ktoré sú základným symbolom suverenity štátu, nie sú pre väčšinu medzinárodne organizovaných kriminálnych skupín prekáž­kou a v dnes značne globalizovanom svete ani pre väčšinu „nových hrozieb“ a ich aktuálnych výziev. Priechodnosť hraníc je tak veľká, že ohrozuje základný symbol „národného štátu“ – suverenitu. Ako „flagrantný“ príklad porušenia suverenity je možné vidieť napr. činnosť Islamského štátu a jeho ozbrojených štruktúr bez väčších problémov na území Iraku, Sýrie, kto­ré sú formálne pod kontrolou, nie sú však schopné zabezpečiť kon­trolu nad takými formami činnosti a jej rozsahu organizovania a pôsobenia až konkurujúcich činnosti štátnych orgánov, čím spomenuté štáty de facto strácajú svoju suverenitu. Z doterajšieho vývoja je zrejmé, že podobným „hrozbám“ prameniacim skôr a zatiaľ „len v sprievodných činnostiach a javoch spojených s napr. s existenciou Islamského štátu“ už dnes čelia viaceré krajiny ekonomicky vyspelého a politicky demokraticky usporiadaného „západného sveta“.
• Hrozba pre spoločenskú štruktúru. Expanzia kriminálnych skupín a ich nekontrolovaných aktivít spôsobuje spochybnenie základných právnych, politických a spolo­čenských hodnôt. Skupiny si vytvárajú svoje vlastné hodnoty, zastrašovaním a korupciou organizovaná kriminalita podkopáva základy legitímnych inštitúcií a potiera ich hodnotový základ, ktorý je „imanentnou súčasťou“ demokracie.
• Hrozba pre stabilitu a riadenie štátu. Organizovaná kriminalita pôso­bí ako štát v štáte založený na fungovaní „tieňovej ekonomiky“, pričom získava výsadnejšie postavenie. Kriminálne skupiny si vytvárajú „silový monopol“, za pomoci násilia a zastrašovania zaisťujú disciplínu a pomocou korupcie prenikajú do vlád nielen na miestnej úrovni, ale aj na národnej úrovni. Organizovaná kriminalita svojou podstatou podkopáva stabilitu demokratickej a občianskej spoločnosti, do riadenia štátu vnáša nestabilitu, nepokoj a narúša normálne fungovanie vlády a zákona, čím si samozrejme generuje aj „vhodné prostredie pre svoj rast“.
• Hrozba pre demokraciu. Kriminálne skupiny sa pomocou korupcie snažia neutralizovať činnosť vlád v boji proti kriminalite a dosiahnuť, aby nepodnikali žiadne alebo len formálne kroky k jej potláčaniu. V tomto prípade organizovaná kriminalita nenapáda štát otvorene, ale nečinnosť vlád a štátnych orgánov sa snaží dosiahnuť skrytou formou.
• Hrozba pre národnú ekonomiku. Organizovaná kriminalita tým, že vytvára tieňovú ekonomiku, spôsobuje znižovanie daňových príjmov a má negatívny vplyv na ekonomickú rovnováhu a ekonomický rozvoj na celospoločenskej úrovni.
• Hrozba pre finančné inštitúcie. Množstvo ziskov, ktoré sú produk­tom organizovanej kriminality a ktoré sú legalizované prostredníctvom legálnych finančných inštitúcií, má vážny a dlhodobý negatívny vplyv na dôveru vo finančný systém a legálne finančné inštitúcie.
• Hrozba pre jednotlivca. Organizovaná kriminalita používa násilie k ochrane svojho teritória a ziskov a násilie proti ľuďom a majetku. V tomto kontexte má silný sociálny vplyv a predstavuje veľké nebezpečenstvo pre jednotlivca, keďže bezpečnosť jednot­livca je nepriamo úmerná násiliu v spoločnosti podmienenému práve aktivi­tami organizovanej kriminality.^[6]

Získané poznanie, aj za využitia spravodajskej činnosti, je možné násled­ne zúročiť pri realizácii krokov tak, aby došlo k prerušeniu aktivít organizova­ných, zločineckých a teroristických skupín, ale aj k obmedzeniu ich ziskov. Akákoľvek spoločnosť, ktorá poznáva organizovanú kriminalitu, nesmie pod­ceňovať schopnosť svojho protivníka na tomto poli, ak chce byť schopná mu porozumieť a poznať jeho silné a slabé stránky.^[7]

Tieto skutočnosti, kontext ich vzniku a dynamiky si uvedomuje aj Európska únia a Europol, ktorý vypra­coval Európsky model kriminálneho spravodajstva (skratka – ECIM) a ktorý mieni zaviesť do policajnej praxe vo všetkých krajinách EÚ. V nadväznosti na tieto aktivity Europolu bolo v súla­de s Haagskym programom uznesením vlády SR č. 63/2008 z 23. januára 2008 uložené Ministerstvu vnútra SR v termíne do 30. júna 2008 zaviesť do praxe zmienený model s cieľom jeho spustenia v roku 2008.

Európsky model krimi­nálneho spravodajstva je chápaný ako štandardizovaný systém práce s infor­máciami, zberom, spracovávaním, analyzovaním a následným postupovaním a využívaním týchto informácií. Jeho hlavným produktom je hodnotenie hrozieb organizovaného zločinu a zároveň je nástrojom na implementáciu spravodajského riadenia presadzovania práva, a teda aj spravodajského vedenia policajných jednotiek.

Je na mieste pripomenúť, že odporúčania Európ­skeho modelu kriminálneho spravodajstva nemajú záväzný charakter v zmysle ich striktnej a časovo vymedzenej implementácie, je na členských krajinách akým spôsobom jednotlivé odporúčania implementujú.

3.Objekt a predmet spravodajskej činnosti Policajného zboru

Vykonávaním spravodajskej činnosti v Policajnom zbore sa má zabezpečiť plnenie úloh Policajného zboru uvedených v § 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, najmä úloh pri ochrane základných práv a slobôd, pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti a pri boji proti tero­rizmu a organizovanému zločinu.

Objekt spravodajskej činnosti vykonávanej v rámci Policajného zboru môžeme chápať v dvoch rôznych podobách, a to ako objekt všeobecný a ako objekt konkrétny. Všeobecným objektom, ktorý spravodajskou činnosťou poznávame, teda predmetom jej záujmu v tom najširšom slova zmysle, je kriminalita.

Pojem kriminalita pochádza z latinského „crimen – zločin“ a vychádza z pojmu trestný čin vymedzený v platnom trestnom práve. Predstavuje súhrn sociálne škodlivých javov stanovených v trestných kódexoch, pričom je formou deviantného správania v rozpore s normami uvedenými v Trestnom zákone, ktorú tvorí súhrn trestných činov spáchaných v príslušnej spoločnosti, štáte či regióne.^[8] V súvislosti s uvedeným je potrebné si uvedomiť, že aj napriek existencii mnohých štatistík, ich štatistic­ké ukazovatele nám neposkytujú obraz o skutočnej kriminalite. Zachytávajú len kriminalitu známu.

Z uvedenej charakteristiky objektu spravodajskej činnosti, t.j. spáchanej kriminality na území SR za príslušný rok, možno vidieť, že objekt nie je len dynamický, ale aj „mnohokomponentný“, a preto je jeho poznávanie potrebné zamerať len na niektoré jeho aspekty, ktoré predstavujú predmet spravodajskej činnosti. Ide o aspekt latencie a organizovanosti.

Väčšina odborníkov z oblasti kriminológie, kriminalistiky a trestného práva chápu latentnú trestnú činnosť ako trestnú činnosť, ktorá zostáva utajená a pre policajné orgány a orgány činné v trestnom konaní neznáma.  Napriek tomu, že tieto o jej existencii vedomosť nemajú, dokonca o nej mnohokrát nemá vedomosť ani sám poškodený, reálne existuje, resp. bola spáchaná.

Rozhodujúcimi kritériami na rozlíšenie latentnej kriminality od kriminality známej, či už so známym alebo neznámym páchateľom, je existencia dvoch podmienok:

• určitého konania, ktoré sa prejavuje ako pre spoločnosť nebezpečný čin a ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone,
• prekážky (vedomej alebo nevedomej), ktorá bráni poznaniu a zaregistrovaniu tohto konania políciou alebo orgánmi činnými v trestnom konaní (odhaleniu, oznámeniu).

Na základe vyššie formulovaných kritérií  možno latentnú kriminalitu definovať ako reálne existujúcu trestnú činnosť, ktorá zostáva z rôznych dôvodov (nevedomosť, nejednoznačná kvalifikácia, neodhalenosť a pod.) pre orgány polície a orgány činné v trestnom konaní utajená a neznáma a nie je ani nikde štatisticky podchytená.

Existencia latentnej kriminality má negatívne vplyvy a dôsledky na znižovanie právneho vedomia jednotlivcov a celej spoločnosti. Je nesporné, že čím väčší je nepomer latentných trestných činov k počtu registrovaných trestných činov (odhalených, zistených), tým viac sa prehlbuje rozpor vo všeobecnom záujme spoločnosti na ochrane občanov a ich majetku. Latentná kriminalita jednoznačne vytvára podmienky na recidívu, pretože neodhalenie trestnej činnosti páchateľov utvrdzuje v „neodhaliteľnosti“ nimi páchaných činov, čo v konečnom dôsledku spôsobuje ich pokračovanie v konkrétnej trestnej činnosti alebo páchanie ďalšej.

Existencia latentnej kriminality má negatívny vplyv aj na poznanie skutočného stavu kriminality, jej dynamiky, štruktúry, vývoja a príčin. Má za následok vytváranie nedôvery voči orgánom činným v trestnom konaní a polícii, čo v konečnom dôsledku vedie k ľahostajnosti, pasivite a k zmiereniu s negatívnou situáciou v bezpečnostnej oblasti. Nedôvera občanov v políciu spôsobuje, že spáchané trestné činy neoznamujú a nespolupracujú pri ich objasňovaní, čím sa miera objasnenosti kriminality znižuje. Nízka miera objasnenosti zapríčiňuje nedôveru občanov v políciu, negatívne pôsobí na efektívnosť jej práce, čo zase vytvára dôvody na neoznamovanie a slabú spoluprácu pri objasňovaní trestných činov. Tento „bludný kruh“ nemecký kriminológ H. J. Schneider nazýva „efektom spätnej väzby“. Uvedené skutočnosti potvrdzujú i výsledky získané niektorými výskumami v SR. Podľa prieskumu Odboru verejnej mienky Slovenského rozhlasu z mája 2004 Policajnému zboru dôveruje 40,6 % opýtaných občanov. V zisťovaní dôvery polícii komparatívnou metodikou dôvery rôznych inštitúcií má SR až o 20 % nižšiu dôveru oproti 61 % priemernej úrovne dôvery všetkých štátov Európskej únie.^[9]

Dôležitým aspektom determinujúcim predmet spravodajskej činnosti je organizovanosť. Je prirodzené, že spravodajská činnosť nebude zameraná na jednoduchú pouličnú kriminalitu, prostú a známu kriminalitu a pod., ale práve na organizovaný zločin vo všetkých jeho podobách.

Ako už bolo spomenuté popri klasických formách kriminality sa do popredia dostávajú nové formy trestnej činnosti páchanej kriminálnymi skupinami (organizovanými, resp. zločineckými skupinami). Organizovaná kriminalita je tak neprehliadnuteľnou súčasťou dnešnej doby a v oblasti kriminality predstavuje „novú kvalitu“. Spoločenská nebezpečnosť trestných činov sa zvýšila, objavili sa nové formy najzávažnejších trestných činov a vzrástla agresivita kriminálnych skupín. Organizovaná trestná činnosť je páchaná plánovane, dlhodobo s orientáciou na vysoký zisk, pričom sa zároveň realizujú aj opatrenia proti jej odhaleniu a trestnému postihu. Hlavným cieľom organizovanej kriminality je teda dosiahnutie maximálneho finančného zisku bez ohľadu na použité prostriedky a oblasť podnikania. Práve zisk je jej hnacím motorom, jej súčasťou a cieľom. Jednou z hlavných úloh a snáh kriminálnych skupín je zlegalizovať príjmy z trestnej činnosti tak, aby vzbudzovali dojem zákonnosti a legálnosti.

Členovia kriminálnych skupín sa z týchto dôvodov snažia zaviesť zisky z trestnej činnosti do legálneho finančného systému, t.j. „preprať ich“. Legalizácia príjmov z trestnej činnosti – častokrát označovaná aj ako „pranie špinavých peňazí“ – je sprievodným znakom organizovanej kriminality a zároveň jej integrálnou súčasťou. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné zo strany štátu a spoločnosti prijímať adekvátne opatrenia na zamedzenie akýchkoľvek možností legalizovať príjmy nadobudnuté trestnou činnosťou. Internacionalizácia a intelektualizácia kriminality bude posilňovaná zdokonaľovaním jej organizovaných foriem a bude stavať vlády aj tých najvyspelejších a najbohatších krajín sveta do takmer bezvýchodiskového postavenia, keď nebudú schopné spoľahlivo ochrániť pred zločinom svojich občanov a možno ani seba.

Všeobecný predmet spravodajskej činnosti v Policajnom zbore predstavuje najmä latentná organizovaná kriminalita a terorizmus vo všetkých ich podobách. Konkrétny objekt spravodajskej činnosti v Policajnom zbore predstavuje konkrétna trestná činnosť, trestná udalosť, osoba páchateľa. Konkrétny predmet tvoria organizované, resp. teroristické skupiny, vrátane ich členov, legálnych a nelegálnych aktivít.

Na účely Trestného zákona^[10] sa organizovanou skupinou rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. 

Zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti zákona na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody.

Teroristickou skupinou sa na účely Trestného zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb existujúca počas určitého časového obdobia na účely spáchania trestného činu teroru alebo trestného činu terorizmu.

Trestnou je aj činnosť pre zločineckú alebo teroristickú skupinu a ich podpora. Činnosťou pre zločineckú alebo teroristickú skupinu sa rozumie úmyselná účasť v takej skupine alebo iné úmyselné konanie na účel zachovania existencie takej skupiny alebo spáchania vyššie zmienených trestných činov takou skupinou.

Podpora zločineckej alebo teroristickej skupiny predstavuje úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí prostriedkov, služieb, súčinnosti alebo vytváranie iných podmienok na účel založenia alebo zachovania existencie takej skupiny či spáchania vyššie uvedených trestných činov takou skupinou.

Konkrétny predmet spravodajskej činnosti sa bude neustále meniť, a to v závislosti na prijatej spravodajskej stratégii, kedy sa spravodajská pozornosť bude venovať konkrétnej organizovanej alebo teroristickej skupine, t.j. jej nelegálnym, ale aj legálnym aktivitám, zloženiu, vzájomnej komunikácii medzi členmi, možnostiam preniknutia do takejto skupiny s cieľom deštruovať jej logistické zabezpečenie, zisťovať spáchanú trestnú činnosť, ktorá je latentná, jej plánované nezákonné akcie a podobne.

4. Cieľ a úlohy spravodajskej činnosti v Policajnom zbore

Cieľom je poskytovať spravodajské informácie oprávneným konkrétnym užívateľom k rozhodovaciemu procesu na prijímanie opatrení v oblasti kontroly kriminality. Obsah spravodajských informácií je tvorený v závislosti od objektu a predmetu spravodajskej činnosti.

Ak je objekt a predmet všeobecný, t.j. kriminalita, resp. organizovaný zločin alebo terorizmus, tak aj cieľ spravodajskej činnosti bude formulovaný ako všeobecný a bude zameraný na elimináciu kriminality, organizovanej trestnej činnosti alebo terorizmu. Ak bude objekt a predmet spravodajskej činnosti individuálny, t.j. konkrétna zločinecká organizácia alebo teroristická skupina, tak potom cieľom bude eli­minácia nezákonných aktivít konkrétnej organizovanej alebo teroristickej skupiny, organizácie.

Cieľ spravodajskej činnosti je teda podmienený objektom a predmetom poznávania. V prípade všeobecného cieľa budú úlohy smerovať k eliminácii kriminality ako takej alebo k eliminácii organizovaného zločinu a terorizmu. Ak bude cieľom konkrétna organizovaná alebo teroristická skupina, tak úlohy budú prijímané na elimináciu jej nelegálnej činnosti.

Tak ako bolo uvedené vyššie, ak je objekt a predmet spravodajskej činnosti všeobecný, potom aj cieľ spravodajskej činnosti je všeobecný, t.j. poznávanie organizovaného zločinu a terorizmu vo všetkých jeho podobách. Cieľ spravodajskej činnosti je de facto strategický, a preto sa takáto spravodajská činnosť označuje tiež ako strategické spravodajstvo. K zabezpečeniu všeobecného cieľa strategickej spravodajskej činnosti v Policajnom zbore sú prijímané úlohy na kontrolu kriminality, najmä v oblasti:

• legislatívy,
• organizácie a riadenia Policajného zboru,
• taktiky a metodiky.

Úlohy v oblasti legislatívy predstavujú prijímanie konkrétnych zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých cieľom je eliminácia nelegálnych činností, vrátane trestnej činnosti, najmä jej najzávažnejších foriem (organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí, terorizmus a pod.) na úsekoch prevencie alebo represie. Prijímané zákony „zužujú priestor“ na páchanie trestnej činnosti a vytvárajú podmienky na efektívnejší boj proti konkrétnemu druhu kriminality. Samozrejme dávajú aj možnosť a priestor na sankcionovanie, vrátane trestného postihu konkrétnych subjektov. 

Úlohy v oblasti organizácie a riadenia Policajného zboru sú prijímané v prípadoch, keď na základe spravodajských informácii možno spozorovať nárast určitého druhu kriminality (napr. drogovej, finančnej a pod.) na celom území alebo v niektorom jej teritóriu (kraji, okrese). Obdobne aj v prípade zaznamenania nových druhov kriminality (karuselové podvody a pod.) bude prirodzene Policajný zbor reagovať prijímaním opatrení v oblasti organizácie a riadenia.

Ako príklad je možné použiť vznik Úradu boja proti korupcii, pretože korupcia začala v SR spôsobovať vážne celospoločen­ské problémy. Obdobne to bolo pri vytvorení služby finančnej polície pri enormnom náraste finančnej kriminality a prania špinavých peňazí.

Úlohy v oblasti taktiky a metodiky spočívajú najmä v spracovávaní taktických a metodický pomôcok, rôznych nariadení ministra vnútra SR, ktoré majú zefektívniť boj proti jednotlivým druhom trestnej činnosti.

Je potrebné znovu zdôrazniť, že organizované skupiny utajujú svoju trestnú činnosť, prijímajú opatrenia na zabránenie jej odhaleniu, vrátane získavania vplyvu v polícii prostredníctvom korupcie a pod., čo zákonite musí viesť k tomu, aby Policajný zbor na tieto skutočnosti reagoval adekvátne aj v oblasti taktických a metodických postupov polície.

Medzi ďalšie úlohy prijímané na zabezpečenie všeobecného strategic­kého cieľa možno zaradiť:

• mapovanie jednotlivých druhov kriminality, ich výskyt a rozloženie na území SR,
• mapovanie množstva a rozmiestnenie zločineckých a teroristických skupín na území SR,
• mapovanie vzťahov medzi jednotlivými organizovanými alebo teroristickými skupinami (vzájomná spolupráca alebo konkurencia, rozdelenie vplyvu a pod.),
• zisťovanie nových foriem páchanej kriminality a pod.

V prípade plnenia individuálneho, konkrétneho, cieľa je predmetom poznávania konkrétna organizovaná alebo teroristická skupina a tento cieľ je možné označiť ako operatívny alebo taktický (pojem používaný v západnej Európe). Výkon spravodajskej činnosti sa preto tiež nazýva taktickým alebo operatívnym spravodajstvom.

Operatívnym spravodajstvom sú prijímané rôzne úlohy, ktoré vedú k odhaľovaniu a predchádzaniu páchania konkrétnej trestnej činnosti. Hlavné úlohy sú zamerané na :

• identifikáciu členov konkrétnej kriminálnej alebo teroristickej skupiny,
• mapovanie ich pohybu,
• mapovanie ich kriminálnych aktivít,
• mapovanie ich legálnych podnikateľských aktivít,
• rozkladanie kriminálnej alebo teroristickej skupiny zvnútra (aj za použitia legalizanta),
• narúšanie logistiky kriminálnej alebo teroristickej skupiny (napr. narúšanie vzájomnej komunikácie medzi členmi kriminálnej skupiny),
• zabránenie investovania príjmov z trestnej činnosti do legálnej ekonomiky,
• dočasné zaisťovanie ziskov získaných z trestnej činnosti a iné.

Všetky tieto úlohy musia byť integrované do jedného komplexného systému a musia zahrňovať aj spoluprácu v oblasti boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti kriminálnych skupín, v oblasti boja proti terorizmu a aj prejavom zastrašovania, ako aj v oblasti boja proti korupcii.

5. Obsah spravodajskej činnosti v Policajnom zbore

Vychádzajúc zo spomínaného spravodajskú činnosť vykonávanú Policajným zborom možno chápať ako cieľavedomú, systematickú poznávaciu činnosť, ktorou kompetentní pracovníci Policajného zboru využívaním špecifických metód, prostriedkov a foriem utajene, plánovito získavajú, spracovávajú informácie a vytvárajú spravodajské informácie pre konkrétnych užívateľov (adresátov) za účelom zvýšenia úrovne kontroly kriminality. Spravodajská činnosť má povahu poznávacej činnosti (poznávacieho procesu), kde sa zo štádia neznalosti postupuje ku konkrétnemu poznaniu.

Z pohľadu obsahu je podstatou  spravodajskej činnosti práca s informáciami, teda ich získavanie, spracovávanie (hodnotenie, triedenie, ukladanie a analyzovanie) a ich interpretácia. Zmienené potvrdzuje aj názor amerických kriminalistov D. Herberta a H. Tritta, ktorí konštatujú, že „cieľom a prostriedkom akejkoľvek efektívnej reakcie na hrozbu organizovaného zločinu je informácia“. Citovaný názor jasne odzrkadľuje podstatu prístupu zainteresovaných subjektov (polície, tajných služieb a pod.) v rozvinutých štátov k hrozbe organizovaného zločinu. V praktickej rovine sa najväčší dôraz kladie na zber, vyhodnotenie a spracovanie informácií o zločineckých a teroristických organizáciách. „Kvalitná informácia predstavuje kľúč k spoľahlivej politike a stratégii kontroly organizovaného zločinu“, tvrdia J. Dintino a    F. Martens.

V podstate tohto prístupu tkvie jasné chápanie toho, že hlavný objekt pôsobenia bezpečnostných zložiek v danej sfére (zločinecké organizácie) predstavuje jednotný celok. „Naším dnešným hlavným cieľom nie je boj proti indivi­duálnym malým zlodejom, ale likvidácia veľkých zločineckých organizácií“, zdôraznil riaditeľ amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie William S. Sessions. „Prostredníctvom metódy vyriešenia konkrétneho prípadu  možno usvedčiť len individuálne osoby, ktoré budú bez problémov nahradené v rámci zločineckej skupiny…“, tvrdia švajčiarski kriminalisti.

Ak chcú orgány činné v trestnom konaní seriózne bojovať proti organizovanému zločinu, musia zadefinovať hlavný cieľ. Tým je likvidácia organizácie prostredníctvom usvedčenia maximálneho počtu jej členov, v prvom rade jej lídrov. Na tento účel je po­trebné precízne preskúmať celý „organizmus“ zločineckej formácie.

Výsledkom a konečným produktom spravodajskej činnosti je spravodajská informácia. Spravodajská činnosť nie je jednorazovým aktom či jednorazovou činnosťou, ale predstavuje súbor činností vykonávaných v určitej postupnej následnosti. V zásade je procesom, ktorý má – tak, ako aj iné poznávacie činnosti – svoje etapy, resp. fázy, ktoré spolu tvoria tzv. spravodajský cyklus.

Spravodajský cyklus má nasledovné etapy:

1. Zadanie požiadavky a definovanie problému.
2. Zber informácií.
3. Spracovanie informácií (triedenie, ukladanie, hodnotenie a analýza).
4. Interpretácia spravodajskej informácie (logického záveru).
5. Vyhodnotenie spravodajského cyklu.

V spravodajskom cykle sa pracuje s informáciami, a to od ich zberu cez zhromažďovanie, hodnotenie, porovnávanie, analyzovanie, distribúciu a plánovanie. Na spravodajský cyklus môžeme nazerať buď z pohľadu organizácie ako celku alebo z cez optiku určitej spravodajskej úlohy, či už strategickej alebo operatívnej.

Informácia alebo pochopenie problému sa rozpracovávajú vo viacerých kolách. Významnú úlohu tu zohráva neustála spätná väzba. Po zhromaždení, porovnaní a analýze informácií sa objavia ďalšie potreby, na ktoré sa je potrebné zamerať a ktoré na začiatku zrejmé neboli. To znamená nové zhromažďovanie – avšak viac špecifické – a cyklus sa znova opakuje. Výsledná analýza je už podrobnejšia a stručnejšia, ako tá na predchádzajúcom stupni. Z praktického hľadiska je teda možné skôr hovoriť o spravodajskej špirále než o cykle.

Spravodajský cyklus sa tradične popisuje ako postupná metóda, ale v praxi ide o dynamický proces reagujúci na zmeny situácie a operatívne potreby. Žiadna jeho etapa nie je dôležitejšia než iné, pretože všetky navzájom súvisia.

6. Subjekt spravodajskej činnosti v Policajnom zbore a špecifické prostriedky

Opätovne zdôrazňujem, že spravodajská činnosť ako špecifická poznávacia činnosť so všetkými jej prvkami nie je vykonávaná len spravodajskými službami, ale spravodajské činnosti ako také sú aj súčasťou policajno-bezpečnostných činností^[11] a v činnostiach Policajného zboru majú svoje opodstatnenie.

Pri zabezpečovaní úloh spravodajskej činnosti v Policajnom zbore, ale najmä pri rozkladaní a deštruovaní kriminálnych skupín je vytvorené špecializované pracovisko, odbor špecializovaných služieb Prezídia Policajného zboru,^[12] ktoré pripravuje najmä podmienky a možnosť nasadenia legalizanta a agenta do záujmového prostredia. Spravodajská činnosť ako podpora v boji proti kriminalite je aplikovaná aj operatívnymi službami Policajného zboru (služba kriminálnej polície, služba finančnej polície), ktoré pôsobia na úseku boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii, terorizmu a pod.

Do 31. decembra 2012 bol relevantným subjektom plniacim úlohy kriminálného  spravodajstva odbor zvláštnych operatívnych činností – od 1. januára 2013 je to odbor špecializovaných služieb Prezídia Policajného zboru, ktorý je výkonným spravodajským pracoviskom s celorepublikovou pôsobnosťou vykonávajúci úlohy v oblasti kriminálneho spravodajstva, zabezpečovania plnenia úloh agenta podľa podmienok upravených zákonom. Odbor ďalej centrálne zabezpečuje nasadenie legalizanta Policajného zboru, vedie databázu legalizantov a koordinuje ich nasadenie v jednotlivých prípadoch podľa osobitného predpisu, pričom otázky osobitostí služobného pomeru a výkon služby podliehajú v zmysle osobitného predpisu zvláštnemu režimu.

V prípade vykonávania spravodajskej činnosti pracovníkmi spravodajského pracoviska alebo útvaru Policajného zboru vykonávajúceho spravodajskú činnosť, títo môžu v súlade s platnými zákonnými normami využívať:

• prostriedky operatívno-pátracej činnosti,
• informačno-technické prostriedky.^[13]

Prostriedky operatívno-pátracej činnosti sú najmä :

• sledovanie osôb a vecí,
• monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov,
• kontrolovaná dodávka,
• kriminálne spravodajstvo, legalizant a agent,
• používanie krycích dokladov,
• nástrahová a zabezpečovacia technika,
• osoby konajúce v prospech Policajného zboru,
• objekty a miesta používané pod legendou,
• predstieraný prevod veci.^[14]

Vzhľadom na to, že používanie niektorých prostriedkov operatívno-pátracej činnosti je upravené v interných normách Ministerstva vnútra SR, ktoré majú charakter utajovaných skutočností, rozoberať v tomto referáte je možné len tie, ktoré sú verejne prístupné, resp. definované v zákonoch, a nie sú utajovanými skutočnosťami. V kontexte tejto skutočnosti a z dôvodu praktických skúseností rozoberiem najmä nasledovný prostriedok.

Kriminálnym spravodajstvom sa rozumie činnosť, ktorou sa utajeným spôsobom získavajú, sústreďujú a vyhodnocujú informácie o trestných činoch a ich páchateľoch a vytvárajú sa podmienky na použitie agenta. Na plnenie úloh na úseku kriminálneho spravodajstva možno použiť policajta-legalizanta, ktorý koná pod trvalou legendou alebo dočasnou legendou. Policajt, ktorý koná pod trvalou legendou alebo dočasnou legendou, môže byť pri plnení úloh na úseku kriminálneho spravodajstva, za podmienok ustanovených v osobitnom predpise, použitý ako agent.^[15]

Organizovaný zločin je vážnou hrozbou predovšetkým kvôli skutočnosti, že je rezistentným voči tradičným spôsobom vyšetrovania, kde existuje miesto činu a dôkazný materiál na jednom mieste. Práve kriminálne spravodajstvo sa ukázalo ako jedna z najúčinnejších zbraní proti nemu. Prepracované spravodajstvo a úspešná infiltrácia informátorov alebo agentov do kriminálneho prostredia pôsobí ako metóda, ktorá prináša výsledky. Úloha kriminálneho spravodajstva je o to závažnejšia, že políciu môže upozorniť na ešte latentné kriminálnej činnosti.

Aj napriek zjavnej dôležitosti kriminálneho spravodajstva, neexistuje v SR rozšírenejší výskum, ktorý by rozkrýval jeho mechanizmy, rozoberal  jednotlivé prostriedky, ktorými policajné útvary v rámci kriminálneho spravodajstva disponujú a načrtával metódy ich použitia v praxi, prípadne, ktorý by analyzoval a sumarizoval slabiny súčasného systému a navrhol možnosti ich riešenia, a tak flexibilne v kontexte zmien operačného prostredia spravodajských služieb prispôsobil celý koncept kriminálneho spravodajstva aktuálnym úlohám a problémom s jasným odlíšením od práce a poslania spravodajských služieb.

7. Aktuálne úlohy a problémy determinujúce súčasné operačné pôsobenie v prostredí Policajného zboru

V súvislosti s evidovaním informačnej produkcie zo strany napríklad Slovenskej informačnej služby (ďalej „SIS“) za rok 2015 v rámci spolupráce s Ministerstvom vnútra SR a Policajným zborom  možno konštatovať, že táto sa týkala najmä bezpečnostnej a ekonomickej oblasti, kedy v oblastiach Strategického zamerania SIS v roku 2015 pre externých príjemcov, vrátane Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru, vypracovala 352 spravodajských produktov, z toho 212 (60 %) v bezpečnostnej (pre Ministerstvo vnútra SR: 194, pre prezidenta Policajného zboru: 181), 78 (22 %) v ekonomickej (pre Ministerstvo vnútra SR: 54, pre prezidenta Policajného zboru: 48) a 62 (18 %) v zahranično-politickej oblasti.^[16]

Boj proti medzinárodnému terorizmu je zásadne založený na spolupráci, intenzívnej výmene informácií a na dôvere medzi spravodajskými službami a ďalšími bezpečnostnými orgánmi demokratického sveta, a to na národnej i medzinárodnej úrovni. Spolupráca v tejto oblasti je vysoko efektívna a účinná, predsa však niektoré nešťastne formulované vyhlásenia môžu vytvárať podivnú predstavu o spolupráci samotnej, o jej kvalite a výsledkoch ani nehovoriac. Cieľom bezpečnostných orgánov, a teda aj Policajného zboru, je formou informačnej výmeny a zapojenia sa do procesov preverovania fyzických aj právnických osôb pre projekty v gescii iných orgánov štátu (napr. Ministerstva vnútra SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR) maximálne podporiť štát a jeho prácu na ochrane záujmov SR a jej občanov, a tak prispieť k obmedzovaniu bezpečnostných rizík či k ich úplnému odstráneniu.

Dramatický vývoj udalostí v roku 2015 sa negatívne premietol do zhoršenia bezpečnostnej situácie členských štátov EÚ v schengenskom priestore, vrátane SR. Hlavnými udalosťami roka boli teroristické útoky v Paríži, ktoré sa spolu so všetkými súvisiacimi okolnosťami stali hlavným impulzom pre prácu všetkých spolupracujúcich spravodajských služieb. Policajný zbor sa spoločne s ostatnými podieľal na mapovaní pohybu potvrdených, podozrivých i potenciálnych útočníkov. Preverovanie tisícov mien radikálov viedlo k zisteniu, že v roku 2015 niektorí z nich SR využívali ako jednu z tranzitných krajín na ceste medzi Blízkym východom a západnou Európou. V kontexte ďalších informácií je zrejmé, že aj na území SR existuje potenciálna hrozba teroristického útoku islamistických džihádistov napojených na tzv. Islamský štát (ďalej len „IS“), príp. na skupinu Džabha an Nusrat (sýrska odnož al Qá’idy). Napriek mnohým územným a personálnym stratám dokázal IS v roku 2015 vykonať niekoľko teroristických útokov nielen v Európe, ale aj na Blízkom východe (napr. v Libanone, Turecku, Egypte). V nadväznosti na to zintenzívnil svoju propagandu, ktorej primárnym cieľom je radikalizácia a nábor ďalších dobrovoľníkov pridávajúcich sa k jeho ozbrojeným zložkám.

S ohľadom na tento fakt Policajný zbor sústredil svoje kapacity, vrátane spravodajských, na dve skupiny rizikových osôb. Prvú skupinu tvorili osoby, ktoré prejavili sympatie k ideológii a činom IS alebo k niektorému z jemu podobných zoskupení. V rámci cieľovej skupiny, na ktorú sa IS zameriava (mladšie generácie moslimov a konvertitov), slovenské bezpečnostné zložky zaznamenali na Slovensku iba niekoľko sympatizantov. U väčšiny z nich boli prezentované názory prejavom psychickej lability, frustrácie či priamo choroby. Žiadny z nich nedisponoval väzbami na islamistické zoskupenia a často ani na žiadnu miestnu moslimskú komunitu. Moslimovia žijúci v SR, až na niekoľko výnimiek, aktivity IS verejne odsúdili. Druhá skupina sa skladala z osôb, ku ktorým bezpečnostné zložky SR, vrátane Policajného zboru, zisťovali informácie o ich odchodoch zo SR so zámerom pripojiť sa k teroristickým organizáciám v Sýrii, najmä k IS. Išlo o osoby pôvodom z islamského sveta, resp. s väzbami naň (rodinna, pôvod), ktoré sa krátkodobo zdržiavali v SR. Návrat týchto osôb do EÚ by predstavoval vážnu bezpečnostnú hrozbu z hľadiska účasti na teroristických útokoch. Získané informácie sú zdieľané v rámci domácej i zahraničnej bezpečnostnej komunity.

Keďže SR patrí k menej významným tranzitným a cieľovým krajinám, najzávažnejšie migračné hrozby tak bezprostredne nesúviseli s prebiehajúcou migračnej vlnou, ale s jej strednodobými a dlhodobými dôsledkami v celoeurópskom rámci. Ide predovšetkým o hrozby, ktoré vyplývajú z toho, že je fakticky nemožné organizovane integrovať veľké množstvo cudzincov z kultúrne odlišného prostredia do európskej spoločnosti. Následne dochádza k vzniku uzavretých komunít, ktoré môžu byť voči európskemu kultúrnemu prostrediu nepriateľské. Tieto komunity môžu následne vytvárať ideové či logistické zázemie pre kriminálne aktivity rozličného charakteru.

Z tohto aspektu došlo k významnej zmene operačného pôsobenia spravodajských služieb v SR, Policajný zbor nevynímajúc, zahŕňajúcej všeobecne prioritné zameranie spravodajskej pozornosti na monitorovanie a vyhodnocovanie teroristických rizík pre EÚ v kontexte výrazného nárastu teroristických útokov a teroristických hrozieb voči „Západu“ zo strany islamistických radikálov, najmä džihádistickej organizácie Daesh (tzv. Islamský štát). V súvislosti s uvedenými skutočnosťami boli analyzované možné teroristické riziká pre SR a reakcie rizikovej časti cudzineckej komunity žijúcej v SR na ne.

Možno konštatovať, že väčšina z úspešne realizovaných útokov v západných krajinách bola inšpirovaná militantnými úspechmi Daesh a jeho intenzívnou mediálnou propagandou, ktorá našla odozvu vo forme násilných aktivít u svojich sympatizantov v západnom svete. Aj preto boli priebežne získavané informácie v uvedenej súvislosti a v intenciách spolupráce s ďalšími štátnymi orgánmi boli prijaté a realizované opatrenia s akcentom na trendy mediálnej propagandy Daesh a jej dosahu na rizikovú komunitu cudzincov žijúcich SR.

V polovici roku 2015 prudko vzrástli počty nelegálnych migrantov v hlavných nárazníkových krajinách EÚ (predovšetkým Grécko, Maďarsko a Taliansko). Masívny prílev migrantov do EÚ pokračoval najmä tzv. balkánskou migračnou trasou aj v nasledujúcich mesiacoch roka 2015. Rozsah migračnej vlny a potenciálne bezpečnostné riziká s ňou súvisiace sa v druhom polroku 2015 premietli aj do spravodajskej činnosti bezpečnostných orgánov SR, vrátane polície a plnenia úloh na úseku kriminálneho spravodajstva. V rámci monitorovania nelegálnej migrácie bola pozornosť i koncipovanie opatrení sústredené najmä na posudzovanie bezpečnostných rizík spojených s príchodom nelegálnych migrantov na územie EÚ, primárne riziká možnej infiltrácie migračnej vlny osobami sympatizujúcimi s radikálnymi a teroristickými islamistickými organizáciami, veteránmi z bojov v konfliktných zónach a osobami, ktoré sa mohli v týchto zónach dopustiť zločinov proti ľudskosti.

V kontexte migračnej krízy boli (sú) súčasne priebežne vyhodnocované reakcie pravicových a ľavicových extrémistických zoskupení (v SR, ale aj v rámci EÚ) na masívny prílev migrantov, ďalej sú monitorované skupiny organizovaného zločinu profitujúce na prevádzačstve a v intenciách nastavenej spolupráce je priebežne sledovaná aj bezpečnostná situácia v severnej Afrike a na Blízkom východe.

V priebehu roka 2015 nedošlo k zmene migračných trás tak, aby nové cesty zasiahli územie SR. Následkom toho, že orgány štátu dôsledne vykonávali kontrolné a registračné procedúry a dodržiavali zásadu, že utečenci, ktorí nežiadajú v SR o azyl, sú nelegálnymi migrantmi, došlo k razantnému zníženiu počtu tranzitujúcich cudzincov.

Kontrolné procedúry však narážajú na faktickú nemožnosť vykonávať ich dôsledne. Príčinou tohto stavu je okrem iného skutočnosť, že mnoho migrantov má alebo veľmi pravdepodobne môže mať cestovné doklady vydané síce oficiálne, avšak na území ovládanom v zdrojových krajinách migrácie extrémistickými silami, prípadne sa preukazujú cestovnými dokladmi odcudzenými či pozmenenými. Na druhej strane (v zdrojových krajinách) potom nemajú slovenské bezpečnostné zložky spoľahlivého oficiálneho partnera, ktorý by bol schopný na overovaní pravdivosti údajov o migrantoch a ich cestovných dokladoch spolupracovať a poskytovať dôveryhodné a relevantné informácie.

K už spomínaným bezpečnostným rizikám je tak nutné pripočítať aj riziko prenášania problémov a konfliktov zo zdrojových krajín do krajín cieľových aj tranzitných, ktorých sa migračná vlna dotýka.

V súvislosti s uvedeným boli v kontexte odstúpených informácií o aktivitách zločineckých skupín podozrivých z organizovania nelegálnej migrácie osôb pôvodom najmä zo Sýrie, Afganistanu a Pakistanu na ukrajinsko-slovenskej hranici ako aj na trase vedúcej z územia Maďarska do SR prijímané bezpečnostné opatrenia i opatrenia spravodajského charakteru,.

Keďže reálnym problémom sa javí zneužívanie všeobecného strachu z cudzincov, ktorý vyvolával nepokoj a ďalšie obavy v spoločnosti, v atmosfére neistoty, či sú ostatné štáty schopné vysporiadať sa s problémami migrácie,  profilovali sa extrémistické a populistické politické subjekty, radikalizovalo sa politické prostredie a narástla popularita extrémistických strán.

Aj z toto dôvodu bola zaregistrovaná významná odozva migračnej krízy a dokonaných teroristických útokov na teritóriu Európy v roku 2015 aj v agende slovenských pravicových extrémistov (PEX), ktorí začali prezentovať protiimigračné / protiislamské postoje a boj proti multikulturalizmu oveľa intenzívnejšie ako v minulosti. Výrazným spôsobom sa v tejto súvislosti dostala do popredia aj kritika EÚ a NATO. Tradičná téma slovenských PEX – protirómska rétorika – sa pod týmto vplyvom stala pre PEX najmä v druhej polovici roka 2015 sekundárnou. Vo vzťahu k ľavicovému extrémizmu (LEX) neboli v porovnaní s PEX zaregistrované významnejšie odozvy, nebolo zaregistrované posilnenie členskej základne sympatizantov ľavicového extrémizmu, verejné aktivity zostali skôr nevýrazné, relatívne „aktívni“ boli len vo virtuálnom prostredí.

Značná pozornosť bola venovaná situácii v Turecku v súvislosti s parlamentnými voľbami a úlohou, ktorú krajina zohrávala v sýrskej a migračnej kríze. Ťažiskami spravodajských požiadaviek bolo zabezpečenie informačnej produkcie charakterizujúce bezpečnostnú situáciu pozdĺž turecko-sýrskej hranice, operácie Daesh v jej blízkosti a tolerovanie prítomnosti niektorých skupín sýrskych džihádistov a ich aktivít na tureckom území tamojšími úradmi. Získaná spravodajská produkcia poukazovala na významnú úlohu zohrávanú aj korupciou v radoch hraničnej polície v Turecku, ktorá v niektorých prípadoch s prevádzačmi úzko spolupracovala.

Obdobné opatrenia ako v prípade Turecka, boli zamerané aj na Líbyu, kde získané informácie signalizovali vzrastajúce tendencie komplikovaného vývoja vnútropolitickej, bezpečnostnej a ekonomickej situácie, najmä značnej fragmentácie spoločnosti a politickej scény zabraňujúcej dosiahnuť široký konsenzus v otázke politického riešenia krízy. Prioritou ozbrojených skupín v Líbyi bolo udržanie moci a vplyvu na nimi ovládaných územiach, keď ekonomika krajiny je po výraznom poklese príjmov z exportu ropy vo vážnej kríze. Kriminálne a pašerácke aktivity, ako aj výnosy z ilegálnej migrácie sa stali lukratívnym zdrojom príjmov a  líbyjská odnož Daesh sa po čiastočnom zatlačení do defenzívy sústredila na udržanie a upevnenie moci na územiach, ktoré získala pod kontrolu.

V naznačených súvislostiach boli v rámci kompetencií a úloh primerane v spolupráci s ďalšími štátnymi orgánmi reflektované získané informácie charakterizujúce nestabilitu a občianske vojny v niektorých štátoch regiónu majúce priamy dosah na bezpečnosť SR a EÚ v podobe masívnej migračnej vlny spojenej s rizikom jej infiltrácie osobami, ktoré majú prepojenie na teroristické skupiny.

Hlavnými zdrojmi príjmov organizovaného zločinu v SR z nelegálnych aktivít je dlhodobo najmä ekonomická a drogová trestná činnosť, pričom hospodárska kriminalita zahrňuje najmä pašovanie tovarov, nelegálnu výrobu a predaj vysokozdaniteľných tovarov a podvody s nadmernými odpočtami dane z pridanej hodnoty. V rámci boja proti medzinárodnému drogovému organizovanému zločinu sú monitorované predovšetkým skupiny, ktorých členovia majú zázemie, resp. pochádzajú z juhovýchodnej a východnej Európy. Pretrváva záujem niektorých vysokopostavených členov medzinárodného organizovaného zločinu o vytvorenie zázemia aj na našom území získaním povolenia na pobyt v SR. Za týmto účelom si také osoby v SR zakladajú firmy.

Je možné tiež uviesť poznatok, že naďalej narastá význam pašovania drog do Európy po tzv. „Balkánskej ceste“, v rámci ktorej časť trás vedie cez SR a ďalej sa rozvetvuje do cieľových krajín západnej Európy ku koncovým odberateľom. SR je však zväčša len tranzitnou krajinou, prípadne dočasným skladiskom pre medzinárodných obchodníkov s drogami. Významnú úlohu v transporte drog, predovšetkým heroínu, po Balkánskej ceste začal zohrávať aj ukrajinský prístav Odesa, a to vďaka vysokej miere miestnej korupcie a možnosti prekladať tam drogy z Južnej Ameriky a západnej Afriky spolu s tovarom pre EÚ a prepraviť ich do Bulharska a Rumunska, odkiaľ drogy putujú ďalej do Európy.

V súvislosti s pôsobením organizovaného zločinu je možné ako významný a pretrvávajúci faktor výrazne svojou dynamikou a tendenciami ovplyvňujúci zmenu operačného pôsobenia spravodajských služieb, trvalo pôsobiaci na potrebu flexibility v oblasti aktualizácie úloh a vzniknutých problémov, označiť dysfunkciu výkonu verejnej správy, ktorá je z významnej časti výsledkom „moderného“ pôsobenia organizovaného zločinu. Priebežne sú získavané informácie ku konaniam a prípadom dysfunkcie na centrálnej i regionálnej úrovni.

K dysfunkcii vo verejnej správe najčastejšie dochádza preto, že štátni úradníci a osoby, ktoré vykonávajú verejné funkcie, nemajú dostatočnú zodpovednosť za dôsledky vlastných rozhodnutí. V niektorých prípadoch táto zodpovednosť úplne chýba,  často sú uzatvárané nevýhodné zmluvy a verejné obstarávania boli zverované spoločnostiam s nejasnou vlastníckou štruktúrou alebo boli zadávané bez výberového konania. Výsledkom je „zlé hospodárenie“ so zvereným majetkom, keď však nedochádza k trestným činom a preukazovanie miery zavinenia je veľmi ťažké. Zodpovednosť konkrétnych osôb sa mnohokrát počas schvaľovacieho procesu – pri ktorom sa prenáša z jednej osoby na druhú bez toho, aby bol presne vymedzený podiel a úloha každej zo zúčastnených osôb na výslednom rozhodnutí – vytráca.

Možno tvrdiť, že za dysfunkciou verejnej správy, ktorá vedie k poškodzovaniu záujmov SR, prípadne záujmov EÚ, však často nestojí nielen nedbanlivosť, ale aj zámerné konanie niektorých osôb pôsobiacich v štátnej správe alebo samosprávach motivované partikulárnymi, zväčša zištnými záujmami, ktorých presadzovanie „spravidla“ sprevádza nelegitímny lobing alebo také motivovanie predstaviteľov verejnej správy, ktoré hraničí so sofistikovanou korupciou. K zaväzovaniu si úradníkov sú využívané nielen finančné odmeny ale aj iné spôsoby.

Medzi časté prejavy dysfunkcie verejného sektora patrí aj neúčelné vynakladanie verejných prostriedkov, ktoré je navonok legitimizované ako napĺňanie verejného záujmu. V niekoľkých prípadoch bol verejný záujem v zmysle všeobecnej spoločenskej prospešnosti použitý ako zámienka k extenzívnemu výkladu alebo dokonca k oslabeniu pevne nastavených pravidiel pre zodpovedné nakladanie s verejnými rozpočtami.

Následkom tejto praxe je „odvádzanie“ (transfer) verejných peňazí prostredníctvom právnických osôb s netransparentnými personálnymi a vlastníckymi vzťahmi do súkromných rúk. Dôsledkom teda nie sú iba nezanedbateľné ekonomické dopady na verejné rozpočty ale aj oslabovanie efektívnosti a dôveryhodnosti výkonu verejnej správy. Osobne zastávam názor, že v prípade formálneho i obsahového dodržania platných noriem by k tomuto javu vôbec nedošlo alebo ak, tak len na akceptovateľnej úrovni.

V súvislosti so spravodajským monitorovaním potenciálnych kybernetických hrozieb,  ktorých zneužitie by predstavovalo zvýšené bezpečnostné riziko v rámci kybernetickej bezpečnosti SR, boli realizované opatrenia v rámci spolupráce s inými štátnymi orgánmi ako i s Jednotkou pre riešenie počítačových incidentov (CSIRT.SK), kedy sa riešila infiltrácia škodlivým softvérom niektorých klientskych staníc zastupiteľských úradov SR v zahraničí.

Boli analyzované zachytené signály odhaľujúce pokusy o obchádzanie registračných  procedúr v informačných systémoch prevádzkovaných a používaných v organizačných štruktúrach v gescii Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Už v minulosti boli získané informácie, že tento systém je dlhodobo cieľom takýchto pokusov. Automatizované prekonávanie jednotlivých krokov v registračnej procedúre cielene zaisťujú jednotlivci alebo skupiny osôb so zámerom získať predajom zablokovaných termínov pre pohovory vlastný ekonomický prospech. Uvedené aktivity majú zásadný vplyv na dobré meno ministerstva i štátu.

Prípady domnelých DDoS útokov vedených proti informačným systémom v gescii zmieneného ministerstva boli preverované. V spolupráci zainteresovaných subjektov pri previerkach bolo zistené, že IP adresy, ktoré mali byť k týmto útokom využívané, sa používajú k automatickému vykonávaniu zápisov registráciou do tohto systému.

V súvislosti s rizikami v oblasti kybernetickej bezpečnosti SR možno vnímať aj potencionálne zneužitie zraniteľnosti webových aplikácií a cloudových služieb týkajúcich sa systémov, pri ktorých je na jednom serveri prevádzkovaných niekoľko rôznych webových aplikácií a prístupov, ktoré sú limitované prihlasovacími údajmi. Rovnaká zraniteľnosť sa týka tiež cloudových služieb, pri ktorých bežne nastáva obdobná situácia, t.j. na jednom serveri bežia paralelne rôzne služby či aplikácie, pričom aj v SR existuje množstvo takto zraniteľných aplikácií. Vzhľadom na to, že štátne inštitúcie zdieľané hostingy pre prevádzku webových aplikácií zvyčajne nevyužívajú, možno predpokladať, že sa táto zraniteľnosť dotýka predovšetkým komerčných subjektov. Nie je možné však vylúčiť, že štátne orgány, ktoré takto riešené služby užívajú, môžu čeliť riziku napadnutia používateľských účtov.

Cieľom elektronických útokov sa môžu stať desiatky malých spoločností, ktoré si nemôžu dovoliť prevádzkovať vlastný server pre ľubovoľnú vlastnú webovú aplikáciu (napr. Väčšina e-shopov). Môže dochádzať k odcudzeniu údajov o klientoch, vytváraniu podvodných objednávok, poškodzovaniu funkčnosti jednotlivých aplikácií, nekalému konkurenčnému boju a pod. Rôzne subjekty sa tiež môžu stať cieľom elektronických útokov v podstate „omylom“ – len preto, že používajú rovnaký hosting alebo cloudovú službu ako útočníkom zamýšľaná obeť. Zásadne podceňované je v tejto oblasti riziko špionáže, mnohé slovenské firmy si ho neuvedomujú a nemajú dostatočné povedomie o hrozbách, ktorým môžu reálne čeliť.

Dlhodobé kyberšpionážne kampane sponzorované štátmi a vykonávané buď priamo štátnymi aktérmi (určitými zložkami štátu) alebo aktérmi štátom platenými prebiehajú takmer po celom svete. Je veľmi pravdepodobné, že s rastúcou digitalizáciou verejnej sféry bude využívanie týchto kampaní stále intenzívnejšie. Aj v podmienkach Policajného zboru bol už tento trend zaznamenaný ako z vlastných šetrení, tak aj z informácii získaných v rámci zahraničnej spolupráce.

Cieľom spomínaných kampaní je predovšetkým získavanie informácií z politickej oblasti, z oblasti vojenstva a diplomacie, z vedecko-technickej oblasti a z oblasti priemyslu a energetiky. Odcudzené údaje a informácie môžu byť využívané k vlastným účelom, či už k politickým alebo k vedecko-priemyselným, k dehonestácii určitých osôb či priamo štátov, k dezinformáciám, prípadne vydieraniu.

Kyberšpionážne útoky však nie sú zamerané len na dáta ako také alebo na utajované skutočnosti, ale zameriavajú sa skôr na krádeže osobných údajov a prihlasovacích údajov do informačných a komunikačných systémov a krádeže obsahu elektronickej komunikácie politicky či inak významných osôb. Tieto údaje a informácie potom ďalej slúžia k sofistikovaným útokom, ktoré využívajú metódy sociálneho inžinierstva. Hlavný smer, ktorým boli zaznamenané útoky vedené, predstavovalo najmä rozosielanie spearphishingových emailov, a to s využitím sociálneho inžinierstva a prípadne tzv. „watering hole attacks“.

Záver

Analyzované aspekty bezpečnostného prostredia SR v kontexte činnosti Policajného zboru v aktuálnych potrebách a možnostiach reflektujú obsah a kontext zmien v operačnom prostredí.

V mnohom iniciujú prijímanie opatrení a zásadne ovplyvňujú iniciatívy a činnosti, ktoré sú každodenným obsahom plnenia aktuálnych úloh, ako aj riešenia problémov zmien v operačnom prostredí, a to aj v kontexte rozoberanej spravodajskej činnosti v Policajnom zbore, jej miestu a významu v aktuálnych kontúrach spoločenského, politického a ekonomického vývoja SR.

Privítam iniciatívy, námietky, pripomienky k spracovanej téme s cieľom zefektívniť a „zobsažniť“ komunikáciu na jednej strane medzi štátnymi orgánmi navzájom a na strane druhej aj s odbornou verejnosťou, a tak prispieť k flexibilite zainteresovaných subjektov v spravodajskej činnosti v rámci SR a reflektovať na zmeny v operačnom pôsobení spravodajských služieb.

* * * * *

Jaroslav Málik (1973) – Plukovník Policajného zboru SR absolvoval magisterské štúdium (2003), ako aj rigorózne konanie (2009) na Akadémii PZ v Bratislave. V aktívnej službe je  od roku 1992; prešiel viacerými funkciami. Od r. 2000 pôsobil na špecializovanom útvare Prezídia PZ – kriminálne spravodajstvo a riadenie agentov; v období 2012-2016 zastával post riaditeľa útvaru. Od 15. júna 2016 bol menovaný do funkcie 1. viceprezidenta Policajného zboru, podliehajú mu špecializované útvary PZ.  Pôsobí tiež ako národný expert Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti a  Slovenskú republiku zastupuje na pravidelných zasadnutiach v centrále Europolu. Venuje sa aj prednáškovým a vzdelávacím aktivitám.

* * * * *

Literatúra a pramene

• HOLCR, K.: Logika, metodológia a metódy vedeckého poznania, Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 1996. ISBN 80-88751-91-8.
• HOLOMEK, J., ŠIMANOVSKÁ, T.: Úvod do metodológie praktických vied : Policajné vedy ako vedy praktické, Bratislava 2002, Akadémia PZ v Bratisla­ve, ISBN 80-8054-249-X.
• FILÁK, A., PORADA, V.: Pojem, obsah a hlavní organizačne taktické formy policejně bezpečnostní činnosti In: Policajná teória a prax, Bratislava 2006/4, : Akadémia policajného zboru v Bratislave.
• KOSTÍK, C.: Prognóza vývoja kriminality v SR do roku 2010, Akadémia PZ v Bratislave, 2007. ISBN 978-80-8054-423-2, EAN 9788080544232.
• KOHUTIAR, J.: Spravodajská etika. In: absd.sk.
• KOUBOVÁ, : Latentní kriminality a její výzkumy na světe (Victim Sueveys), In: Československá kriminalita č. 4/199.
• LÁTAL, I.: Příznaková analýza a možnosti jejího užití v policejní praxi. In: Kriminalistika, 1996, roč. XXIX, č. 1.
• LISOŇ, M.: Charakteristika operatívno-pátracej činnosti a spravodajskej čin­nosti, In: Policajná teória a prax č. 1/2008.
• NESNÍDAL, J.: Neodvratnost trestního postihu a operativně pátrací činnost, Praha, 1989 : Kriminalistický ústav VB.
• PORADA,V., STRAUS, J.: Kriminalistická stopa, In.: Kriminalistika č. 3/1999.
• PJEŠČAK, J. a kol.: Základy kriminalistiky, Praha: Naše vojsko, 1976.
• Správa o činnosti SIS za rok 2016.
• STIERANKA, J.: Odhaľovanie latentnej kriminality a zisťovanie jej páchateľov In: Právne aspekty činnosti polície v boji proti kriminalite v európskej dimenzii : zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou, ktorý sa konal dňa 16. mája 2005. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2005. ISBN 80-8054-352-6.
• STIERANKA, J.: Odhaľovanie latentnej kriminality – súčasť operatívnych a spravodajských činností In: Stav a možnosti rozvoja operatívnych činností v Policajnom zbore : zborník z medzinárodného teoreticko-praktického semi­nára konaného dňa 8. decembra 2005 na Akadémii Policajného zboru v Bra­tislave, Katedra kriminálnej polície Akadémie PZ, 2005. ISBN 80-8054-370-4.
• STIERANKA, J.: Základy spravodajskej činnosti, Bratislava : Akadémia PZ v Bratislave, 2008. ISBN 978-80-8054-443-0.
• ZRUN, M., RĚHOŘOVÁ, : Úvod do zpravodajství. Praha : Policejní akademie ČR, 2007. ISBN 978-80-7251-252-2.
• Zákon č. 171/1993 z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

* * * * *

[1] Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky. 2005. čl. 33.

[2] Ibidem., čl. 17 – 32.

[3] Zborník ABSD, In: Skúsenosti s fungovaním spravodajských služieb v postkomunistických krajinách. Poradca podnikateľa, spol. s. r.o. : Žilina, r. 2013, s. 49.

[4] Ibidem, s. 49.

[5] Zborník ABSD, In: Spravodajské služby v demokratickej spoločnosti. Poradca podnikateľa, spol. s. r.o. : Žilina, r. 2009, s. 45-47.

[6] Zborník ABSD, In: Spravodajské služby v demokratickej spoločnosti. Poradca podnikateľa, spol. s.r.o.: Žilina, r. 2009, s. 45-47.

[7] OSN, Hospodárska a sociálna rada: Problémy a nebezpečenstvá, ktoré predstavuje organizovaný medzinárodný zločin v rôznych oblastiach sveta, In.: Základný dokument konferencie, Svetová ministerská konferencia o organizovanom transnacionálnom zločine, Neapol, 21. – 23.11. 1994, s. 8.

[8] ONDREJKOVIČ, P., BREZÁK, J., VLČKOVÁ, M.: Sociálna patológia ako predmet pozornosti sociálnej práce, sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva, 1. vydanie, Bratislava: PF UK, 1999, ISBN 80-88868-47-5, s.60-61.

[9] Prezentované údaje boli publikované v rámci signálnej správy z výskumu verejnej mienky k vedeckej úlohe „Vývoj dôveryhodnosti PZ a analýzy faktorov, ktoré ju ovplyvňujú“.

[10] Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, § 129.

[11] Bližšie pozri STIERANKA, J., Základy spravodajskej činnosti, Bratislava 2008, Akadémia PZ v Bratislave, ISBN 978-80-8054-443-0, s. 7-13

[12] Pozn.: v minulosti, do 31. 12. 2012 tiež známy pod názvom: „Odbor zvláštnych operatívnych činností PPZ SR“.

[13] Zákon č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, § 39 a.

[14] Zákon č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, § 39.

[15] Zákon č. 171/1993 Z. z., § 39a.

[16] Zdroj: Správa o činnosti SIS za rok 2016, jún 2016, tabuľka a diagram „Prehľad spravodajskej produkcie SIS v období od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015.

* * * * *

Pripravené v spolupráci s Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov /www.absd.sk/

Ilustračné foto: pixabay.com