Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislaveusporiadali 5. decembra 2017 v poradí už jedenáste medzinárodné sympózium na tému „Spravodajské služby a politici, médiá a sociálne siete“. Toto sympózium je jediné odborné verejné diskusné fórum na Slovensku, zamerané na otázky súvisiace s činnosťou spravodajských služieb. Na našej stránke postupne publikujeme referáty z tohto sympózia.
* * *
Potrebuje Európska únia vlastnú spravodajskú službu?
PhDr. Igor Cibula
____________________________________________________________________________________________________________________________________
Nekompetentní európski politici
V novembri 2015 otriasli Európu brutálne teroristické akty, ktoré sa odohrali v Paríži. Vtedy si politici na európskom kontinente spomenuli, že spoločnosť má k dispozícii aj spravodajské služby – ktoré dovtedy boli v štátnych rozpočtoch zanedbávané a legislatívnymi normami obmedzované – a zrazu vyslovili očakávania, že tieto štátom organizované konšpiračné inštitúcie preniknú do teroristických buniek a v predstihu odhalia pripravované útoky na nevinných ľudí. Eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos dokonca už vtedy prezentoval návrh vytvoriť európsku spravodajskú službu. Údajne by malo ísť o akúsi európsku verziu amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI); inštitúcia by mala pomôcť intenzívnejšiemu boju proti medzinárodnému terorizmu. Odvtedy sa táto téma opakovane vyskytovala a doteraz vyskytuje v úvahách viacerých politikov – hlavne potentátov z Bruselu. Samotný eurokomisár si uvedenú tému zaradil do svojej politickej agendy a neustále sa k nej vracia. Naposledy sa o potrebe „vybudovania európskeho spravodajského systému“ zmienil 4.septembra 2017 pred Výborom Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, kde sa hovorilo o posilnení spolupráce medzi bezpečnostnými a spravodajskými službami členských štátov Európskej únie. Dovolím si spomenúť niekoľko poznámok k profesionálnej kariére pána eurokomisára Avramopulosa. Ide o kariérneho politika, ktorý má za sebou profesionálnu dráhu diplomata, niekoľkonásobného ministra gréckych vlád, v ktorých okrem iného zastával funkciu ministra obrany, ministra zahraničných vecí a dokonca bol aj primátorom gréckej metropoly Atén. Zámerne uvádzam jeho kariérne skúsenosti, aby ste videli, aká je profesionálna odbornosť eurokomisára, ktorý už dva roky propaguje riešenie, ktorému nerozumie. Pripúšťam, že špecifiká vnútorného fungovania spravodajských služieb pozná azda iba ako užívateľ ich informačnej produkcie, keďže v gréckej vláde riadil rezorty, v ktorých sa spravodajské informácie využívajú.
Kultivovanejším spôsobom sa k téme vyjadril francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď 26. septembra tohto roku v parížskej Sorbonne prezentoval svoj projekt reformy Európskej únie pod vzletným názvom „Iniciatíva pre Európu.“ Pán prezident tu nehovoril o európskej spravodajskej službe, ale navrhol, aby v rámci rozšírenia boja proti terorizmu bola vytvorená „Európska spravodajská akadémia, ktorá by posilnila vzťahy medzi našimi krajinami prostredníctvom školení a výmien.“ Myšlienka európskej spravodajskej služby však nezanikla a opakovane sa k nej viacerí európski predstavitelia vracajú. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojej pravidelnej správe o stave Únie 13. septembra tohto roku vyzval na vytvorenie spoločnej európskej spravodajskej služby, aby sa zlepšilo zdieľanie informácií s cieľom riešiť riziko cezhraničných hrozieb. Kým eurokomisár pre bezpečnosť Julian King odmietavo reagoval na myšlienku zriadiť európsku spravodajskú službu, Jean-Claude Juncker naliehal, aby sa v rámci projektu obrannej organizácie EÚ vytvorila spoločná európsky spravodajská agentúra, ktorá by mala vzniknúť do roku 2025.
Negatívny názor odborníkov na spravodajskú službu EÚ
Odborníci z oblasti spravodajských služieb považujú myšlienku európskej spravodajskej agentúry za odzrkadlenie profesionálnej nekompetentnosti vysokých byrokratov v Bruseli, ktorí podobnými nereálnymi nápadmi vyvolávajú pochybnosti o schopnostiach niektorých predstaviteľov Európskej komisie. Kompetentne sa k navrhovanému riešeniu postavil eurokomisár Sir Julian King, ktorý poukázal na to, že vytvorenie spoločnej spravodajskej služby by trvalo príliš dlho a celý proces odstraňovania politických a legislatívnych bariér by odvádzal pozornosť od naliehavých úloh, ktorých riešenie je v boji proti terorizmu aktuálne a neodkladné. Okrem dôvodov, ktoré eurokomisár King uviedol verejne, existujú ešte závažnejšie argumenty proti tomu, aby sme zakladali novú spravodajskú inštitúciu, pričom existujúce európske štruktúry po niektorých systémových zmenách a inováciách môžu plniť to, čo Európa v boji proti medzinárodnému terorizmu potrebuje. Postoj eurokomisára Kinga je na rozdiel od iných bruselských politikov odborne kompetentný, čo potvrdzujú jeho návrhy nových legislatívnych opatrení na posilnenie výmeny informácií a ambiciózny plán na koordinované fungovanie jednotlivých databáz Európskej únie, ako aj návrhy právnych noriem týkajúcich sa financovania terorizmu. Sir Julian King má – na rozdiel od iných bruselských eurokratov – povesť diplomata s vysokým odborným zázemím a v jeho postojoch sa zrkadlia názory činiteľov britskej spravodajskej komunity, ktorí odôvodnene nie sú naklonení nekompetentným predstavám bruselských technokratov o jednotnej európskej spravodajskej službe. Žiaľ, pri rozhovoroch na túto tému má v Bruseli hlavné slovo eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos, ktorému argumentačne pomáhajú aj niektorí europoslanci, odborne „podkutí“ v spravodajskej problematike na úrovni filmových seriálov o Jamesovi Bondovi alebo „udatnej“ FBI.
Kategoricky odmietavý názor na vytvorenie spoločnej európskej spravodajskej služby vyjadrili najvyšší predstavitelia nemeckej spravodajskej komunity. Došlo k tomu na zasadnutí Parlamentného kontrolného panelu Bundestagu 5. októbra 2017, kde šéfovia Spolkovej spravodajskej služby (BND), Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) a Vojenskej kontrarozviedky (MAD) odmietli myšlienku európskej spravodajskej služby. Prezident nemeckej rozviedky (BND) Bruno Kahl pred poslancami vyhlásil: „Nepotrebujeme európsku spravodajskú agentúru ani žiadnu ďalšiu európsku spravodajskú inštitúciu.“ Prezident Spolkového úradu na ochranu ústavy Hans-Georg Maaßen sa tiež vyslovil proti vytvoreniu takejto inštitúcie. Zdôraznil, že „ak to urobíme, vytvoríme byrokratické dvojité štruktúry na európskej i domácej úrovni. Táto dualita by výrazne znížila našu účinnosť.“ Obaja šéfovia uviedli, že sú spokojní s úrovňou súčasnej spolupráce spravodajských agentúr členských krajín Európskej únie. Za najvhodnejší spôsob získavania informácií z iných štátov považujú bilaterálnu výmenu, „pretože je to najefektívnejší spôsob.“ Zhodli sa v tom, že nedávne teroristické útoky v Európe povzbudili tempo a výkonnosť spolupráce spravodajských služieb. Podľa vyjadrenia Maaßena ďalšia agentúra Európskej únie by túto koordináciu oslabila.
Kľúčová bariéra zdieľania spravodajských informácií
Oficiálni predstavitelia spravodajských štruktúr obvykle neuvádzajú jeden z hlavných dôvodov proti vzniku európskej spravodajskej služby. Za kľúčovú bariéru efektívneho zdieľania informácií sa totiž považuje problém dôvery medzi spravodajskými službami – a to je aj jedna z hlavných prekážok, prečo je myšlienka európskej spravodajskej služby nerealizovateľná. Aj keď spravodajské agentúry spolupracujú, zriedkavo zdieľajú podrobnosti o tom, ako získali konkrétnu informáciu. Všetci si chránia predovšetkým svojej zdroje a pracujú aj nekonvenčnými metódami, často nad rámec alebo na hrane zákona. Vieme, že každá spravodajská služba má svoje vlastné „modus operandi“ , vlastné techniky a postupy, rozličné pravidlá a zameranie. Zdieľanie informácií a operatívna súčinnosť má svoje špecifiká, ktoré podmieňujú mieru zodpovednosti za výsledok, prípadne aj neúspech spoločnej operácie. Tieto okolnosti treba mať na zreteli, keď napríklad infiltrácia teroristickej skupiny môže potenciálne ohrozovať život nasadeného personálu. Ale aj pri menej riskantných spravodajských aktivitách mechanizmus spolupráce medzi službami musí byť nastavený s čo najväčšou mierou partnerskej spoľahlivosti a dôvery. Práve z týchto dôvodov sa bilaterálna spolupráca považuje za efektívnejšiu metódu ako koncentrácia vybraných kapacít viacerých spravodajských služieb, resp. zhromažďovanie informácií prostredníctvom centralizovaného systému , v ktorom môžu vznikať problémy medzi poskytovateľmi údajov a používateľmi údajov.
Primárny cieľ záujmu spravodajských služieb
Primárne aktuálnym cieľom spravodajských služieb krajín Európskej únie je islamský terorizmus a odhaľovanie konšpiračných buniek Islamského štátu a ďalších džihádistických skupín, ktoré operujú na európskom kontinente. K tomu chcem však doplniť údaj, že podľa analýzy profesora Georgetownskej univerzity Frederica Lemieux [1] násilie páchané v západných krajinách organizovanými teroristickými skupinami, ako je napr. al-Káida alebo Islamský štát, tvorí približne iba 30 percent teroristických akcií, zatiaľ čo tzv. „osamelí vlci“ predstavujú 70% všetkých teroristických útokov. Spolupráca medzi spravodajskými agentúrami prebieha iba v prípadoch, keď sa ich záujmy prekrývajú. Ale keď dominujú záujmy jednotlivých krajín, vtedy neexistuje žiadna spolupráca alebo iba vo veľmi obmedzenom rozsahu. Spravodajské služby predovšetkým chránia národnú bezpečnosť svojho štátu. Veľká časť spravodajských aktivít v rámci boja proti medzinárodnému terorizmu prebieha na bilaterálnej úrovni; spravodajské služby si vymieňajú informácie iba vtedy, keď existuje preukázateľne pridaná hodnota, napríklad keď sa vygeneruje spravodajská informácia, ktorá nemôže byť získaná na úrovni jedného štátu. Ide o prípady, keď spolupráca služieb umožní získať kvalitnejšiu spravodajskú informáciu. Niekedy môže tiež ísť o situáciu, keď jednotlivé spravodajské služby nie sú zainteresované na získavaní určitej informácie alebo im v tom bránia politické okolnosti.
Potreba európskeho systému zdieľania spravodajských informácií
Úroveň kultúry medzinárodnej výmeny spravodajských informácií sa zvyšuje, ale prax potvrdzuje potrebu vytvorenia európskeho systému zdieľania spravodajských informácií, aby spravodajské a bezpečnostné orgány členských krajín Európskej únie mohli disponovať identifikačnými a operatívnymi údajmi zásadného významu, v prípadoch naliehavého záujmu aj tzv. surovými informáciami a tiež finálnymi spravodajskými informáciami, ak ide o vzájomne dôveryhodných partnerov. Dovolím si pripomenúť, že o problematike zdieľania spravodajských informácií podrobnejšie hovoril na 4. medzinárodné sympózium ABSD v roku 2010 Dr. Roman Laml, ktorý vo svojom referáte uviedol pozitívne i negatívne dopady a konzekvencie zdieľania spravodajských informácií.[2] Citoval dokument Ministerstva obrany USA z roku 2007, kde bola definovaná stratégia zdieľania informácií: „Urobiť informácie dostupné pre účastníkov (ľudí, procesy alebo systémy). Zdieľanie informácií obsahuje kultúrne, riadiace a technické správanie a funkcie, ktorými jeden účastník vlastniaci alebo tvoriaci informácie pôsobí na iného účastníka.“[3] Ako uviedol Dr. Laml ide o zmenu paradigmy z „need to know“ na „need to share“, čo predstavuje zložitý proces, ktorý zahŕňa zmenu myslenia – počínajúc politickými lídrami cez riadiacich pracovníkov až po analytikov. Vyžaduje si zmeny systému činnosti služieb, zmeny organizačné, normotvorné a pravdepodobne aj legislatívne.
V tomto kontexte sa žiada poznamenať, že zdieľanie spravodajských informácií spomína už Európska bezpečnostná stratégia z roku 2003. Odvtedy vznikli niektoré inštitúcie v rámci štruktúry Európskej únie, ktoré čiastočne participujú na procese zdieľania spravodajských informácií, ale miera zdieľania informácií nedosiahla úroveň, adekvátnu aktuálnym potrebám – a to hlavne v rámci monitorovania aktivít islamských radikálov v Európe a odhaľovania konšpiračných štruktúr medzinárodného terorizmu. Pomalý postup pri vytváraní európskeho systému zdieľania spravodajských informácií v podstate kopíruje politické problémy integračného procesu v únii a nie je zapríčinený iba profesionálnymi zábranami a predsudkami činiteľov spravodajskej komunity, ktorá k zdieľaniu informácií z viacerých dôvodov pristupuje s profesionálnou opatrnosťou i nedôverou. Súvisí to nielen s ich obavami zo straty kontroly nad tokom informácií, ale aj s negatívnymi skúsenosťami z obdobia poslednej dekády, akými bolo uverejňovanie utajovaných vládnych dokumentov na portále WikiLeaks alebo prípad amerického whistle-blowera Edgara Snowdena, ktorý sa ukrýva v Rusku.
European Strategic Intelligence and Security Center – ESISC
Za prvý krok – presnejšie povedané polkrok – k európskemu systému zdieľania informácií možno považovať vznik European Strategic Intelligence and Security Center – ESISC (Európskeho strategického a bezpečnostného strediska), ktoré bolo založené v máji 2002 v Bruseli. Špecializuje sa na zhromažďovanie a analýzu všetkých zdrojov spravodajských informácií (otvorených i ľudských) v oblastiach bezpečnosti (terorizmus, konflikty, pirátstvo, organizovaný zločin alebo sociálne nepokoje), geopolitiky (stabilita štátov, rozhodovanie, zahraničné vplyvy, konflikty), hospodárstva (trhy, hospodárska súťaž, právna istota) a náležitej starostlivosti. Na základe zozbieraných informácií ESISC produkuje prispôsobené správy, analýzy a každodenné, týždenné alebo mesačné brífingy, ktoré presne zodpovedajú potrebám každého klienta v jeho sektore činnosti a geografickej zóne, v ktorej pôsobí. V roku 2005 ESISC vytvoril lobistickú pobočku schopnú vykonávať komplexné lobingové operácie na úrovni európskych inštitúcií, vnútroštátnych orgánov viacerých krajín a medzinárodných organizácií, ako je napr. OSN. Poskytuje tiež odbornú prípravu v týchto rôznych oblastiach, a to tak pre súkromný sektor, ako aj pre verejný sektor. Použil som oficiálnu prezentáciu odborného profilu tohto strediska, z ktorej je zrejmé, že vlastne nejde o zdieľanie informácií, ale o ich analýzu pre nešpecifikovaných užívateľov. Zdá sa mi príznačné, že na čelo inštitúcie boli vybraní dlhoroční novinári a publicisti, nie špecialisti so spravodajskou erudíciou.
EU Intelligence Analysis Centre – EU INTCEN
Za ďalší krok – presnejšie povedané druhý polkrok – na ceste k zdieľaniu informácií možno označiť vznik Európskeho centra pre analýzu spravodajstva – EU INTCEN (EU Intelligence Analysis Centre), ktoré bolo konštituované v roku 2002 pôvodne pod názvom SITCEN – Situation Centre na Generálnom sekretariáte priamo pripojenom ku kancelárii vysokého predstaviteľa EÚ Javiera Solanu a v roku 2012 bolo premenované na INTCEN. Medzi produkty činnosti tejto inštitúcie patria hlavne dlhodobé strategické dokumenty založené najmä na informáciách spravodajských služieb, návrhy spravodajských opatrení v súvislosti s konkrétnou krízou alebo udalosťou alebo dokumenty zamerané na konkrétnu tému aktuálneho záujmu, súhrny spravodajských informácií s krátkou analýzou založenou na spravodajských poznatkoch a analýzy hrozieb so zameraním sa na riziká v konkrétnej krajine. Treba podotknúť, že INTCEN nedisponuje spravodajskými informáciami z vlastných zdrojov a jeho produkcia je závislá od úrovne spolupráce s národnými spravodajskými službami krajín Európskej únie.
Europol – European Counter Terrorism Centre
Ani aktivita Európskeho centra pre analýzu spravodajstva sa nedá kvalifikovať ako európsky systém zdieľania spravodajských informácií, pretože neumožňuje prístup k aktuálnym informáciám v reálnom čase a výrazne obmedzuje štruktúru prístupných informácií, ktoré sú v danom momente pre službu konkrétnej členskej krajiny EÚ nevyhnutne potrebné. V tomto má najbližšie k zdieľaniu spravodajských informácií európska agentúra Europol, ktorý v roku 2016 založil Európske centrum boja proti terorizmu (ECTC – European Counter Terrorism Centre), operačné stredisko a stredisko odborných znalostí. ECTC sa zameriava hlavne na zdieľanie spravodajských informácií a odborných znalostí o financovaní terorizmu, teroristickej propagande a extrémizme na internete, zdieľanie informácií o nezákonnom obchodovaní so zbraňami a na medzinárodnú spoluprácu s orgánmi boja proti terorizmu.
Do štruktúry zdieľaných informácií patrí systém EURODAC; ide o automatizovaný systém identifikácie daktyloskopických odtlačkov prstov prvý svojho druhu v Európskej únii, ktorý funguje už od roku 2003. Na podobnej úrovni by mali byť zavedené v budúcnosti aj prepojené databázy bezpečnostných informácií, ako aj databázy údajov o migrantoch a osobách vstupujúcich do krajín Európskej únie. Existujú návrhy na vytvorenie európskeho pátracieho portálu, zdieľanie biometrických dát, integrované úložisko personálnych identít alebo zriadenie európskeho registra trestaných osôb. Dôležitá bude interoperabilita všetkých databáz a ich pripojenie na existujúce systémy, ako je schengenský informačný systém, vízový informačný systém a ostatné systémy. Osobitne významné je to, aby existovala interoperabilita medzi policajnými systémami a systémami spravodajských štruktúr, čo súvisí so zvýšením kultúry spolupráce medzi políciou a spravodajskými službami. Uvedená požiadavka sa dotýka aj agentúry Frontex, ktorá účinnú ochranu bezpečnosti vonkajších hraníc Európskej únie nemôže vykonávať bez efektívneho zdieľania informácií so spravodajskými a policajnými službami.
Európskou úniou kráča strašidlo populizmu
Existuje veľké množstvo potenciálnych aktérov, ktorí by sa mali podieľať na zdieľaní spravodajských informácií v rámci štruktúr Európskej únie. Diletanti na zodpovedných miestach v Bruseli by sa mali ako politici opierať o odborné odporúčania profesionálov zo spravodajskej a bezpečnostnej komunity, aby navrhovali také riešenia v boji proti medzinárodnému terorizmu, ktoré vychádzajú zo znalosti reálneho stavu veci a rešpektujú objektívnu potrebu boja pri terorizmu a odhaľovania konšpiračných buniek extrémistov. Rečami o akejsi európskej spravodajskej službe naznačujú, že im chýba odborné zázemie a podliehajú populizmu, ktorý ako strašidlo kráča po Európe a nezastavilo sa ani pred bránami európskeho „hlavného mesta“ – Bruselu.
[1] Lemieux, F.: Čo je terorizmus ? Čo teroristi chcú ? In: https://theconversation.com/what-is-terrorism-what-do-terrorists-want-78228
[2] Laml, R.: Národné a nadnárodné z hľadiska spravodajskej činnosti malej krajiny. In: Zborník z medzinárodného sympózia „Národné versus nadnárodné záujmy v činnosti spravodajských služieb“. Bratislava 2010.
[3] DoD Information Sharing Strategy, 2007, s. 3. In: http://cio-nii.defense.gov/docs/ InfoSharingStrategy.pdf
* * *
Igor Cibula (1942) – Publicista, expert v oblasti spravodajských služieb. Ako spravodajský dôstojník začínal na 1.správe FMV (1968-1970). Po rehabilitácii v roku 1990 pokračoval v spravodajskej kariére na Úřade pro zahraničné styky a informace. V období 1993-1995 bol riaditeľom rozviedky SIS. V r. 2006-2007 prednášal na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o spravodajských službách. Od roku 2008 na túto tému prednáša na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. V roku 2006 inicioval založenie Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov. Špecializuje sa na Rusko a Ukrajinu. Vydáva internetový portál www.orientacia.sk.
* * * * *
Pripravené v spolupráci s Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov /www.absd.sk/
Ilustračné foto: pixabay.com
