Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislaveusporiadali 5. decembra 2017 v poradí už jedenáste medzinárodné sympózium na tému „Spravodajské služby a politici, médiá a sociálne siete“. Toto sympózium je jediné odborné verejné diskusné fórum na Slovensku, zamerané na otázky súvisiace s činnosťou spravodajských služieb. Na našej stránke postupne publikujeme referáty z tohto sympózia.
* * *
O niekoľkých aspektoch občianskej kontroly
Lajos Taba
_________________________________________________________________________________________________________________________
Vážené dámy a vážení páni!
Priznám sa úprimne , že som bol spočiatku prekvapený, keď ma zavolal náš milý hostiteľ Igor Cibula a povedal mi tému nášho dnešného sympózia: „Spravodajské služby a politici, médiá a sociálne siete”. Spojenie služieb, politikov a médií som ešte chápal. Ale do dnešného dňa som neprišiel na to, že aká je súvislosť medzi službami a sociálnymi sieťami.
Na druhýkrát sa však predo mnou zjavila jedna súvislosť. Keď pred niekoľkými rokmi rozšírili kvôli boju proti terorizmu a extrémizmu právomoci špeciálnych služieb, navýšili počet legálne a ilegálne použiteľných prostriedkov, rozvinula sa veľmi živá diskusia vo všetkých demokratických štátoch. S menšou, či väčšou intenzitou pokračuje odvtedy aj dnes. Ľudskoprávni aktivisti a novinári v mene ľudských slobôd, demokracie a slobody informácií požadovali a požadujú, aby činnosť tajných služieb bola pod občianskou kontrolou. Zamyslel som sa nad tým, že aké dôsledky by malo, keby napr. jedného novinára pustili za kulisy špeciálnych služieb. Pomyslel som si, že v takom prípade by mohli aj zrušiť služby. Práve podstata by sa stratila. Do ohrozenia by sa dostali naše tajomstvá, informácie, s ktorými denne pracujeme, z ktorých žijeme.
Každý má svoj vlastný názor na informačnú revolúciu, na vplyv internetu na náš život. Má to vplyv na život každého. Získanie pre nás dôležitých informácií sa stalo dôležitou súčasťou nášho života. V uplynulých rokoch sme sa museli všetci tomu prispôsobiť. Platí to aj pre špeciálne služby.
V tlači sa odohrávali a odohrávajú živé diskusie o činnosti služieb. Zodpovední činitelia hovoria o tom, že v právnom štáte fungujú špeciálne služby na základe ústavy a zákonov, chránia záujmy štátu získavaním nevyhnutných informácií, ich hodnotením a informovaním politického vedenia. Pracujú uzavreto pred verejnosťou, nie je ich úlohou informovať verejnosť. Iba poznamenávam, že práve táto uzavretosť je jednou z príčin toho, že vo verejnej mienke vznikol obraz služby, ktorá každého sleduje a odpočúva.
Príslušné miesta deklarovali svoje princípy, referovali o tom, že ako a akými prostriedkami kontrolujú činnosť služieb na základe zákonov. O právnom prístupe k tajným službám rozhoduje všade daný politický systém, historické tradície a nebezpečenstvá ohrozujúce spoločnosť. Riadenie služieb je v rukách výkonnej moci. Služby sú súčasťou systému, prostriedkami moci. Prirodzene sa kontroluje, či služby dodržiavajú zákony. Služby rozvíjajú svoje aktivity podľa zákonodarnej a ďalej pri politickej, právnej, odbornej a vonkajšej súdnej kontrole. Zdôrazňuje sa, že služby môžu obmedzovať práva občanov iba v prípadoch definovaných zákonom a v iba nevyhnutnej miere. Zákony zaručujú, aby služby nemohli byť nástrojom nejakého svojvoľného bezprávneho alebo trestného aparátu stojacom nad občanmi. Zdôraznilo sa, že zachovanie a ochrana tajomstva je základom tajných služieb. Fungovanie služieb by sa znemožnilo, keby sa kontrola dostala do nepríslušných rúk.
Druhá strana takisto povedala svoje. Možno dokázať, že politika porušila zásadu neutrality služieb. Tajné služby dokážu obísť zákon a odpočúvajú toho, koho chcú. Poukázalo sa pritom na to, že ako zneužívajú napríklad takzvané metaúdaje atď. Nastolil sa problém, že nemožno vedieť, či sú platné právne pravidlá dostatočné pre kontrolu činnosti služieb, či nie sú nejaké právne medzery. Zdôraznilo sa, že vzhľadom na to, že ide o štátne tajomstvá, pre občanov je prakticky nemožné kontrolovať činnosť služieb. Účastníci diskusií vytýkali, že služby neumožnia ani povinné poskytovanie údajov, ktoré predpisuje zákon. Stalo sa, že služby neposkytli ani také informácie, ktoré bolo možné jednoduché získať z iných prameňov, napríklad z návrhu rozpočtu.
Verím, že to všetko je pre každého prítomného známe. Ako keby išlo niekedy o dialóg hluchých a nemých bez akéhokoľvek výsledku. Postavenie služieb do lúčov reflektorov už za určitú čiaru vplývalo rušivo na ich fungovanie. Nenašlo sa riešenie, iba sa poškodzovala spoločenská prestíž služieb. Aj to vyšlo najavo, že spoločnosť zápasí s vážnym nedostatkom poznatkov, nedisponuje informáciami nevyhnutnými pre posudzovanie skutočných procesov. Služby posudzovali podľa z nemalej časti povrchných, skutočnú situáciu skresľujúcich, z minulosti pochádzajúcich poznatkov alebo na základe informácií, ktoré presiakli z nejakých škandálov. Už sa potom neobjasňovalo, či sa takéto prípady stali kvôli nedostatkom v právnej úprave alebo nedostatkom systému. Kritici najhlasnejšie požadovali zavedenie spoločenskej kontroly.
Zaujímavé bolo sledovať, že búrlivé diskusie nemali veľa spoločného s otázkou občianskej kontroly nad službami. Diskusie mali spravidla politickú motiváciu, sledovali oslabenie politickej sily, ktorá bola práve pri moci. Predsa však treba brať vážne toto úsilie.
Môžem vyhlásiť, že občianska kontrola v rukách občanov pociťujúcich a praktizujúcich zodpovedný prístup k spoločnosti si nevytyčuje za cieľ prekážať činnostiam služieb, ale mieri na prekazenie zneužívania moci nezodpovednými politikmi.
Pýtal som sa sám seba, že čo nové možno povedať v tejto téme? Veď o otázkach občianskej kontroly sa diskutuje zo všetkých uhlov pohľadu. Pravda, v jednom bode sa diskutujúci zhodli. A to v tom, že služby a ich činnosť potrebujeme aj dnes. Všetky vrstvy spoločnosti to uznávajú.
Zároveň treba povedať, že občianska kontrola je jednou z hodnôt právneho štátu. Občania majú právo sa zoznámiť so všetkými informáciami ovplyvňujúcimi ich život. Občania by chceli nielen veriť, ale aj vedieť, že činnosť služieb nenarúša ich záujmy. Ale kvôli nedostatku informácií obopína činnosť služieb mystická hmla.
Na otázku nedostatku informácií niet nateraz odpovede. Služby zároveň musia vziať na vedomie a prispôsobiť sa tomu, že záujem a očakávania spoločnosti sú dôležitejšie ako záujmy tajných služieb.
Služby musia v budúcnosti rátať s tým, že svoje aktivity musia rozvíjať v prostredí čoraz väčšieho záujmu spoločnosti. Služby musia preskúmať svoje tajomstvá a skôr alebo neskôr musia verejnosti povoliť možnosť hlbšieho pohľadu na svoju činnosť.
V nasledujúcich dňoch som si už v pokojnejších okolnostiach premyslel celý okruh otázok. Prišiel som na to, že občianska kontrola a ochrana tajomstiev služieb patria medzi najdôležitejšie otázky našich dní. Z mnohých nedávnych škandálov ako bol napríklad prípad Snowdena alebo hoci aj udalosti popísané v knihách Petra Tótha, môže každý vidieť, že ako možno v demokratickom štáte bez zodpovedajúcej politickej kontroly a za spoluučinkovania politikov zneužívať materiály a možnosti tajných služieb. Čiže vo vyspelých občianskych spoločnostiach má významnú úlohu kontrola služieb, výrazná je jej potreba. V západných štátoch sa začala po druhej svetovej vojne – a do dnešného dňa pokračuje – detailná úprava činnosti tajných služieb. V bývalých socialistických krajinách sa tento proces odohral rýchlejšie s využitím západných skúseností. Môžeme preto dnes povedať, že v členských štátoch Európskej únie je dnes zákonná úprava činnosti služieb na rovnakej úrovni. Ale naďalej sú také otázky, ktoré ešte treba upraviť. To je proces, ktorý nie je ešte zďaleka na konci.
Popri zákonoch oprávňujúcich tri vetvy moci na kontrolu služieb môže dostať v budúcnosti v tomto systéme svoje miesto aj občianska kontrola. Rozvoj demokracie a zvýšenie spoločenskej prestíže služieb si nemožno predstaviť bez postupného rozširovania občianskej kontroly. Na to však musia služby poskytnúť spoločnosti zodpovedajúce množstvo objektívnych informácií o sebe. Prirodzene, že je to spojené s rozličnými podmienkami, ktoré treba spracovať. Dôveru obyvateľstva treba získať úprimným a intenzívnym spoločenským dialógom a informovaním. Zároveň musia služby zachovať svoje tajomstvá v záujme udržania zmyslu svojej činnosti. Pri utváraní mechanizmu kontroly treba venovať pozornosť dvom faktorom – účinnému fungovaniu služieb a požiadavke utajenia. V súčasnosti sa to zdá byť neriešiteľné protirečenie.
Keď sa pokúsime rozuzliť toto protirečenie, tak hneď vidíme, že musíme brať do úvahy viaceré faktory. Chcel by som vyzdvihnúť iba jeden. Je očividné, že diskusia môže vzniknúť aj z odlišného výkladu pojmov. Napríklad aj pojem tajomstva musíme v dôsledku informačnej revolúcie prehodnotiť v porovnaní s jeho chápaním pred 50 (päťdesiatimi) rokmi. Vzhľadom na rozvoj demokracie dnes už nie je tajomstvom, že v jednotlivých krajinách pôsobia špeciálne služby a vo svojej práci používajú špeciálne prostriedky a metódy. Určujúce ciele ich činnosti sa dlhodobo nemenia. Ich úlohou je získavať informácie o možných zdrojoch hrozieb a zabrániť tomu, aby sa cudzí dostali neprimerane k dôležitým informáciám. Služby dlho oficiálne ani nejestvovali. Ich organizačná štruktúra, systém ich fungovania, smerovanie ich činnosti, akcie, existencia ich spolupracovníkov dlho prikrývala ,,mystická hmla”, ich verejná a spoločenská kontrola bola takmer vylúčená. Dnes je už tajomstvom iba to, že kedy, proti komu akú metódu, aké prostriedky používajú služby. Ťažko, ale predsa sme si na to zvykli, pričom chcem dodať, že je ešte rad vecí, ktoré musia služby prehodnotiť a prípadne ich vyňať z utajovania. Keď analyzujeme, že aké súvislosti sú medzi službami, utajovaním a verejnou, občianskou kontrolou, tak môžeme vidieť viaceré súvislosti.
Jedným z výsledkov analýzy je, že pojem tajomstva znamená niečo iné pre služby a iné pre politiku. Pre služby je tajomstvo predmetom práce, s tým pracujú. Keď sa služba začne o niečo zaujímať, tak sa to automaticky stane tajomstvom. Keď v prípade služieb nahradíme pojem ,,tajomstvo” pojmom ,,záujem”, tak sa problém stáva oveľa zrozumiteľnejší aj pre priemerného občana a je pochopiteľnejšie, že prečo sú služby tajnostkárske.
Z pohľadu politiky je tajomstvom informácia, ktorá súvisí so zachovaním moci danej politickej sily. Keď sa odtajní a rozšíri, tak vtedy slabne jej pozícia alebo môže aj stratiť moc. Prirodzene, že opozícia má záujem na odhalení takého tajomstva a na jeho zverejnení, Takto sa rodia najväčšie škandály a z toho žijú bulvárne média. V zákulisí prebieha nemilosrdný boj o získanie ,,tajomstiev” a účastníci sú nevyberaví aj v metódach. Keď sa do takýchto vecí zamiešajú služby, môže to mať pre nich veľmi vážne následky. Preto treba rozhodne riadiť služby nepoliticky. Mohli by sme tu spomenúť mnohé príklady aj z nedávnej minulosti.
Nie je isté, že vec, ktorú politika kvalifikuje ako tajomstvo, má niečo spoločné s pravdou. Najdôležitejšou charakteristikou takého tajomstva je, že kto nevie o ňom, ten sa nezúčastňuje na realizácií politiky. Takéto tajomstvo je predmetom rivality proti sebe stojacich skupín. Druhou príznačnou vlastnosťou politického tajomstva, je, že takéto tajomstvo je neraz štátnym tajomstvom. Politická sila, ktorá je pri moci, zastupuje štát, čiže jej politické tajomstvá sú zároveň štátnymi tajomstvami. Keď si vládnúca politická sila chce ustrážiť moc, svoju vedúcu úlohu, tak legálne má k dispozícii všetky prostriedky ustrážiť si také tajomstvo.
Vážené dámy, vážení páni!
V tejto téme by sme mohli diskutovať ešte o mnohých iných faktoroch. Je to ešte nepreskúmané územie a jeho prieskum sa začal ešte len nedávno. Nedostatok času vytyčuje hranice môjho referátu. Podľa mňa vzniknú v blízkej budúcnosti mnohé diplomové práce a štúdie o téme občianskej kontroly. Dovoľte mi pripojiť ešte jednu poznámku k tomu, čo som predniesol.
Nepatrím medzi tých, ktorí považujú za tragédiu posilnenie kontroly nad službami, medzi nimi aj občianskej kontroly. To prináša život. Nestotožňujem sa ani s tvrdením, že kvôli tomu nevedia služby účinne pracovať. V dejinách služby už neraz dokázali, že sú schopné prispôsobiť sa novým podmienkam, sú schopné zachovať si tajomstvá. Veď aj plán vylodenia v Normandii sa podarilo udržať v tajnosti, takže sa to podarí azda aj teraz.
Ďakujem vám za pozornosť.
* * *
Lajos Taba (1950) – Po štúdiu na Vysokej škole chemicko-technologickej v Pardubiciach v odbore: Chémia a technológia výbušnín a raketových palív v roku 1974 nastúpil do služieb ministerstva vnútra v Budapešti, kde pôsobil ako expert, tlmočník a neskôr dôstojník operatívy. V období 1985-1990 bol maďarským konzulom v Prahe, potom do roku 1994 v Bratislave. Bol prvým styčným dôstojníkom medzi maďarskými a slovenskými spravodajskými službami. Po návrate do Budapešti zastával funkciu šéfa Národno-bezpečnostnej analytickej skupiny na Úrade vlády MR a neskôr pracoval ako diplomat (Istanbul, Sarajevo).
* * * * *
Pripravené v spolupráci s Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov /www.absd.sk/
Ilustračné foto: pixabay.com
