Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave usporiadali 1. 12. 2015 už 9. medzinárodné sympózium na tému „Potenciál spravodajských služieb proti medzinárodnému terorizmu”. Publikujeme v poradí druhý referát z tohto sympózia.
* * *
P. Draxler: Nástroje a postupy pri nábore jednotlivcov do extrémistických skupín v Európe
S teroristickým útokom väčších rozmerov priamo úmerne stúpa záujem politikov a spoločnosti o problematiku terorizmu aj napriek tomu, že experti poznajú mnohé príčiny aj pred samotným činom. Aktuálny problém zahraničných bojovníkov, ktorí sa vracajú zo Sýrie, kde dostali výcvik a v mnohých prípadoch utvrdili svoje radikálne presvedčenie, bol rozoberaný na úrovni expertných skupín Európskej komisie už od roku 2013. Iné prípady zahraničných bojovníkov z Európy, konkrétne z Belgicka, ktorí spáchali útoky v Iraku, boli známe už od roku 2007./1/
Radikalizácia je problematika, ktorá nemá jednoduché a skratkovité riešenia, ktoré žiaľ politici, ale aj štátna správa často vyhľadávajú. Neodborné a neprimerané akcie majú za následok presne to, o čo ide teroristom pri páchaní ich skutkov. Paralýzu a zasievanie strachu v spoločnosti a radikalizáciu zraniteľných jedincov. Takéto neodborné opatrenia celú situáciu skôr zhoršujú.
Teroristické činy vyvolávajú strach v spoločnosti tým, že každý člen spoločnosti je vinný a môže sa stať obeťou pre niečo, čo predstavuje, pre skupinu, kam patrí alebo pre jeho presvedčenie. Anonymita útočníkov a zdanlivá neexistencia spojenia medzi obeťou a páchateľom tento pocit znásobuje. Európa, ale aj iné spoločnosti, patria do teroristických cyklov a je to niečo prirodzené, čo sa bude stále opakovať./2/ Podstatné je poučenie z minulosti, eliminovanie alebo zmiernenie následkov terorizmu a hlavne zabránenie tomu, aby skupiny páchajúce terorizmus dosiahli svoj cieľ.
Na kvalifikované riešenie problému nestačí len hrubá represia, ktorá je už len odstraňovaním následkov a prináša to, čo sa extrémistické skupiny snažia vyvolať. Protiextrémistická politika by sa mala skladať v prvom rade z prevencie, teda aby nedochádzalo k radikalizácii zraniteľných jedincov. Faktom je, že nikto sa nenarodí ako extrémista alebo terorista. Radikalizácia je postoj, ktorý treba získať. Analyzovanie páchateľov teroristických činov a informatizácia zvádzajú politikov, ale i bezpečnostné zložky k profilizácii budúcich teroristov. Dlhoročná prax a množstvo hodnotení ukázalo, že profilizácia cez masový zber údajov je neefektívny nástroj na selektovanie potenciálnych teroristov a prevenciu útokov./3/ K odhaleniu väčšiny teroristických činov došlo vďaka kvalitnej operatívnej činnosti, ktorá, žiaľ, začína byť podceňovaná na úkor preceňovaného masového zberu dát, ktorý dáva falošný pocit kontroly a je nákladovo neefektívny./4/ Prevencia by mala mať základ v kvalitnej analýze faktorov, ktoré predchádzajú radikalizácii.
Proces radikalizácie sa nedá formalizovať ako univerzálny pre každého jednotlivca. Vývoj radikála až po teroristický čin je individuálny a nie vždy musí prejsť všetkými štádiami od akceptácie, identifikovania, schvaľovania, napomáhania až po samotný teroristický čin. Často je radikalizácia spustená u zraniteľnej osoby silným zážitkom, ktorý môže právo dodržujúcu osobu za pár hodín doviesť k spáchaniu teroristického činu. V prípade palestínskych utečencov to je často smrť alebo ublíženie na zdraví ich rodinného príslušníka.
Spoločným motivátorom radikálov je frustrácia. Momentálna situácia s džihádistami v západo-európskych krajinách je do istej miery zapríčinená nezvládnutými následkami koloniálnej éry alebo intergrácie národností, s ktorými má daná krajina nejakú politickú alebo ekonomickú spojitosť. Treba však veľmi dôrazne zvýrazniť, že aj napriek veľkým mnohomiliónovým komunitám imigrantov k radikalizácii dochádza vo veľmi mizivom zlomku z nich./5/ Drvivá väčšina reprezentuje mohutnú pracovnú a ekonomickú silu.
V prípade Francúzska ide zväčša o potomkov 700 000-ovej komunity, ktorá tu emigrovala v šesdesiatych rokoch minulého storočia po tom, ako Alžírsko získalo nezávislosť od Francúzska. Komunita nemala problém sa integrovať až do 80. rokov minulého storočia, kedy francúzska vláda poľavila v integračných programoch. Rovnako napríklad v Nemecku ide dokonca o približne trojmiliónovú komunitu z Turecka, ktorá bola pozvaná do Nemecka ako lacná pracovná sila, ktorá signifikantne pomohla Nemecku stať sa ekonomickou veľmocou./6/ Neznalosť základov problematiky sa vyznačuje démonizovaním moslimskej populácie ako celku a dávanie všetkých extrémistov do spojenia s celkovou moslimskou komunitou. Rovnako ako by bola chyba tvrdiť, že Slovák a Švajčiar majú rovnaké predpokladané správanie a hodnoty, pretože sú obaja Európania. Ako už bolo ilustrované, každá moslimská komunita má svoje špecifiká na základe pôvodu a kultúry a radikálne skupiny predstavujú len malé špecifické percento. Druhá, často nebezpečná chyba prezentovaná v spoločnosti je podsúvanie faktu, že terorizmus je výsadnou doménou moslimských radikálov. Toto nie je pravda ani z pohľadu počtu obetí terorizmu v Európe a ani čo sa týka počtu teroristických útokov./7/ Pravdou je, že väčšina útokov mala vnútroeurópsku motiváciu a bola spáchaná natívnými Európanmi.
Taktiež moslimovia sú veľmi častým cieľom teroristických činov natívnych Európanov. Tento fakt neznamená, že moslimský radikalizmus by sme mali podceňovať, práve naopak, treba mu venovať presne toľko pozornosti, ako je potrebné. Ale prehnané démonizovanie moslimskej populácie ako celku má práve za následok jej radikalizáciu.
Zatiaľ čo prvá generácia imigrantov si zachovávala časť svojej identity a na druhej strane bola veľmi motivovaná integrovať sa do novej západnej spoločnosti, jednotlivci z druhej a tretej generácie imigrantov stratili puto k pôvodnej domovine a nová ich začala odmietať. Tým dochádzalo k strate identity s hodnotami západného sveta, ktorý týchto jednotlivcov začal odmietať. V druhej generácii imigrantov silnel pocit, že už nepatria do pôvodnej domoviny a nová ich neprijala. Prejavy ako zhoršený prístup k vzdelávaniu, k pracovným príležitostiam, ale aj k sociálnym kontaktom vytvorili pocit frustrácie, a tým sa stali zraniteľnou skupinou, osloviteľnou extrémistickými ideológiami./8/ Islamský štát (IS) našiel spôsob, ako veľmi dobre využiť hodnotové vákuum u jednotlivcov v Európe s pocitom frustrácie a nejasnou identitou.
Bolo by chybou vnímať IS ako skupinu fanatikov, ktorej sa svojou brutalitou náhodne podarilo ovládnuť časť územia zmietaného občianskou vojnou. IS predstavuje plnohodnotnú a profesionálnu štátnu štruktúru tvorenú skusenými ľuďmi predovšetkým z prostredia bezpečnostných zložiek a spravodajských služieb nevynímajúc. IS bol založený bývalými pracovníkmi bezpečnostných zložiek ako Samir Abd Muhammad al-Khlifawi, bývalý spravodajský dôstojník, ktorý do veľkej miery bol osobou, stojacou za oficiálnym predstaviteľom Abu Bakr al-Baghdadim./9/ IS spustil organizovaný program pre oslovenie zraniteľných jednotlivcov v Európe. Oslovená cieľová skupina bola hlavne mládež, ktorá je najviac zraniteľná, hľadá revoltu a západný život do istej miery romantizuje a glorifikuje vojnu pre nich. Kontakt s IS vyplnil miesto po frustrácii, pomenoval základ ich frustrácie v západnom spôsobe života a poskytol víziu pomsty nenávidenému spoločenstvu, ktoré jednotlivca odmietlo prijať.
Pre oslovenie boli využívané dve cesty. Prvá – a viac využívaná v krajinách s menšou moslimskou populáciou – bola indoktrinácia cez internet. Druhý spôsob bol cez osobné oslovenie osôb v blízkosti radikálnych, ale aj umiernených imámov. Oslovenia cez internet prebiehali programovo, keď verbovač vyhľadával potomkov z druhej generácie v západných krajinách. Toto oslovenie prebiehalo priamo cez sociálne siete Facebook alebo Twitter. Verbovač IS oslovil potenciálnu obeť s otázkami o západnom svete a začal psychologické spracovávanie. V prvom rade išlo o vytvorenie nepohody a nedôvery v západnom svete a neskôr vyplnenie hodnotového prázdna hodnotami IS. Na tento účel IS vytvoril sieť web-stránok s rôznym zameraním, aby oslovili jednotlivcov rôznej fáze a s rôznymi potrebami. Radikalizácia u mládeže prebehla rýchlo do niekoľkých mesiacov, často ani rodina nezaznamenala hĺbku problému, až kým sa zacielený jednotlivec nevydal na cestu do Sýrie./10/ Momentálne prebieha rozsiahla akcia skupiny Anonymous ako odozva za útoky v Paríži proti web-stránkam, Twitter a FB účtom, odkiaľ je vedené verbovanie zahraničných bojovníkov a propaganda./11/ To momentálne zhoršuje mapovanie stránok IS, ale znemožňuje verbovanie nových osôb, čo je vnímané pozitívne. IS sa snaží momentálne presunúť ich stránky do dark webu. Aj tam je však potrebné, aby boli propagované, čím sú opäť rýchlo identifikované a zneškodnené skupinou Anonymous. O obdobnú aktivitu sa snaží taktiež skupina Ghost Security Group, ktorá vyvoláva podozrenie, že je napojená na administratívu USA. V každom prípade aj táto skupina zaznamenala určité úspechy v digitálnom boji proti IS a svoje ďalšie aktivity sa snaží financovať otvorenou zbierkou, tzv. crowdfundingom.
IS využíva svojich verbovačov aj vo fyzickom svete. Sú presne riadení a profesionálne pripravení na svoju činnosť. Využíva ich najmä v oblastiach z väčšou moslimskou komunitou, kde môžu ľahšie otipovať vhodného kandidáta a začať s ním komunikáciu. Na tejto báze je IS schopný stavať a riadiť celé bunky, ako sa to ukázalo pri útokoch v Paríži 13/11. Podľa doterajších prípadov sa zdá, že skupina, ktorá sa venuje verbovaniu, má organizovanú štruktúru a sama sa nezapája ďalej do priamych akcií, ale necháva si kapacitu a krytie na ďalšiu činnosť verbovania.
Vynára sa otázka, či Slovensko je tiež vystavené riziku verbovania zahraničných bojovníkov. Väčšina európskej moslimskej komunity sú umiernení moslimovia a len zlomok predstavuje radikálnu skupinu. Keďže na Slovensku sa nachádza iba malá skupina moslimov, radikálna udomácnená skupina alebo osoba by bola pravdepodobne rýchlo identifikovaná samotnou moslimskou komunitou na Slovensku a ťažko by vykonávala svoju činnosť. Neadekvátne opatrenia proti moslimskej komunite na Slovensku však môžu viesť k jej izolácii, ako sa to stalo v iných krajinách a môže dôjsť k vyrobeniu zraniteľných jedincov pre radikalizáciu aj na Slovensku.
Vzhľadom na rasistické videnie problematiky sú činnosti minoritného etnika často prehliadané. Riziká zraniteľných jednotlivcov s rovnako narušenou dôverou v hodnoty, v ktorých žijeme, sa nachádzajú práve v minoritnom etniku. Proces verbovania je veľmi obdobný. Najprv dochádza k narušeniu dôvery v západné hodnoty a potom je podsunutá informácia, ktorá má toto hodnotové vákuum vyplniť, zväčša Ruskom ako tradičným nositeľom slovanských hodnôt. Za posledné dva roky došlo k rôznym formám radikalizácie jednotlivcov až po zapojenie sa do bojov na východnej Ukrajine na strane proruských separatistov. Odborníci už dlhšiu dobu upozorňujú na zvýšené bezpečnostné riziko po návrate veteránov z týchto bojov domov.
Poznámky:
/1/ Islamist Radicalisation: A Root Cause Model, Tinka Veldhuis & Jørgen Staun: The case of Muriel Demagauque, the Belgian woman who detonated a bomb she was carrying in order to kill American soldiers in Iraq in 2005, serves to illustrate this phenomenon. Demagauque was allegedly recruited by several men who went on trial in October 2007 for attempting to also recruit several other people in Belgium (Reuters, 2007). In particular, mosques and prisons are infamous for facilitating the top-down recruitment of potential adherers to radical Islam.
/2/ Jihadi Terrorism and the Radicalisation Challenge in Europe, Edited by Rik Coolsaet, Ghent University, Belgium and Royal Institute for International Relations, Belgium.
/3/https://theintercept.com/2015/11/17/u-s-mass-surveillance-has-no-record-of-thwarting-large-terrorattacks-regardless-of-snowden-leaks/
/4/No, Mass Surveillance Won’t Stop Terrorist Attacks, Patrick G. Eddington Reason on January 27, 2015.
/5/ The Myth of the Muslim Tide., Published by Vintage in USA, Knopf in Canada and Karl Blessing Verlag in Germany.
/6/ Turkish guest workers transformed German society, Author: Klaudia Prevezanos, Deutsche Welle.
/7/ EUROPEAN UNION TERRORISM SITUATION AND TREND REPORT 2015, EUROPOL, 6 July 2015.
/8/ p. 45, Islamist Radicalisation: A Root Cause Model, Tinka Veldhuis & Jørgen Staun, Netherlands Institute of International Relations Clingendael October 2009.
/9/ Spurned Saddam henchman was brains behind Isis, Catherine Philp Beirut, The Times April 21 2015.
/10/ The case of Roshonara Choudhry: Implications for theory on online radicalization, ISIS women, and the gendered jihad, ELIZABETH PEARSON, Policy & Internet 2015.
/11/http://www.independent.co.uk/life-style/gadgets-and-tech/news/paris-attacks-anonymous-launchesits-biggest-operation-ever-against-isis-promises-to-hunt-down-a6735811.html
Pavol Draxler (1980) – Štúdium medzinárodných vzťahov na Linkӧping University vo Švédsku absolvoval v období 2006-2008. Predtým pracoval na Ministerstve vnútra SR, kde zastával post predsedu komisie na koordináciu postupu proti extrémizmu. Pôsobil tiež ako bezpečnostný špecialista vo viacerých medzinárodných organizáciách; poskytoval bezpečnostnú asistenciu v Kosove a v Bosne. V roku 2007 sa podieľal na činnosti Delegácie Európskej komisie v Moskve. Od roku 2011 je nezávislým expertom Európskej komisie v otázkach extrémizmu a radikalizmu. Aktuálne vedie súkromnú spoločnosť, zameranú na ochranu pred kybernetickými hrozbami.
Celý zborník na stiahnutie dostupný tu: ZBORNIK_ABSD_2015
Zdroj dokumentu: www.absd.sk
Ilustračné foto: pixabay.com
