Kritika britskej bezpečnostnej stratégie /Anthony Monckton/

Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej  vysokej školy v Bratislave usporiadali 6.decembra 2016  v poradí už desiate medzinárodné sympózium  na tému „Spravodajské služby v zmenenom operačnom prostredí – aktuálne úlohy a problémy spravodajských služieb“. Toto sympózium je jediné verejné diskusné fórum na Slovensku, zamerané na otázky súvisiace s činnosťou spravodajských služieb. Na našej stránke postupne publikujeme referáty z tohto sympózia.

* * * * *

Anthony Monckton: Kritika britskej bezpečnostnej stratégie  

V novembri 2015 zverejnila britská vláda Národnú bezpečnostnú stratégiu a Prehľad strategickej obrany a bezpečnosti. Keď bol David Cameron zvolený za predsedu vlády v oku. 2010, jednou z jeho prvých krokov bolo ustanovenie Národnej bezpečnostnej rady, riadenej z úradu vlády. Podľa príkladu z USA taktiež menoval národného bezpečnostného poradcu. Tento poradca mal za úlohu holisticky vyhodnotiť hrozby proti životným podmienkam v Spojenom kráľovstve a plánovať strategickú reakciu. Po prvýkrát si vládni ministri sadli za stôl spoločne s vedúcimi hlavných rezortov zodpovedných za tvorbu politiky ako aj s vedúcimi bezpečnostných a spravodajských inštitúcií s cieľom diskutovať o výzvach pre národnú bezpečnosť. Cameronova vláda z roku 2010 však nezdedila žiadne financie a zaviedla úsporné opatrenia. To predstavovalo závažné zníženia financií na obranu na vyrovnanie rozpočtu- ako aj zastavenie predtým plánovaného rastu spravodajských a bezpečnostných služieb.

Po získaní absolútnej väčšiny vo voľbách v roku 2015 bola vypracovaná revidovaná stratégia a zverejnená v novembri toho roku. V mojom príspevku sa kriticky pozriem na túto stratégiu a položím si otázku, či sa stále hodí na daný účel po nesmierne závažných udalostiach posledných dvanástich mesiacov. Táto stratégia a prehľad majú takmer sto strán a pokrývajú obranu, zahraničnú politiku, zahraničnú pomoc ako aj služby.

Táto stratégia má tri strategické ciele:

Chrániť náš národ. „Cieľom národnej bezpečnosti č. 1 je chrániť našich ľudí – doma, v zámorských úzeniach a v zahraničí, a chrániť naše územie, ekonomickú bezpečnosť, infraštruktúru a spôsob života.“

Prezentovať náš globálny vplyv. „Cieľom národnej bezpečnosti č. 2 je prezentovať náš globálny vplyv – znižovať pravdepodobnosť reálnych hrozieb pre Spojené kráľovstvo, naše záujmy a záujmy našich spojencov a partnerov.“

Podporovať našu prosperitu. „Cieľom národnej bezpečnosti č. 3 je podporovať našu prosperitu – využívať príležitosti, pracovať inovatívne a podporovať britský priemysel.“

Vo svojom predhovore Cameron uviedol niekoľko závažných vyhlásení:

• „Naša národná bezpečnosť závisí od našej ekonomickej bezpečnosti a naopak. Takže prvým krokom našej Národnej bezpečnostnej stratégie je zabezpečiť, aby naša ekonomika bola a ostala silnou.“
• „Ako obchodujúci národ s piatou najväčšou ekonomikou na svete závisíme od stability a poriadku vo svete.“

Cameron argumentoval, že úsporné opatrenia počas prvého obdobia jeho vlády pomohli zabezpečiť ekonomickú bezpečnosť. Jeden rok od začiatku druhého obdobia konzervatívnej vlády je ekonomická bezpečnosť neistá a svet sa ukazuje ako menej stabilný a neusporiadaný. Cameronovo zlyhanie vyhrať referendum o Brexite a zabezpečiť budúcnosť Británie v EÚ prispelo k tejto neistote. Zvolenie Donalda Trumpa ju ešte ďalej zvýšilo. Toto je však identifikovateľná neistota súvisiaca so štátom. Cameron tiež poznamenal:

• „ … nemôžeme si vyberať medzi konvenčnou obranou proti hrozbám na báze štátov a potrebou bojovať proti hrozbám, ktoré neuznávajú štátne hranice. Dnes čelíme obom a musíme na obe reagovať.“

Posledný bod je rozhodujúci pre porozumenie potreby vysporiadať sa s asymetrickým alebo hybridným vedením vojny, vyvolanej štátom alebo neštátnymi aktérmi. Stratégia si je vedomá jedinečnej príležitosti, raz za generáciu, transformovať spravodajskú komunitu.

• „… urobíme viac pre to, aby naše bezpečnostné a spravodajské inštitúcie mali tie zdroje a informácie, ktoré potrebujú na prevenciu a narušenie sprisahaní proti tejto krajine v každom štádiu. Takže investujeme dodatočnú sumu 2,5 miliardy libier, vrátane zamestnania ďalších vyše 1900 pracovníkov a posilnenia našej siete protiteroristických expertov na Blízkom východe, v severnej Afrike, južnej Ázii a subsaharskej Afrike.“

Takže na rozdiel od vlády Camerona v roku 2010, vláda v roku 2015 sa rozhodla významne zainvestovať do spravodajskej komunity, so zameraním na terorizmus a kyberhrozby. Odráža táto investícia tie hrozby, ktorým čelíme dnes?

Cameron pridáva predvídavé varovanie:

• „Dejiny nás učia, že žiadna vláda nedokáže prepovedať budúcnosť. Nemáme žiadnu možnosť vedieť presne, akým smerom sa udalosti budú uberať v nasledujúcich piatich rokoch: musíme očakávať neočakávané. Vieme však zabezpečiť, že sme dostatočne všestranní a máme prostriedky pre reagovanie na nové riziká a hrozby pre našu bezpečnosť, tak ako vznikajú.“

Takže reaguje uvedená stratégia na túto výzvu?

• „Nachádzame sa v centre medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Británia je jediný štát, ktorý je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, NATO, Európskej únie, Commonwealthu, G7 a G 20, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Svetovej obchodnej organizácie, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky.“
• „Svet sa mení rýchlo a podstatne. Sme svedkami dlhodobých posunov v rovnováhe globálnej ekonomiky a vojenskej moci, zvyšujúcej sa konkurencie medzi štátmi a vzniku mocnejších neštátnych aktérov. Je stále viac pravdepodobné, že sa musíme zaoberať nečakaným vývojom.“

Veľká Británia geograficky, ekonomicky a politicky zohráva dôležitú úlohu v súčasných inštitúciách, ktoré dominujú svetovému poriadku. Pre tých, ktorí si želali ostať v Európskej únii, je táto stratégia už nesprávna, ako výsledok hlasovania o Brexite. Iní zasa argumentujú tým, že Británia sa ešte musí vyrovnať so stratou impéria rovnako ako Rakúsko a že Británia musí povzniesť svoju národnú identitu k vyššiemu liberálno-demokratickému ideálu. Tento názor britský volič odmietol, avšak ak mnohí z tých, ktorí hlasovali za Brexit, sa pozerajú do minulosti na údajné skvelé dni ríše, tak nevnímajú realitu. Británia teraz potrebuje jasne definovať svoju medzinárodnú úlohu, v neposlednom rade v oblasti globálnej bezpečnosti. Táto stratégia bola navrhnutá za predpokladu, že vláda vyhrá referendum, mala byť však dostatočne flexibilná, aby reagovala na zmeny.

V dokumente o stratégii sú dva kľúčové odstavce, ktoré sa týkajú britských hodnôt (moje zvýraznenie — AM)“

„Naše hodnoty“

1.5 Spojené kráľovstvo má hrdú tradíciu ochrany svojho ľudu, podpory občianskych slobôd, udržiavania právneho štátu a budovania rôznorodých integrovaných komunít, tolerantných k rôznym vierovyznaniam a názorom. Naše demokratické a inkluzívne hodnoty sú základom našej bezpečnosti a prosperity. Budeme naďalej brániť tieto hodnoty pred tými, ktorých zámerom je ich podkopanie. Tým, ktorí chcú šíriť extrémistické ideológie v našich komunitách, zabránime v tejto činnosti.

1.6 Naša dlhodobá bezpečnosť a prosperita taktiež závisí od stabilného medzinárodného systému, ktorý zohľadňuje naše základné britské hodnoty. Demokracia, právny štát, otvorené a zodpovedné vlády a inštitúcie, ľudské práva, sloboda prejavu, vlastnícke práva a rovnosť príležitostí, vrátanie posilnenia postavenia žien a dievčat, to sú základy úspešných spoločností. Sú súčasťou zlatej nite podmienok, ktorá vedie k bezpečnosti a prosperite. Ich absencia obmedzuje príležitosti pre jednotlivca a podnecuje nespokojnosť, politickú nestabilitu a konflikty. Zabezpečenie ochrany a rešpektovania práv je podstatné pre riešenie koreňov príčin konfliktov a podporu lepšej správy vecí verejných.“

Pripúšťam, že tieto hodnoty čelili v posledných dvanástich mesiacoch viacerým výzvam, nielen v globálnom meradle, ale aj v rámci Británie. Reputácia Veľkej Británie ako tolerantnej spoločnosti je vážne ohrozená, po hlasovaní o Brexite došlo k rozdeleniu rodín i komunít a stúpajú zločiny z nenávisti. Hodnoty stratégie 2015 sú liberálno-demokratické hodnoty. Ako podkopáva populistický trend naše schopnosti ich brániť? Čo sa stane, ak nástroje liberálnych západných demokratických spravodajských služieb sa dostanú pod kontrolu nekompromisných demagógov? V tejto stratégii sa však v prehľade hrozieb konštatuje koniec medzinárodného poriadku, založeného na pravidlách.

V skutočnosti stratégia uvádza štyri témy ohrozenia:

„Štyri osobitné výzvy budú pravdepodobne určovať bezpečnostné priority Veľkej Británie v nadchádzajúcom desaťročí. Ich dopady sú okamžité, aj dlhodobé:

• i. Rastúce ohrozenie predstavované terorizmom, extrémizmom a nestabilitou.
• ii. Obnovenie ohrození na báze štátov a zintenzívnenie širšej konkurencie štátov.
• iii. Vplyv technológií, najmä kyberhrozieb; širší technologický rozvoj.
• iv. Rozpad medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, tým je ťažšie dosiahnuť konsenzus a riešiť globálne hrozby.“

7. Národná bezpečnostná rada triedi domáce a zahraničné riziká do troch úrovní, na základe zváženia kombinácie pravdepodobnosti a dopadu. Nie je to teda jednoduché poradie ich dôležitosti.

V prílohe Národná bezpečnostná rada klasifikuje riziká nasledovne:

ÚROVEŇ 1

ÚROVEŇ 2

ÚROVEŇ 3

Takže, čo to všetko znamená dnes pre spravodajské a bezpečnostné služby? Národná bezpečnostná rada jasne definovala hrozby a riziká, ktorým čelíme. Toto rigorózne stanovenie priorít iba sotva možno spochybniť.

Rada poskytla štruktúru na riadenie programov zmien v rámci komunity. Služby si musia plánovať svoj rast a porozumieť tomu, ako pôsobiť v zmenenom svetovom poriadku. Napadajú ma dve témy: stanovenie priorít a politika. Požiadavky kladené na služby vychádzajú z hodnotení rizík a priorít Národnej bezpečnostnej rady, je však vo svete oveľa viac práce. ako sa dá úspešne zvládnuť. To si od lídrov vyžaduje, aby svojim organizáciam poskytli jasné a cielené zameranie.

Politika je teraz zložitejšia. Ako sa menia politické priority v stále populistickejšom svete? Prichádza ohrozenie od extrémne pravicových skupín alebo od tých, ktorí sa cítia vylúčení domácim volebným procesom? Prezident Trump za riaditeľov NSA a CIA menoval zástancov tvrdej línie. To by mohlo ovplyvniť medzinárodnú spoluprácu, keďže štáty, ktoré stále uznávajú liberálno-demokratické hodnoty, považujú spoluprácu za nezákonnú alebo neetickú. Na druhej strane dejiny nás učia, že spravodajské komunity sa dokážu prispôsobiť vládam, ktoré im vládnu. Tou obavou, ktorú do stredu pozornosti vniesol Edward Snowden, je – čo ak právomoci „všesledujúceho“ štátu padnú do rúk súčasného Hitlera?

Toto je výzva pre Národnú bezpečnostnú stratégiu. I keď predpokladá rozpad medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, vychádza z hodnôt, ktoré čelia výzvam stále rastúceho populistického elektorátu.  Pri tom, ako vchádzame do veku populizmu, ako sa vyrovnajú bezpečnostní a spravodajskí dôstojníci v sebe s prácou pre politických lídrov, ktorých názory sú také extrémne? Toto je výzva, ktorej budú čeliť naši americkí kolegovia v januári. V nasledujúcich rokoch by sa to však mohlo stať v Európe hocikomu z nás.

* * * * *

Anthony Monckton (1960) –Vyštudoval archeológiu a antropológiu na Cambridge University; potom slúžil ako dôstojník britskej armády v Nemecku a Belize. V roku 1987 nastúpil do služieb Foreign & Commonwealth Office. Pôsobil na zastupiteľských úradoch Ženeve, Záhrebe, Banja Luke, Belehrade a Viedni. Niekoľko rokov pôsobil v Londýne ako expert v oblasti boja proti terorizmu a potom ako vedúci odboru vzdelávania a rozvoja v rezorte zahraničnej služby. Po odchode do dôchodku v roku 2015 založil konzultačnú firmu pre korporátne vyšetrovanie so sídlom v Londýne a vo Viedni; je erudovaným odborníkom pre oblasť strednej a východnej Európy a Balkánu.

* * * * *

Pripravené v spolupráci s Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov /www.absd.sk/

Ilustračné foto: pixabay.com