Prejav prezidenta republiky A. Kisku v Bruseli a predsedu NR SR A. Danka v Moskve priniesol zaujímavé porovnanie. Názorne ukázal, že deklarovaná jednota v zahranično-politickej oblasti nemá veľký praktický význam.
Prezident v Bruseli predniesol prejav, ktorý bol stručne povedané v duchu oficiálne deklarovanej zahraničnej politiky Slovenska. Bol pozitívne orientovaný, proeurópsky, ale vyhýbal sa citlivým problémom v rámci EÚ. Diskutabilnou je veľkosť priestoru, ktorý venoval Rusku, najmä v súvislosti s jeho propagandou. Ruská propaganda je realitou, ale je otázne, či je skutočne tak dôležitá a vplyvná, ako sa niekedy prezentuje. Boj s ruskou propagandou by taktiež nemal zatieňovať problémy iné, najmä tie, za ktoré si môžeme sami, respektíve naši partneri.
Prezident povedal, že by bolo „…škoda nechať európsky projekt zlyhať kvôli našej neschopnosti zastaviť šírenie podvodov a falošných správ.“ Keby sa poctivo držal tejto myšlienky, tak by sa na prvom mieste musel zmieniť nie o Rusku, ale o kampani pred referendom o Brexite, ktorá bola plná podvodov a falošných správ a kde jeden z čelných nositeľov týchto klamstiev je teraz ministrom zahraničných vecí Veľkej Británie. A práve Brexit je jedným z najväčších aktuálnych problémov EÚ a vystačili sme si na to s vlastnou propagandou, klamstvami a klamármi, ktoré ale z politickej pseudokorektnosti oficiálne nemenujeme a strkáme hlavu do piesku.
Keď prezident hovoril o oslabovaní našej (európskej) stability, mal by spomenúť aj nešťastný prístup španielskej vlády k riešeniu problému Katalánska. Mal by upozorniť na narušenie poľsko-ukrajinských a maďarsko – ukrajinských vzťahov, ktoré sa postupne prehlbuje a ktoré je celkom logickým dôsledkom nacionalistických pozícii, ktoré do veľkej miery zastávajú vlády týchto krajín.
Keď hovoril, a správne, o nutnosti našej podpory boju Ukrajiny za zachovanie svojej územnej celistvosti a pri realizácii reforiem mal taktiež zdôrazniť, že pri hľadaní svojej cesty Ukrajina musí rešpektovať hodnoty, ku ktorým sa hlási. Že obmedzovanie práv národnostných menšín, alebo vytváranie zoznamov zakázaných umelcov, kde je napríklad režisér Emil Kusturica označený za hrozbu pre národnú bezpečnosť Ukrajiny, sú kroky zlým smerom.
Samozrejme, že všetky tieto problémy sú politicky veľmi citlivé, ale určite by bolo možné nájsť vhodnú formu vyjadrenia týchto, ale aj iných problémov a nemať len protiruský uhoľ pohľadu. Ide totiž o to, že orientovať sa na ruskú propagandu a ignorovať problémy vlastné je kontraproduktívne. Klamaním samých seba, nepomenovaním vlastných chýb a nedostatkov, nehľadáme ani riešenia a toto sa nám neskôr vracia ako bumerang najmä znižovaním dôvery verejnosti.
K prejavu prezidenta je nutné ešte poznamenať, že je v poriadku, keď prezident je schopný predniesť prejav v angličtine. Čo už ale nie je v poriadku ponúkať na sociálnych sieťach občanom Slovenska, aby si jeho príhovor prečítali a zverejniť ho len v anglickom jazyku a jeho slovenskú verziu až po 5 dňoch.
Predseda Národnej rady SR A. Danko svoj príhovor nezverejnil na stránke NR SR, ale na stránke SNS. Pričom ale nešlo o stranícku, ale štátnu návštevu. V príhovore sa objavilo veľa vecí, ktoré sú súčasťou štandardných vzťahov medzi štátmi – nutnosť komunikácie, spolupráce, hľadania spoločných záujmov. Taktiež nie je dôvod nemať záujem o vyučovanie ruského jazyka a rozhodne bolo vhodné aj poďakovanie za oslobodenie krajiny v II. svetovej vojne.
Súčasťou prejavu boli ale aj motívy, ktoré išli nad tento rámec a boli aj celkom mimo zahranično-politickej orientácie štátu. Ide najmä o fabuláciu „Slovanského sveta“, ktorý patrí do mytológie minulého storočia a ktorý nikdy nejestvoval a nefungoval. Idea slovanskej vzájomnosti je reálna v rámci individuálnych ľudských príbehov, kde je príjemné mať spoločný jazykový základ, porozumieť si a možno mať aj spoločné niektoré duchovné a kultúrne črty. V politickej rovine občas slúžila len na zakrytie a obhajobu niektorých mocenských záujmov, ktoré boli vždy určujúce. Každý štát, slovanský aj neslovanský, realizuje svoju zahraničnú politiku na základe vlastných záujmov a keď je to potrebné aj na úkor záujmov svojho partnera alebo aj slovanského „brata“. Stačí sa pozrieť do minulosti dávnej ale aj nedávnej a príkladov nájdeme veľa. Nenájdeme ale ani jeden príklad, keď politiku štátu určila idea slovanskej vzájomnosti. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že Dankov „Slovanský svet“ nie je súčasťou žiadneho dokumentu, ktorý formuluje zahraničnú politiku Slovenskej republiky a nie ani súčasťou programového vyhlásenia vlády SR, ktorej je SNS členom.
Druhým sporným momentom je označenie Ruska za „pilier svetovej bezpečnosti“. Rusko je bezpochyby významnou súčasťou systému svetovej bezpečnosti, ale jeho označenie za pilier sa dá považovať za podliezavé, nadsadené a hlavne nepravdivé. Je možné diskutovať o pozitívnej úlohe Ruska pri riešení situácii v Sýrii, o jeho podpore pri stabilizácii Afganistanu a podobne. Rusko sa ale významne podieľa na destabilizácii Ukrajiny a anektovalo časť jeho územia. V tomto smere má slovenská zahraničná politika jasno a toto by mal rešpektovať aj predseda NR SR. Slovensko má dlhodobo odmietavý postoj k takým územným zmenám, ako bolo odtrhnutie Kosova alebo anexia Krymu. Okrem iných je jeden z hlavných dôvodov tohto postoja náš národný záujem, zaistenie integrity nášho územia. Otvorene povedané, keby niekedy u nás došlo k obdobnej situácii ako na Kryme, napríklad že by sa na Maďarmi obývanom území Slovenska uskutočnilo svojvoľné referendum o samostatnosti a následne by toto územie požiadalo o pričlenenie k Maďarsku, čo by na to pán Danko povedal? Asi nič, pretože teraz v Rusku k tomu nepovedal nič a tým de facto povedal, že sa nič nestalo a všetko v poriadku.
Celý prejav bol vedený v tom duchu symbiózy Ruska a Slovenska, ktorá je bezproblémová. Nie je to pravda a Danko ako predseda NR SR členskej krajiny EÚ a NATO mal slušne a diplomaticky spomenúť problémy, ktoré máme a ktoré musíme riešiť. Rusko je a bude súčasťou Európy a musíme hľadať riešenia a možnosti spolupráce. Tváriť sa, že je všetko v poriadku ničomu nepomôže.
Prezident a predseda NR SR v jednom dni hovorili v dvoch významných centrách svetovej politiky – v Bruseli a v Moskve. Kým prezident označil za bezpečnostnú hrozbu informačnú vojnu Ruska, druhý najvyšší ústavný činiteľ označil tú istú krajinu za pilier európskej bezpečnosti. Rusko ale nemôže byť súčasne hrozbou aj pilierom bezpečnosti! Keď dvaja najvyšší ústavní činitelia hovoria súčasne niečo zásadne odlišné je to chyba, ktorá nás najmä vo vzťahu k zahraničiu veľmi poškodzuje. Je možné diskutovať o rôznych akcentoch prejavu prezidenta, najmä o adekvátnosti reflexie ruskej hrozby, ale celkovo bol prejav v intenciách oficiálne deklarovanej zahraničnej politiky Slovenska. Predseda Národnej rady ale vo svojom prejave v Štátnej dume vytvoril vlastnú verziu zahraničnej politiky Slovenska, na čo nemá žiadne kompetencie a zjavne ani schopnosti.
* * * * *
ilustračné foto: Ilustračné foto: http://www.paraweb.cz/wp-content/uploads/2015/08/Schizofrenie-5.jpg
