Pred niekoľkými dňami predseda vojenského výboru NATO gen. Pavel povedal, že „informace jsou zbraní možná mocnější než obrněná technika“.[1] Určite by sa našlo veľa podobných výrokov, ktoré podčiarkujú význam informácii. Informácie sú základným východiskom poznania a následne aj konania nie len v oblasti medzinárodných vzťahov a bezpečnostnej politiky, ale pri každej ľudskej činnosti. Bez včasnej, pravdivej, obsahovo hodnotnej a čo možno najucelenejšej informácie nie je možné adekvátne poznanie, rozhodovanie a činnosť.
O význame informácii svedčí aj nedávny a súčasný svetový vývoj. Intervencia USA v Iraku bola uskutočnená na základe tvrdenia, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia. Dnes môžeme diskutovať o tom, či tieto informácie boli len omylom alebo úmyselným klamstvom, ale skutočnosťou zostáva, že sa stali jedným zo zdrojov aktivít, ktorých dôsledky riešime aj v súčasnosti. Všetky naše činnosti, aktivity v oblasti medzinárodných vzťahov a bezpečnosti sú podmienené informáciami a ich výkladom.
ZÍSKAVANIE
Získať relevantnú a hodnovernú informáciu nie je ľahké, často ani o relatívne jednoduchých skutočnostiach. Napríklad po teroristických útokoch v USA v roku 2001 bol prezident Bush presunutý na vojenskú leteckú základňu v Lousiane. Je zaujímavé, že napriek tomu, že išlo o prezidenta, prísne chránenú osobu, o čase jeho pristátia na vojenskom letisku sa úradné záznamy rozchádzajú až o dvadsať osem minút! Samozrejme že tento údaj sám o sebe nie je dôležitý. Je ale príkladom problémovosti získania adekvátnej, správnej a hodnovernej informácie. (Keď nedokážeme získať presnú časovú informáciu o pristáti lietadla s prezidentom USA, aj keď v krízovom a chaotickom období, ako môžeme získavať hodnoverné informácie z teroristických skupín a podobne…samozrejme že môžeme a musíme, ale je to veľmi ťažké).
Na získavanie, spracovanie a poskytovanie informácii sú prioritne určené spravodajské služby, ktoré disponujú aj špecifickými nástrojmi. Rovnako ale aj ďalšie prvky štátneho aj súkromného sektora získavajú a využívajú informácie, ktoré sú v konečnom dôsledku významné aj pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku krajiny. Ide najmä o oblasti zahraničných vecí, hospodárstva, energetiky a podobne.
Už spomínané špecifické postavenie spravodajských služieb vyplýva aj z jedinečných možností a nástrojov, ktorým služby disponujú pri získavaní informácii. Z hľadiska spôsobov získavania informácii sú medzi základné zvyčajne zaraďované OSINT – Open Source Intelligence, HUMINT – Human Intelligence, IMINT – Imagery Intelligence, SIGINT – Signal Intelligence a MASINT – Measurement and Signatures Intelligence. Spektrum metód je ale širšie. Zvyšovanie technologickej úrovne umožňuje zvyšovať úroveň už známych metód a súčasne aj vytvárať nové. Tento proces na jednej strane vytvára podmienky pre zvyšovanie kvality spravodajskej činnosti, ale súčasne zvyšuje nároky na zdroje (materiálne i ľudské) a taktiež zvyšuje nároky na úroveň jednotlivých etáp spravodajského cyklu – od plánovania a riadenia spravodajskej činnosti, cez získavanie a spracovanie informácií až po ich distribúciu. Uvedené metódy získavania informácií majú aj širšie súvislosti. Ich používanie znamená nielen dostupnosť potrebných technológií, zariadení a kompetentnej obsluhy, ale aj vybudovanie logistiky, výcvik a prípravu nových pracovníkov, existenciu vývojovej základne a pod. Každá z vyššie uvedených metód je špecifickou odbornosťou a vyžaduje odbornú základňu na vedeckej úrovni.
Za najhodnotnejší zdroj informácii bývajú považované informácie získané z ľudských zdrojov. Informácie z otvorených zdrojov sú niekedy podceňované a otvorené zdroje bývajú považované za spravodajsky menej hodnotné. Pričom ale pokračujúci nárast využívania internetu a rozvoj sociálnych sietí, blogov, internetových médií a podobne môže byť veľmi významným zdrojom informácii. V poslednom období ale získavanie informácii z otvorených zdrojov si získava stále väčšiu kredibilitu. Napríklad v januári roku 2014 bola zverejnená senátna správa o teroristickom útoku na veľvyslanectvo USA v Benghazi v Líbyi[2], ktorý sa uskutočnil v septembri 2012. Jedno z odporúčaní hovorí o nutnosti venovať väčšiu pozornosť zhromažďovaniu informácii z otvorených zdrojov, vrátane sociálnych sietí blízkych k extrémistickým silám. Podľa odporúčania má rozvoj schopností analýzy otvorených zdrojov význam najmä v tých oblastiach, kde je ťažké získať informácie z ľudských zdrojov, alebo tam, kde boli politické nepokoje.
Význam analýzy otvorených zdrojov nie je nový. Reinhard Gehlen, bývalý riaditeľ západonemeckej spravodajskej služby vo svojich pamätiach uvádza, že hitlerovská spravodajská služba dokázala v roku 1942 získať americký zbrojný plán, ktorý existoval len v ôsmich vyhotoveniach. Tento plán bol získaný vďaka podrobnej analýze americkej tlače.[3] Aj tento príklad z minulosti ukazuje potenciál získavania informácii z otvorených zdrojov, ktorý je v súčasnosti umocnený rozšíreným a relatívne slobodným virtuálnym priestorom.
SPRACOVANIE
Dramatický vzostup počtu informácii v posledných rokoch na jednej strane zlepšuje dostupnosť informácii, ale na strane druhej sťažuje ich selekciu a spracovanie. Oddelenie podstatného od nepodstatného je jedna zo základných úloh najmä v situácii, kde inflácia informácii určitým spôsobom vytvára ich nekonečný počet. Podľa riaditeľa národného spravodajstva USA, je každý deň získaných viac terabajtov spravodajských informácii, ako obsahuje knižnica amerického kongresu, ktorej veľkosť sa odhaduje na 10 terabajtov.[4] Nastáva určitý informačný chaos, ktorý prináša problém podobný hľadaniu ihly v kope sena. Informácii je veľa, ale len časť z nich je prínosná a významná. Ich hľadanie môžu uľahčiť technické prostriedky, ale rozhodujúci je v konečnom dôsledku vždy ľudský prvok.
Postup pri spracovaní informácii prechádza v posledných rokoch zásadnou zmenou paradigmy. Po teroristických útokoch na USA v roku 2001 boli jedným zo záverov správy vyšetrovacej komisie, nutnosť zmeny prístupu „need to know“ k informáciam. Princíp „need to know“ – princíp potrebnej znalosti[5], má vo svoje podstate zabraňovať úniku citlivých informácii a mal by umožňovať prístup len k tým informáciám, ktoré je potrebné vedieť pre výkon určitej funkcie, respektíve pre plnenie určitých úloh. Podľa komisie tento prístup v sebe obsahuje dva principiálne omyly. Prvý predpokladá, že je možné dopredu vedieť, kto bude informáciu potrebovať. Podľa druhého riziko neúmyselného prezradenia prevažuje nad prínosom zo širokého zdieľania informácii.[6] Správa komisie považuje za nutné zlepšiť prácu s informáciami a ich využitie a preto odporúča zmeniť spravodajskú kultúru v prospech „need to share“.
Po teroristických útokoch na USA vypracovaná Stratégia vnútornej bezpečnosti v tomto smere vymedzuje zámer do ďalšieho obdobia: „Vybudujeme národné prostredie, ktoré umožní výmenu dôležitých informácií týkajúcich sa národnej bezpečnosti. Musíme vybudovať „systém systémov“, ktorý dá v každej dobe správnu informáciu správnym ľuďom. Informácie sa budú vymieňať „horizontálne“ na každom stupni vlády a „vertikálne“ medzi federálnymi, štátnymi a miestnymi vládami, súkromným sektorom a občanmi.“[7] Stručne povedané, podstatou tohto prístupu je, aby sa informácie dostali k tým, ktorí ich potrebujú.
Zmena paradigmy z „need to know“ na „need to share“ predstavuje komplexný proces, ktorý obsahuje zmenu myslenia od politických lídrov cez riadiacich pracovníkov až po analytikov. Zahŕňa tiež zmenu celého systému práce, zmeny organizačné, normotvorné a pravdepodobne aj legislatívne. Vyžaduje pritom vyspelé technologické prostredie a taktiež adekvátne bezpečnostné opatrenia. Informácia, respektíve spravodajská informácia sa v tomto smere mení z jednotky na potenciálnu množinu so širším významom aj obsahom. Potenciál informácie sa pravdepodobnostne znásobuje a zvyšuje svoju informačnú hodnotu.
Problematika práce s informáciami a aplikácia konceptu zdieľania informácii je nosným konceptom najmä v rámci spravodajských služieb, ale nie len ich. Napríklad v USA zdieľanie informácii znamená, že ministerstvo zahraničných vecí dostáva informácie z 265 úradov vo svete a tieto ďalej zdieľa so 65 agentúrami v USA.[8]
Do novej pozície sa dostáva komunikačný systém. V rámci „need to know“ bol vhodný technologicko-informačný systém len podporný a informačný cyklus mohol prebiehať aj pomimo neho. „Need to share“ ale zo svojej podstaty potrebuje adekvátny systém umožňujúci zdieľanie informácií v reálnom čase. Znamená to, že technologická úroveň informačného systému je nutnou podmienkou zdieľania informácii.
Zmena paradigmy má aj svoje problémové stránky. Jej cieľom nie je bezhraničné sprístupnenie všetkých informácií, ale nájdenie vhodných a racionálnych spôsobov a limitov ich zdieľania. Okrem limitov vyplývajúcich zo zaistenia bezpečnosti je aj tu potrebné vymedziť a rešpektovať limity určitých funkčných úrovní a oblastí. Nájdenie relevantných a najmä funkčných limitov sa ukazuje byť najťažším problémom pri aplikácii novej paradigmy.
Určité obavy vyplývajúce z podstaty zdieľania, ktorá znamená zvýšenie počtu užívateľov, ako aj rozšírenie spektra dostupných informácii a tým zvýšeného riziká ich úniku, sa ukázali do určitej miery opodstatnené. Príkladom môže byť zverejnenie utajovaných dokumentov na Wikileaks. Za únikom bol spravodajský vojenský analytik, ktorý mal prístup do klasifikovanej siete, v ktorej boli sprístupnené v rámci zdieľania informácii informácie viacerých zložiek. Samozrejme, že sa v tejto súvislosti objavili názory o nutnosti zmeny a návratu k predchádzajúcemu systému. Výsledkom ale boli opatrenia na lepšiu špecifikáciu limitov zdieľania, ako aj zlepšenie kontrolných mechanizmov, ako napríklad tzv. „priebežný monitoring“, ktorý sleduje a vyhodnocuje netradičné správanie.
VYUŽITIE
Ako bolo spomenuté v úvode, informácie sú východiskom pre činnosť. Informácie sú ale využívané, respektíve zneužívané aj ako kritika alebo podpora činnosti už prebiehajúcej, alebo sú účelovo manipulované a zneužívané pre dosiahnutie politických zámerov. Prejav Colina Powella v OSN[9] bol pravdepodobne jeden z najznámejších príkladov manipulácie a zneužitia informácii pre dosiahnutie politických cieľov. Manipulovanie a účelové narábanie s informáciami zažívame aj v súčasnosti napríklad pri konflikte v Sýrii, na Ukrajine a podobne. Je otázne, či sa niekedy dozvieme pravdu o zostrelení malajzijského lietadlá nad Ukrajinou a podarí sa prekonať informačných chaos, ktorý v takýchto prípadoch je aj zámerne vyvolávaný.
Chris Miller tento problém všeobecne označuje za politizáciu, ktorú definuje ako zámerné skreslenie analýzy, bez ohľadu na dôkazy[10]. Podľa jeho názoru exitujú dva základné druhy politizácie:
- Priama manipulácia – aktívna snaha formovať analýzy tak, aby zodpovedali politickým predstavám.
- Nepriama manipulácia – vysielanie signálov do spravodajskej komunity, náznaky odmien a postihov. Napríklad pred útokom na Irak viceprezident R. Cheney často pripomínal, aby CIA hľadala dôkazy o ZHN, až pokým ich nenašli.
Podobne aj bývalý riaditeľ českej BIS Jiří Růžek vo svojich memoároch hovorí enormnom záujme až nátlaku zástupcov CIA v ČR aby tzv. „česká stopa“ bola potvrdená a poskytla argumenty pre útok na Irak.[11]
Tento problém nie len históriou, ale aj súčasnosťou. Minulý mesiac začalo v USA vyšetrovanie obvinenia, že analytické závery spracovávané v rámci CENTCOM o ISIS sú nadriadenými prispôsobované politickým potrebám, respektíve inštitucionálnym záujmom. Boli vyvíjané tlaky na pozitívne hodnotenie, oslabovanie negatívnych záverov a podobne. Analytici napríklad spracovali informáciu o neúspechu bombardovania rafinérii v Iraku, pretože ISIS postavil provizórne rafinérie a ropu na čiernom trhu predával ďalej. Táto informácia bola zadržaná a nebola distribuovaná ďalej.[12]
Súčasne ale najmä technologický pokrok a zmena myslenia dovoľuje vzniknúť novým formám využitia aj informácii produkovaných spravodajskými službami. V USA napríklad prebieha spolupráca medzi CIA a klimatológmi, kde CIA umožňuje prístup vedcom k získaným údajom zo satelitov a rôznych senzorov, ktoré zachytávajú informácie o prírodných javoch a naopak využíva vedecké poznatky napríklad o rozširovaní púšti, zvyšovanie hladiny oceánov a podobných javov, ktoré majú potenciálne bezpečnostné dopady.[13]
V marci tohto roku spravodajská služba USA – Geospatial intelligence (GEOINT), ktorá sa venuje geografickému priestoru sprístupnila mapové a geografické informácie o Afrike, čo výrazne napomohlo boji s ebolou. Červený kríž ako aj ďalšie humanitárne organizácie tak získali aktuálne informácie o osídlení, cestách, prírodných prekážkach a podobne, ktoré o niektorých oblastiach Afriky boli nedostatočné. Tento postup geointu podľa odborníkov významne napomohol k zastaveniu eboly. Podobnú podporu agentúra poskytla aj pri júnovom zemetrasení v Nepále a od 2. septembra začala na svojich stránkach poskytovať neutajované informácie o Arktíde – 3D zobrazenie povrchu, námorné trasy, viacvrstové mapy, zóny ľadu a podobne.[14]
Zdieľanie informácii má aj svoj medzinárodných obsah. V rámci NATO je význam zdieľania informácii obsiahnutý v strategickej koncepcii NATO a aj deklarácia z posledného summitu NATO vo Walese hovorí o potrebe „zlepšenia zdieľania informácii“.[15]
Generál Breedlove označil v marci tohto roku zlepšenie zdieľania informácii v rámci NATO za nutnosť.[16]
Riaditeľ francúzskej vojenskej spravodajskej služby gen. Gomart označil zdieľanie informácii medzi ostatnými francúzskymi spravodajskými službami za jednu z troch priorít Vyjadril záujem hľadať spôsoby participovať aj na pravdepodobne najvyspelejšom spravodajskom systéme zdieľania informácii Five Eyes (USA, VB, Kanada, Austrália, N.Zéland).[17]
SLOVENSKO
Napriek tomu, že Slovensko je členskou krajinou NATO a usiluje sa prezentovať ako moderná a vyspelá krajina, problematika zdieľania informácii idem celkom mimo náš obzor. Jednotlivé rezorty a prvky štátu považujú informácie za svoje duševné vlastníctvo a zdieľanie informácii neumožňuje ani naše technologické zaostávanie.
Zásadným problémom ale je, že na Slovensku nie je vybudovaná sieť na prenos utajovaných informácii. Jedným z mála dokumentov, ktoré sa na Slovensku venovali problematike šírenia informácii, je štúdia vybudovania nosnej siete na prenos utajovaných informácií Národného bezpečnostného úradu z roku 2008. Štúdia NBÚ uvádza, že Slovensko je síce napojené na obdobné systémy NATO a EÚ, ale nemá vytvorený vlastný vnútorný systém umožňujúci zdieľanie informácii. „ V súčasnosti na Slovensku neexistuje prenosový systém pre utajované informácie, poskytujúci účastníkom komplexné bezpečné služby na primeranej technickej úrovni. Prevažujú izolované riešenia mimoriadne náročné na projekčné, realizačné, akreditačné a servisné kapacity. Slovenská republika taktiež nemá doposiaľ prepojené národné komunikačné a informačné systémy (CIS) so systémami EÚ a NATO, ktoré spracovávajú a prenášajú utajované skutočnosti. Tieto systémy končia zväčša „stand alone – samostatne stojacimi“ pracovnými stanicami na jednotlivých kooperujúcich rezortoch.“[18]
Štúdia taktiež upozorňuje na časový problém, kde „Elektronické utajované informácie už v súčasnosti prichádzajú do Slovenskej republiky rôznymi kanálmi a končia na mnohých koncových počítačoch rôznych ústredných orgánov štátnej správy. V dôsledku tohto stavu môže trvať aj niekoľko dní, kým centrálny register, ktorý zo zákona (i predpisov EÚ a NATO) eviduje všetky doručené zahraničné utajované informácie, takúto informáciu reálne zaeviduje.“[19]
Podľa následných informácii z NBU z rokov 2012 a 2014[20] Slovensko v tomto smere nepokročilo a nosná sieť na prenos utajovaných informácii nie je vybudovaná. Táto situácia reálne znamená, že na Slovensku nie je možné uskutočňovať proces zdieľania informácii.
V poslednom období sa ale objavujú snahy o vytváranie nových prvkov, ktorých deklarovaným cieľom je zlepšiť prácu s informáciami. Ide najmä a zámer vybudovania Situačného centra (SITCEN) a Národného bezpečnostného analytického centra (NBAC), ktorého existencia je aj súčasťou návrhu zákona o spravodajských službách. Môžu tieto nové štruktúry niečo zmeniť? Môžu, ale málo!
V januári 2015 vláda SR schválila štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá je ale utajená. Jediné dostupné informácie sú z vládneho materiálu Zámer zriadenia stáleho Situačného centra Slovenskej republiky pre vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike a vo svete, z roku 2013. Tento materiál vymedzuje úlohy a poslanie SITCEN nasledovne:
„SITCEN SR bude:
a) určené na podporu rozhodovania vlády SR v oblasti bezpečnosti štátu vytváraním aktuálneho a komplexného obrazu o bezpečnostnej situácii v SR a vo svete, na základe jej nepretržitého vyhodnocovania,
b) plniť úlohy Národného kontaktného bodu (prvku) na výmenu informácií o bezpečnostnej situácii,
c) plniť úlohy zdroja relevantných informácií súvisiacich s bezpečnosťou štátu pre vládu SR na účely informovania občanov, orgánov verejnej správy a masmédií.
Vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie v SR a vo svete, pre účely tohto materiálu, znamená:
a) udržiavať nepretržite stav dostatočnej informovanosti o bezpečnostnej situácii v SR a vo svete, tzn. zabezpečiť prísun časovo a obsahovo relevantných informácií (zber a výmena informácií) z rôznych otvorených aj špecializovaných zdrojov,
b) vykonávať procesy na spracovanie informácií, tzn. vytvárať informačnú databázu preukázateľne dôveryhodných informácií o bezpečnostnej situácii,
c) vykonávať vyhodnocovanie spracovaných informácií s cieľom:
vytvárať komplexný a holistický obraz o bezpečnostnej situácii v SR a vo svete, v čo možno najväčšom počte postihnuteľných a rozpoznateľných faktorov (politické, ekonomické, sociálne, technologické, ekologické a iné),
- interpretovať výsledky rizikových analýz pri identifikácii indícií o možnom vzniku krízovej situácie,
- generovať variantné návrhy možného vývoja situácie v prípade potenciálne hroziacej krízovej situácie,
- zhromažďovať informácie o dostupných zdrojoch na riešenie krízovej situácie,
- pripravovať syntakticky a sémanticky optimálne interpretácie obrazu o bezpečnostnej situácii v SR a vo svete prioritne pre vládu SR a pre ďalších odberateľov týchto informácií.“[21]
Otázkou ale je, na akom informačnom základe bude SITCEN vytvárať aktuálny, komplexný a holistický obraz o svete? Napríklad pripomienka SIS z medzirezortného pripomienkového konania hovorí o tom, že „SITCEN SR nebude mať zákonné oprávnenie zadávať úlohy alebo požadovať informácie od Slovenskej informačnej služby, vrátane jej analytických pracovísk, ale bude môcť využívať iba jemu dostupné výsledky činnosti Slovenskej informačnej služby.“[22]
A dokonca aj širšie, že „SITCEN SR nebude mať zákonné oprávnenie zadávať úlohy alebo požadovať informácie od jednotlivých rezortov, vrátane ich analytických pracovísk, ale bude môcť využívať iba jemu dostupné výsledky činnosti týchto rezortov.“[23]
SITCEN teda reálne bude mať dostupné len tie informácie, ktoré mu poskytnú iné štátne orgány: „Koncepčné riešenie SITCEN SR predpokladá využitie dostupných výsledkov činností rezortných analytických pracovísk ako zdrojov informácií. Centralizácia procesov zberu, spracovania a vyhodnocovania informácií získaných okrem iného aj z týchto rezortných centier umožní zvýšiť validitu a reliabilitu získaných informácií.“[24] Predstava, že opätovné spracovanie a vyhodnocovanie už spracovaných a vyhodnotených informácii zvýši ich validitu a reliabitu, je politicky korektne povedané, pozoruhodná. Jediná činnosť, ktorú bude môcť SITCEN uskutočňovať bez obmedzenia je sledovanie otvorených zdrojov. Otvorené zdroje sú významných zdrojom informácii, ale na tomto základe nie je možné pripravovať podklady pre rozhodovanie vlády SR. Otvorene je treba povedať, že takto koncipovaný orgán predstavuje bezpečnostné riziko, pretože vedome ignoruje svoju informačnú limitovanosť. Stanovené úlohy nemôže SITCEN plnohodnotne plniť, pretože nemá a nebude mať potrebné informačné zdroje!
O niečo lepšia situácia je v prípade NBAC, ktorého existencia je aj súčasťou pripravovaného zákona o spravodajských službách. NBAC je oficiálne definované „ako analytické, komunikačné a kooperačné pracovisko SIS s celoštátnou pôsobnosťou v oblasti bezpečnostných hrozieb. Medzi jeho hlavné úlohy patrí príprava komplexných analytických hodnotení bezpečnostných incidentov na základe hlásení prijatých od štátnych orgánov SR, monitorovanie bezpečnostnej situácie v SR z odkrytých zdrojov a poskytovanie analytických produktov o bezpečnostných hrozbách v SR určeným príjemcom.“[25] Nakoľko ide o spravodajské pracovisko, NBAC bude mať kvalitatívne lepší prístup k získaným informáciám oproti SITCENu. V tomto prípade je ale významným limitom činnosti centra už spomínaná neexistencia vnútroštátnej siete na prenos utajovaných informácii. Nie je preto možné nielen zdieľať, ale ani vymieňať si informácie on-line medzi jednotlivými prvkami systému. Obdobný problém je aj pri doručovaní už spracovaných informácii adresátom. Takže aj v tomto prípade pracovisko nemôže plnohodnotne plniť deklarované úlohy.
Slovensko zatiaľ ani v náznakoch neuvažuje o zdieľaní informácii v rámci jednotlivých prvkov štátnej správy a tým zaostáva za svojimi partnermi v rámci NATO a EÚ. Východisková úvaha je pritom veľmi jednoduchá. Keď štát, jeho určitý prvok, získa informáciu, prečo by nemala byť využitá v maximálnej možnej miere? Prečo získané informácie nemôžu byť umiestnené v spoločnom virtuálnom priestore, kde by mohli byť využité všetkými relevantnými partnermi? Informácie sú jedným z mála zdrojov, ktorých je relatívne dostatočné množstvo. Zvýšenie efektívnosti využívania dostupných informácii znamená lepšie poznanie a vytvorenie lepších podmienok pre rozhodovacie procesy na najvyššej úrovni. Dobré rozhodnutia sa len ťažko dajú robiť na základe nedostatočných alebo zlých informácii.
Prednesené na konferencii Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši „Národná a medzinárodná bezpečnosť 2015“, ktorá sa uskutočnila v dňoch 22. – 23. 10. 2015.
[1] Hospodářské noviny. NATO vybuduje na Slovensku centrum pro tajné služby členských států. Informace jsou zbraně, řekl Petr Pavel, 1.10.2015
[2] Review of the terrorist attacks on U.S. facilities in Benghazi, Libya
[3] GEHLEN, R. Tajná služba v akci, s. 78
[4] MARSHALL, C. E. Intelligence Issues for Congress.
[5] „Princip nezbytné znalosti (need to know), znamená, že ten, kdo nepotřebuje konkrétní informaci ke své práci, nesmí ji znát a naopak, kdo ke své práci tuto informaci potřebuje, znát ji musí, a to v úplnosti“. In.: ZEMAN, P.: Výkladový slovník.
[6] The 9/11 Commission report, s. 417
[7] National strategy for Homeland Security 2002, s. 56
[8] Information Sharing In The Era Of Wikileaks: Balancing Security And Collaboration.
[9] POWELL, Colin. UN speech. 5.2.2003.
[10] MILLER, Chris. When Politics and Intelligence Meet.
[11] RŮŽEK, Jiří. V labyrintu zpravodajských služeb, s. 176 – 180
[12] WESTWOOD, Sarah. Whistleblower: Iraq intel ‚grossly thrown‘ aside, 22.9.2015
MAZZETTI Mark, APUZZOSEPT Matt. Military Analyst Again Raises Red Flags on Progress in Iraq, 24.9.2015
[13] BROAD, J. W. C.I.A. Is Sharing Data With Climate Scientists, 5.1.2010
[14] The National Geospatial – Intelligence Agency
[15] Wales Summit Declaration, bod 13
[16] The Associated Press. Breedlove: NATO needs to better share intel, 25.3.2015
[17] Audition du général Christophe Gomart, 25.3.2015
[18] Štúdia NBÚ, 2008, s. 3
[19] Štúdia NBÚ, 2008, s. 5
[20] Stanovisko NBÚ 4869/2012/KÚ/OMK-004 a stanovisko NBÚ SR z 11.2.2015
[21] Zámer zriadenia stáleho situačného centra slovenskej republiky pre vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie v slovenskej republike a vo svete.
[22] Zámer zriadenia stáleho situačného centra slovenskej republiky pre vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie v slovenskej republike a vo svete.
[23] Zámer zriadenia stáleho situačného centra slovenskej republiky pre vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie v slovenskej republike a vo svete.
[24] Zámer zriadenia stáleho situačného centra slovenskej republiky pre vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie v slovenskej republike a vo svete
[25] SIS – Národné bezpečnostné analytické centrum
Zoznam bibliografických odkazov
Audition du général Christophe Gomart, directeur du renseignement militaire, sur le projet de loi relatif au renseignement. [online]. Assemblée nationale. Commission de la défense nationale et des forces armées, 25.3.2015. [cit. 2015-10-11]. Dostupné na internete: <http://www.assemblee-nationale.fr/14/cr-cdef/14-15/c1415049.asp>.
BROAD, J. W. C.I.A. Is Sharing Data With Climate Scientists. [online]. New York Times 5.1.2010, [cit. 2015-09-05]. Dostupné na internete: <http://www.nytimes.com/2010/01/05/science/earth/05satellite.html >.
Full text of Colin Powell’s speech. [online]. The Guardian, 05.02.2003. [cit. 2015-09-25]. Dostupné na internete: <http://www.theguardian.com/world/2003/feb/05/iraq.usa>.
GEHLEN, Reinhard. Tajná služba v akci, Praha, Naše vojsko, ISBN: 978-80-206-1108-6, 272 s.
Hospodářské noviny. NATO vybuduje na Slovensku centrum pro tajné služby členských států. Informace jsou zbraně, řekl Petr Pavel. 1.10.2015 [online]. [cit. 2015-05-10].Dostupné na internete: <http://zahranicni.ihned.cz/evropa-slovensko/c1-64685170-nato-vybuduje-na-slovensku-centrum-pro-tajne-sluzby-clenskych-statu-informace-jsou-zbrane-rekl-petr-pavel>
Information Sharing In The Era Of Wikileaks: Balancing Security And Collaboration, [online]. Hearing Before The Committee On Homeland Security And Governmental Affairs United States Senate, March 10, 2011. [cit. 2015-09-15]. Dostupné na internete: <http://www.gpo.gov/fdsys/pkg/CHRG-112shrg66677/html/CHRG-112shrg66677.htm >.
MARSHALL, C. E. Intelligence Issues for Congress, [online] April 23, 2013 Congressional Research Service RL33539. [cit. 2015-09-21]. Dostupné na internete: <https://www.fas.org/sgp/crs/intel/RL33539.pdf >.
MAZZETTI Mark, APUZZOSEPT Matt. Military Analyst Again Raises Red Flags on Progress in Iraq, [online]. New York Times, 24.9.2015. [cit. 2015-09-25]. Dostupné na internete: <http://www.nytimes.com/2015/09/24/world/military-analyst-again-raises-red-flags-on-progress-in-iraq.html?_r=0>.
MILLER, Chris. When Politics and Intelligence Meet. [online]. Cicero Magazine [cit. 2015-09-18]. Dostupné na internete: < http://ciceromagazine.com/features/when-politics-and-intelligence-meet/>.
Národné bezpečnostné analytické centrum [online]. Slovenská informačná služba. [cit. 2015-09-13]. Dostupné na internete: <http://www.sis.gov.sk/o-nas/nbac.html>.
National strategy for Homeland Security 2002, [online]. Office of Homeland Security, July 2002 [cit. 2015-10-01]. 90 s. Dostupné na internete: <http://www.dhs.gov/sites/default/files/publications/nat-strat-hls-2002.pdf >.
Report of the U.S. Senate Select Committee on Intelligence, Review Of The Terrorist Attacks On U.S. Facilities In Benghazi, Libya, September 11–12, 2012, 15.01.2014 [online]. [cit. 2015-03-10]. Dostupné na internete: < https://www.congress.gov/113/crpt/srpt134/CRPT-113srpt134.pdf>
RŮŽEK, Jiří. V labyrintu zpravodajských služeb. Šulc-Švarc 2014, 208 s. ISBN 978-80-7244-363-5,
Štúdia vybudovania nosnej siete na prenos utajovaných informácií, [online]. Materiál programu rokovania vlády SR, 9.1. 2008. [cit. 2015-9-9]. Dostupné na internete: <http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=6337>.
The Associated Press. Breedlove: NATO needs to better share Intel [online]. Military Times 25.3.2015 [cit. 2015-10-5]. Dostupné na internete: <http://www.militarytimes.com/story/military/pentagon/2015/03/25/breedlove-nato-needs-to-better-share-intel/70421964/>.
The National Geospatial-Intelligence Agency [online]. [cit. 2015-10-10]. Dostupné na internete: <https://www.nga.mil/Pages/Default.aspx>.
The 9/11 Commission report, Final Report of the National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States, [online]. Official Government Edition [cit. 2015-09-01]. ISBN 0-16-072304-3, 585 s. Dostupné na internete: < http://www.gpo.gov/fdsys/pkg/GPO-911REPORT/pdf/GPO-911REPORT.pdf>.
Wales Summit Declaration. [online]. [cit. 2015-10-5]. Dostupné na internete: <http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2015/01/Wales-Summit-Declaration.pdf >.
WESTWOOD, Sarah. Whistleblower: Iraq intel ‚grossly thrown‘ aside. [online]. Washington Examiner, 22.9.2015. [cit. 2015-09-25]. Dostupné na internete: <http://www.washingtonexaminer.com/article/2572564 >.
Zámer zriadenia stáleho situačného centra slovenskej republiky pre vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie v slovenskej republike a vo svete, [online]. UV-23312/2014, 4.6.2014 [cit. 2015-08-28]. Dostupné na internete: <http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23607>.
ZEMAN, Petr. Výkladový slovník. [online]. Úřad pro zahraniční styky a informace [cit. 2014-08-11]. Dostupné na internete: < http://www.uzsi.cz/cz/princip-nezbytne-znalosti.html >.
