Po prvýkrát od druhej svetovej vojny bol v Spojených štátoch zvolený prezident, o ktorého budúcej zahraničnej a bezpečnostnej politike podľa bývalého ministra zahraničných veci a nositeľa Nobelovej ceny za mier Henryho Kissingera nikto nič nevie. Nejasne postoje nového prezidenta v týchto otázkach vyvolali znepokojenie najmä v krajinách východnej Európy, ktoré sa obávajú, že by mohli byť vystavene zasahovaniu Ruska a nedočkajú sa americkej ochrany tak, ako to bolo doteraz.
Znepokojene sú predovšetkým pobaltské krajiny. Nervozitu však cítiť aj v krajinách západnej Európy, ktoré po druhej svetovej vojne vytvorili Severoatlantickú alianciu s výrazným participovaním USA na zabezpečení obrany a bezpečnosti nielen členských štátov. No na druhej strane, ako konštatoval šéf Vojenského výboru Severoatlantickej aliancie generál Petr Pavel, náznaky postojov Donalda Trumpa, že USA sa môžu zriecť svojich záväzkov v NATO, nemožno brať väzne, pretože zmluva je taká záväzná a dôležitá pre Ameriku a jej spojencov, že si ju žiadny prezident netrúfne zmeniť.
Aktivizácia Európskej únie
Prezidentské voľby v USA naznačili, že Európska únia bude musieť prehodnotiť svoju obrannú politiku. Krátko po zvolení nového amerického prezidenta vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová iniciovala stretnutie ministrov zahraničných vecí. Dôvodom rokovania v Bruseli bolo prekvapivé víťazstvo Donalda Johna Trumpa. Hlavnou témou dvojdňových (13. – 14. novembra) diskusií ministrov zahraničných vecí spoločne s ministrami obrany členských štátov EÚ bola snaha o užšiu spoluprácu krajín Únie v oblasti obrany a posilnenie spolupráce s NATO. Ministri prerokovali implementáciu obranno-bezpečnostných iniciatív stanovených v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, prípravu Akčného plánu európskej obrany, ako aj rozvoj strategickej spolupráce EÚ a NATO. Vytvorenie nového obranného plánu požadovali najmä Španielsko, Taliansko, Veľká Británia a Nemecko. Akčný plán má umožniť lepšiu obrannú spoluprácu v rámci Únie aj s partnermi a rýchlejšiu odpoveď na konflikty a krízy. Lídri rezortov obrany sa dohodli vyslať po prvý raz v histórii EÚ svoje jednotky mimo územia Únie. Ide o aktiváciu tisícpäťstočlennej európskej jednotky rýchleho nasadenia, ktorá ešte doteraz nebola aktivovaná. Nemalú pozornosť venovali dlhodobému zameraniu Európskej obrannej agentúry, ktorej úlohy budú vychádzať z Globálnej stratégie a implementačného plánu pre oblasť obrany a bezpečnosti a budú zamerané na rozvoj kľúčových spôsobilostí Európskej únie. Plán obsahuje možnosť spoločného nákupu zbraní a vojenskej techniky. Únia chce staviť nielen na vojenskú silu, ale aj na svoje tzv. mäkké schopnosti, teda rozvojovú spoluprácu či podporu bezpečnosti partnerských krajín. V súvislosti s tým bola prerokovaná otázka operácie EUNAVFOR MED Sophia v Stredozemnom mori, ktorá je zameraná na rozkladanie prevádzačských sietí, a tým aj obmedzenie nelegálnej migrácie zo severnej Afriky. Bolo tiež dohodnuté, že Únia bude musieť zlepšiť zber informácií a rýchlejšie reagovať na vzniknuté krízy. Európska únia podľa šéfky európskej diplomacie Federice Mogheriniovej neplánuje budovanie spoločnej európskej armády a veľkých európskych veliteľstiev. Na to naďalej slúži Severoatlantická aliancia, s ktorou EÚ nechce súťažiť. Posilňovanie obrany EÚ je však aj posilňovanie Aliancie a úzka vzájomná spolupráca bude pokračovať nezávisle od zmien v administratíve USA.
USA a Rusko
Mnohí európski politici len ťažko skrývali sklamanie, že vo voľbách neuspela kandidátka demokratov Hillary Clintonová aj preto, lebo ich znepokojila Trumpova neochota vyhraniť sa voči ruskej hrozbe. Zmeny v dvojstranných vzťahoch pritom očakáva najmä Moskva, ktorá počíta s opätovným reštartom a prechodom k „produktívnej spolupráci“. V prípade dodržania Trumpových predvolebných vyhlásení by USA mohli uznať anexiu Krymu, čím by došlo k neuznaniu porušenia medzinárodného práva zo strany Ruska a tiež budapeštianskej dohody z roku 1994, ktorá mala garantovať územnú celistvosť Ukrajiny, a jej signatármi boli okrem Ruska, Veľkej Británie aj USA. Dá sa očakávať, že sa nový americký prezident sa bude usilovať o dohodu s Putinom vo vzťahu k situácii v Sýrii, aj keď doterajšie americké záujmy boli protichodné s ruskými. Prípadné podstatne výraznejšie ústupky by však zrejme neboli v prospech USA a jeho spojencov.
Obamove odporúčania
Zvolenie Donalda Trumpa spolu s rozhodnutím Britov o vystúpení z EÚ spôsobilo reakcie európskych politikov s požiadavkou prehodnotiť zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ. Berlín a Paríž požadujú užšiu integráciu a Londýn lavíruje s cieľom zachovania svojho štatútu významného európskeho partnera pre USA. Vo Veľkej Británii majú obavy z toho, že nový americký prezident nebude poskytovať rovnakú podporu NATO ako jeho predchodcovia. Líder britských labouristov Jeremy Corbyn považuje za nevyhnutné stiahnuť vojenský kontingent NATO na východnej hranici Európy s Ruskom a očakáva, že tak dôjde k stiahnutiu vojsk a zlepšeniu vzťahov s Putinom. Obavy a pesimistické nálady sa pokúšal tlmiť Barack Obama počas svojej poslednej pracovnej cesty (15. – 17. novembra) do Atén a Berlína, kde vo svojom vystúpení v Berlíne vyzval Donalda Trumpa, aby zaujal konštruktívny prístup k Moskve a hľadal možnosť spolupráce s ňou, no tiež aby sa postavil na odpor v prípade, keď sa Rusko odchýli od západných hodnôt a medzinárodných noriem. Podľa úradujúceho prezidenta USA si uvedomujú význam EÚ a NATO pre zachovanie mieru a stability na starom kontinente. B. Obama dodal, že on sám má veľký záujem na pokračovaní kľúčových strategických vzťahov svojej krajiny a je oddaný transatlantickej Aliancii.
Spolupráca bez duplicity
Republikán Trump počas predvolebnej kampane naznačoval, že pred prípadným poskytnutím vojenskej pomoci vyhodnotí finančné príspevky spojencov. Jednou z požiadaviek nového amerického prezidenta pravdepodobne bude, aby sa členské krajiny NATO väčšou mierou podieľali na financovaní vlastných armád a aby zvyšovali svoje vojenské rozpočty na dohodnutú úroveň. Spojené štáty prispievajú do rozpočtu Aliancie viac ako 70 percentami. Aj preto mnoho amerických politikov ťažko nesie, že väčšina ostatných štátov si svoje záväzky neplní. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) v minulom roku boli vojenské výdavky USA na úrovni 3,3 percenta, kým Nemecko vynakladalo 1,2 percenta a Belgicko ešte menej ako Slovensko, len 0,9 percenta. Slovensko rovnako ako ostatné členské krajiny EÚ ešte počas bratislavského summitu ministrov obrany členských krajín EÚ vyjadrili jednotu a spoločnú zhodu na posilnení Únie v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky. Minister obrany Peter Gajdoš zdôraznil, že v rámci vzťahov medzi EÚ a NATO je dôležitá spolupráca, ale nie vytváranie duplicity. „Ako ministri obrany krajín Európskej únie si uvedomujeme, že musíme spoločne budovať a rozširovať spôsobilosti tak, aby sme dokázali adekvátne reagovať a chrániť naše krajiny v každej operačnej doméne,“ povedal náš minister.
Otvorený koniec
Prezident Trump sa bude usilovať o zmenu ako na domácej, tak aj na medzinárodnej scéne. Do akej miery je zatiaľ veľkou neznámou. Aj napriek mnohým katastrofickým scenárom možného vývoja vzťahov medzi USA, NATO a EÚ je však evidentné, že mnohé jeho predvolebné vyjadrenia nebudú splnené a mnohé bude korigovať. Jeho rozhodnutia bude korigovať aj Kongres, hoci v ňom majú väčšinou republikáni. V zahraničnej politike bude limitovaný tiež dohodami, ktoré boli schválené pred jeho zvolením. No a akú zahraničnú politiku bude presadzovať nový americký prezident závisí aj od osoby nového ministra zahraničných vecí USA. O tom, ako bude zabezpečená európska bezpečnosť, bude do značnej miery závisieť, samozrejme, aj od európskych lídrov, ktorí by sa namiesto populistických vyjadrení a hľadania rozporov v EÚ mali vo väčšej miere venovať zjednocovaniu a posilňovaniu existujúcich bezpečnostných inštitúcií. Prípadné oslabenie vzťahov v rámci Európskej únie a tiež medzi Európou a Spojenými štátmi by totiž využili vo svoj prospech najmä Rusko a Čína. Na druhej strane je pravda, že ak by sa podarilo postupne a spoločne urovnať vojenské konflikty v Sýrii, Iraku a tiež na Ukrajine, v Európe sa zlepší nielen bezpečnostná situácia (pokles migrácie), ale aj situácia ekonomická (o. i. zrušenie ekonomických sankcií voči Rusku). A to, pravdaže, by malo bezprostredný pozitívny dopad aj na Slovensko.
* * * * *
Článok bol publikovaný v časopise Obrana č.12/2016. Zverejnené zo súhlasom autora.
Ilustračné foto: pixabay.com
