V piatok 27. novembra došlo v meste Absard približne 70 kilometrov od Teheranu k úspešnému atentátu na iránskeho vedca Mohsena Fakhrizadeha, ktorý je všeobecne považovaný za „otca“ iránskeho jadrového programu. Fakhrizadeh oficiálne viedol Organizáciu obranných inovácií a výskumu (Organization of Defensive Innovation and Research), ktorá je nosným prvkom iránskeho jadrového výskumu a vývoja.
O samotnom priebehu útoku existuje niekoľko verzii. Podľa jedenej sa útok uskutočnil približne o 14,00 hod. pri kruhovom objazde, cez ktorý prechádzal v nepriestrelnom aute Fakhrizadeh s manželkou v kolóne tvorenej tromi autami, ktorú okrem jeho vozidla tvorila ochranka. Útočníci použili SUV Hyundai Santa Fe, v ktorom boli štyria útočníci a štyri motocykle s dvoma ostreľovačmi. Pri ceste bol odstavený pick-up Nissan s výbušninami, ktorý vybuchol keď ho kolóna míňala. Na druhé auto v kolóne, v ktorom sedel Fakhrizadeh potom zaútočilo 12 útočníkov s automatickými zbraňami a strhla sa prestrelka. Údajne sa im podarilo Fakhrizadeha dostať z auta a následne bol zabitý. Okrem 12 útočníkov malo byť do akcie zapojených približne 50 ďalších ľudí, ktorí zabezpečovali logistickú podporu. Podľa inej verzie k útoku bol použitý diaľkovo ovládaný gulomet, umiestnený na odstavenom pick-upe Nissan popri ceste. Po prvých strelách vystúpil Fakhrizadeh z vozidla s tým, že zvuk spôsobila nehoda, porucha motora alebo prekážka. Diaľkovo ovládaný guľomet namontovaný na automobile vzdialenom 150 metrov potom vystrelil na vedca, pričom ho zasiahol dvakrát do boku a raz do chrbta. Osobný strážca, ktorý sa pokúsil chrániť Fachrizadeh, bol následne niekoľkokrát strelený. Nissan potom vyhodili do vzduchu. Podľa tejto verzie útok trval asi tri minúty a neboli v ňom priamo zapojení žiadni útočníci. Bez ohľadu na samotný priebeh atentátu, je jeho úspešné uskutočnenie opakovaným zlyhaním iránskych bezpečnostných zložiek. Podľa niektorých zdrojov je Fakhrizadeh piatym iránskym jadrovým vedcom zavraždeným od roku 2010. Oficiálne iránske zdroje v súčasnosti prezentujú najmä druhý variant útoku, s využitím diaľkovo ovládaného guľometu. Tento je pre Irán určite prijateľnejší ako to, že na území Iraku dokázala pôsobiť a uniknúť skupina útočníkov.
K atentátu sa nikto neprihlásil, ale Irán z útoku obvinili Izrael. Izrael oficiálne nereagoval, ale izraelské média z veľkej časti vyjadrujú tichú spokojnosť s tým, že iránsky jadrový program bude minimálne pribrzdený. Z hľadiska vývoja situácie v oblasti je Izrael ako strojca atentátu logickou voľbou. Izrael mal každopádne najväčší motív na jeho spáchanie. Britský the Spectator upozorňuje, že okrem Izraela „nikto iný v regióne také podobné atentáty nerobí“ s tým, že to nemusia byť priamo agenti Mosadu, ale že Izrael môže využívať iránsku opozičnú skupinu „Ľudoví mudžahedíni Iránu“ (People’s Mujahedeen of Iran), ktorej zapojenie do útoku potvrdzujú aj iránske oficiálne zdroje
Načasovanie atentátu určite nebolo náhodné a jeho cieľom nebola len smrť iránskeho vedca, ale najmä vyvolanie politického a bezpečnostného pohybu v oblasti. Už spomínané pribrzdenie iránskeho jadrového programu nemusí byť úspešné, pretože ani predchádzajúce vraždy iránskych fyzikov program nezabrzdili. Prioritným zámerom je tak s najväčšou pravdepodobnosťou vyprovokovanie Iránu k neadekvátnej reakcii a eskalovať tak napätia v oblasti. Izraelský Haaretz v tomto smere uvádza, že: „Netanjahu zvolil úder marginálneho taktického významu pre oveľa väčšie strategické zisky“. Izrael totiž považuje iránsky jadrový program za existenčnú hrozbu a zabitie Fakhrizadeha má význam najmä v tomto strategickom kontexte. Maximálnym cieľom tohto zámeru je s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolať priamy vojenský zásah USA proti Iránu a minimálnym cieľom je skomplikovať očakávané kroky budúceho prezidenta Bidena smerom k obnoveniu účasti USA v dohode JCPOA (Joint Comprehensive Plan of Action). Nie je preto možné vylúčiť, že tento zámer bude podporený aj ďalšími krokmi smerujúcimi k eskalácii napätia.
Dohoda JCPOA sa týka iránskeho jadrového programu a bola prijatá v júli 2015. Na dohode participovali Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko, Spojené kráľovstvo, USA, Európska únia a Irán. Podstatou dohody je záväzok, že iránsky jadrový program bude výlučne mierový. Implementáciu opatrení zo strany Iránu kontroluje IAEA a jej súčasťou je aj zrušenie väčšiny sankcií EÚ a OSN. Napriek tomu, že podľa riaditeľa IAEA Irán dohodu dodržiaval, prezident USA D. Trump oznámil v máji 2018 odstúpenie USA od dohody. Označil ju za „najhoršiu dohodu vôbec“. Odvtedy Trumpova administratíva pokračovala v uvaľovaní sankcií na Teherán ako súčasť svojej kampane „maximálneho tlaku“. Ostatné krajiny dohody túto považovali za stále platnú a usilovali sa o jej udržanie pri živote.
Ako už bolo spomenuté, v Izraeli sú sily, ktoré majú záujem na tom, aby USA podnikli útok na Iránske jadrové zariadenia a tento atentát môže byť prvým krokom k eskalácii napätia smerujúcej k tomuto vyústeniu. Napríklad aj bývalý riaditeľ americkej CIA John Brennan tento atentát odsúdil, upozornil na riziko nového kola regionálnych konfliktov a odkázal do Teheránu, aby: „odolával nutkaniu reagovať a počkal na zodpovedné vedenie USA“. Atentát taktiež odsúdila EÚ, podľa ktorej to: „…je trestný čin a je v rozpore so zásadou rešpektovania ľudských práv, ktorú predstavuje EÚ.“
Jastraby sú samozrejme aj v Iráne a po atentáte sa hlasno ozývajú. Volajú po radikálnej odplate, po posilnení a urýchlení jadrového programu alebo aspoň o pozastavení spolupráce s IAEA. Útok sa taktiež odohral v čase, keď pred niekoľkými dňami Irán vymenil za špionáž väznenú austrálsku vedkyňu Gilbertovú, za troch väznených Iráncov. Gilbertová si v Iráne od septembra 2018 odpykávala desaťročný trest za údajnú špionáž. Všeobecne bola táto výmena považovaná za ústretový krok smerovaný aj k vytváraniu vhodného prostredia na opätovné plnohodnotné spustenie jadrovej dohody už aj za participácie USA. Po tomto útoku sa Irán z hľadiska vlastných radikálov aj verejnej mienky dostáva do ťažkej situácie. Žiadny štát nemôže ignorovať tlaky a napätie vo verejnosti a musí hľadať cesty, ako tento tlak uvoľniť. V Iránu sa v júni 2021 uskutočnia prezidentské voľby a aj tieto faktory majú dopad na vývoj politickej situácie a posilňujú zástancov tvrdej línie.
Pre Irán je samozrejme frustrujúce aj to, že Izrael je na jeho území schopný opakovane uskutočňovať vražedné operácie. V auguste bol v Teheráne zavraždený libanonský akademik Habib Dawooda a jeho dcera Maryam. Západné zdroje neskôr odhalili, že pod týmto menom sa skrývala jedna z najdôležitejších postáv al-Káidy – Egypťan Abu Mohammed al-Masri so svojou dcérou Miriam, ktorá bola vdovou po synovi Usáma bin Ládina. Irán samozrejme túto verziu odmietol. Po zabití Soleimaniho v januári tohto roku je tento útok ďalším odkazom Iránu, že nie je schopný zabezpečiť efektívnu ochranu svojich prominentov pred vzdušnými ani pozemnými útokmi.
Je skutočnosťou, že Irán a Izrael vedú medzi sebou tichú vojnu, ktorá by sa dnešným módnym termínom dala nazvať vojnou hybridnou. Stručne povedané je používané všetko, čo protivníka poškodí. Izrael útočí na iránske vojenské ciele a záujmy na území Sýrie, Irán podporuje Hizballáh, ktorý uskutočňuj raketové útoky na Izrael. Vo veľkej miere je obojstranne využívaný kybernetický priestor a prebieha súboj o medzinárodné postavenie a verejnú mienku. Zabitie Fakhrizadeha mieri najmä do posledne menovanej oblasti s nádejou, že Irán si svojou odvetou zasadí vlastný úder na kolbišti medzinárodných vzťahov. Pokiaľ Irán ovládne svoj hnev a nepodnikne neadekvátnu odvetu, môže to jeho rokovaciu pozíciu posilniť. Preukázal by svoju schopnosť kooperovať a v záujme spoločného záujmu vstrebať aj poníženie, ktorému bol týmto vystavený. Aký prístup zvolí Irán bude veľmi dôležité nielen z hľadiska tejto konkrétnej situácie, ale aj z dlhodobého vývoja situácie v oblasti. Súčasne je potrebné otvorene povedať, že toto nebolo zabitie protivníka, ale politicky motivovaná vražda so zámerom eskalovať napätie. Tento spôsob realizácie medzinárodných vzťahov je potrebné jednoznačné odmietnuť. Historická skúsenosť totiž ukazuje, že zhoršenie situácie sa dá dosiahnuť v okamihu, zlepšenie je ale vždy oveľa komplikovanejší proces.
* * * * *
Ilustračné foto: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Mohsen_Fakhrizadeh_1.jpg
