Profesor Edward Luttwak na stránkach portálu UnHerd[1] pochybuje o schopnosti CIA v súčasnej podobe fungovať podľa predstáv jej nového riaditeľa Johna Ratcliffea. Ten hovorí, že chce dôstojníkov, ktorí sú „ochotní ísť na miesta, kam nemôže ísť nikto iný, a robiť veci, ktoré nikto iný nedokáže“. Pre niekoho to je adekvátna charakteristika spravodajského dôstojníka, podobne ako analytici z Langley musia skutočne plynule ovládať cudzie jazyky, aby mohli svoju prácu vykonávať efektívne. Tým, ktorí radšej odídu, ponúkol Ratcliffe osemmesačný plat a výhody. Podľa Luttwaka sa zdá, že nový riaditeľ chce v CIA zamestnávať len tých najlepších. Ratcliffe sa ale za tento postoj stal aj predmetom kritiky a obáv z obmedzenia schopností CIA. „Ako si môže byť istý, že neukrojí viac svalov ako tuku?“ pýta sa napríklad Ignatius v The Washington Post.
Luttwak na základe svojej osobnej skúsenosti práce a kontaktov zo CIA hovorí, že táto: „…už pred rokmi stratila smer – a teraz sa čoraz viac spolieha na utajenie, aby zakryla svoj úpadok.“ Podľa neho je preto potrebné „dúfať, že mnohí, veľmi mnohí, využijú svoju šancu odísť.“
CIA má veľa ľudí, ktorí slúžia na jej oficiálnych pracoviskách v zahraničí. Pôsobia tam ale pod úplným dohľadom spravodajských služieb svojej hostiteľskej krajiny. To sa deje nie len v Číne a Rusku, ale aj v iných krajinách. Je preto zrejmé, že príslušníci CIA pracujúci na veľvyslanectvách považujú za nemožné „robiť veci, ktoré nikto iný nedokáže“. V spojeneckých krajinách nemusia byť dôstojníci CIA odhalení, nie to ešte sledovaní, pretože sú „deklarovaní“ svojej hostiteľskej krajine. Ale každý vie, kto to je.
CIA má inú kategóriu dôstojníkov, ktorí by mali byť tými, čo dokážu robiť, „to, čo nikto iný nedokáže“. Toto sú NOC /non-official cover officers/ – „dôstojníci pod neoficiálnym krytím“. Títo nežijú v diplomatických bytoch a nepracujú v kanceláriách na ambasádach, ale žijú v bežných bytoch a domoch a predstierajú, že sú podnikatelia, dôchodcovia, umelci alebo čokoľvek iné. NOC by tak mali vyhovovať Ratcliffeovým predstavám o neohrozených dôstojníkoch v poli, ktorých skutočná identita je utajovaná. Problémom ale je, že chýba druhá časť Ratcliffeovho zámeru – „ísť tam, kam nemôže ísť nikto iný“. Podľa Luttwaka je „najtajnejšie zo všetkých tajomstiev CIA to, že NOC slúžia len vo veľmi bezpečných krajinách“, ako sú Francúzsko, Taliansko alebo Thajsko, pričom je veľmi nepravdepodobné, že by ich zatkli (nehovoriac o mučení), ak by ich odhalili. Sú na miestach, kam každý deň bezpečne cestujú reportéri a turisti. Vyskytlo sa aj niekoľko odhalených prípadov, dokonca aj v nebezpečných krajinách, to ale boli zväčša naverbovaní americkí občania, bez patričného výcviku a ich misie sa aj podľa toho skončili. Luttwak upozorňuje, že „CIA nemá skutočných tajných agentov, skutočne kompetentných spravodajských dôstojníkov, ktorí môžu vstúpiť do cudzích krajín tajne , to znamená cez legálne vstupné body, ale s presvedčivou falošnou identitou, alebo inak tajným spôsobom prekĺznúť cez hranicu nezisteným spôsobom. Bez jedného alebo druhého bude CIA vždy považovať za nemožné mať dôstojníkov v nepriateľských krajinách.“ Dobrým príkladom v tomto smere je Irán, kde USA nemajú oficiálnu prítomnosť. CIA ale nemá príslušníkov „ktorí by mohli vstúpiť do islamskej republiky, zamiešať sa medzi obyvateľstvo a začať vykonávať operácie.“ Je to pritom uskutočniteľné, pretože Mossad dokáže v Iránu veľmi dobre pôsobiť. „Vieme, že Mossad vstupuje a odchádza z Iránu podľa vlastného uváženia“ a uskutočňujú na území Iránu rôzne operácie.
CIA ale určite potrebuje pôsobiť v Iráne, ako aj v Číne a Rusku, nie preto, aby uskutočňovala atentáty, ale napríklad len na overovanie možných zdrojov. Až po páde Sovietskeho zväzu si CIA uvedomila, že väčšina jej „zdrojov“ boli dôstojníci KGB lojálne pracujúci pre ZSSR, zatiaľ čo skutočné „zdroje“ boli ohrozené nemotornými pokusmi o komunikáciu.
Vyskytli sa aj jasné spravodajské zlyhania. Pred Putinovou inváziou na Ukrajinu CIA nesprávne predpovedala, že Zelenského vláda nedokáže odolávať a že Rusi do 24 hodín dobyjú Kyjev. To vystrašilo Biely dom, aby evakuoval všetkých amerických diplomatov, čo následne spôsobilo, že ďalších 20 krajín urobilo to isté. To mohlo dokonca demoralizovať Zelenského, aby sa vzdal, ale to už podľa Luttwaka „vedel, že CIA je neschopná.“
Zásadným problémom je nedostatok jazykových znalostí. Prejavilo sa to aj na Ukrajine, kde sa dôstojníci CIA v Kyjeve nemohli porozprávať s ľuďmi a nemali žiadne „situačné povedomie“. Je preto ťažké mať zdroje v zahraničí, nieto prežiť celé mesiace na nepriateľskom území. Dôvodom nie je neochota Američanov učiť sa cudzie jazyky, ale metóda preverovania žiadateľov o prácu v CIA. So záujemcami nehovoria skúsení zamestnanci agentúry, ktorí by mohli skutočne posúdiť ich predpoklady. Záujemcovia musia vypĺňať „zdĺhavé bezpečnostné formuláre, v ktorých sú uvedené všetky miesta, kde kedy žili, alebo kde dokonca len spali jednu noc. Musia tiež uviesť každú osobu, s ktorou kedy mali do činenia – či už ide o nájomníkov alebo prenajímateľov, milencov alebo priateľov, bez ohľadu na to, aký pominuteľný bol vzťah.“ Dochádza tak tomu, že „skupina mladých Američanov, ktorí sa hodia na pôsobenie ako NOC – tí, ktorí študovali alebo žili v zámorí, prácovalo alebo flirtovali v cudzích jazykoch – nemajú žiadnu nádej prejsť bezpečnostnou previerkou.“ Luttwak uvádza, že týmto prijímacím procesom prejdú najlepšie „Žiadatelia narodení v Utahu, vychovaní v Utahu, ktorí študovali v Utahu a vydali sa za manžela z Utahu…Ale keď majú za úlohu pracovať so zdrojmi v zámorí, sú predurčení na neúspech.“
Dôvod, prečo je CIA toľko zameraná na bezpečnosť je podľa Luttwaka jej veľkosť. S viac ako 20 000 zamestnancami zamestnáva príliš veľa ľudí na to, aby potencionálnych záujemcov preverili jednotliví odborníci. Musí sa preto spoliehať na veľmi prísne všeobecné kritériá, aby vylúčili všetky riziká a tým aj najsľubnejších kandidátov. V tomto smere má Ratcliffe pravdu, keď dáva priestor novým talentom, či už pôjde o nepoddajných agentov v teréne alebo šikovných analytikov doma.
-rom-
Profesor Edward Luttwak (*1942) je stratég a historik známy svojimi prácami o veľkej stratégii, geoekonómii, vojenskej histórii a medzinárodných vzťahoch. Autor kníh „Coup d’État: A Practical Handbook“, „Strategy: The Logic of War and Peace“.
[1] https://unherd.com/2025/02/the-breakdown-of-the-cia/
* * * * *
Image: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/23/CIA_logo_%282021%29.svg/768px-CIA_logo_%282021%29.svg.png
