Bezpečnostná stratégia SR identifikuje nasledujúce hlavné hrozby:
- možnosť získania a použitia zbraní hromadného ničenia a niektorých ich nosičov teroristickými skupinami, prípadne zlyhávajúcimi štátmi
- terorizmus
- šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov
- zlyhávajúce štáty
- regionálne konflikty
- organizovaný zločin
- zraniteľnosť informačných a komunikačných systémov
- nelegálna a nekontrolovateľná migrácia
- aktivity cudzích spravodajských služieb.
Identifikácia nosných hrozieb je adekvátna. Za vysoko pozitívne je možné označiť použitie termínu „kritická infraštruktúra“, ktorý sa na Slovensku v dokumente tohto významu objavuje po prvý raz. Tento termín ako aj jeho reálny význam sa pravdepodobne stane jedným z dôležitých pojmov aj našej bezpečnostnej politiky v nasledujúcom období. Ďalším pozitívnym prvkom je zahrnutie problematiky zraniteľnosti informačných a komunikačných systémov.
Najväčším problémom v tejto časti je použitie pojmu „zlyhávajúce štáty“. Je faktom, že zlyhávajúce štáty sú používanou kategóriou bezpečnostnej politiky. Otázkou ale je, či obsah tohto pojmu zodpovedá našim potrebám identifikovať bezpečnostné hrozby pre SR vychádzajúce z určitého typu štátov. BS definuje zlyhávajúce štáty ako: „…štáty, ktoré nie sú schopné alebo ochotné zaručiť základné funkcie štátu, zaručiť vlastnú bezpečnosť, dodržiavanie ľudských práv a slobôd svojich občanov a plnenie svojich medzinárodných záväzkov.“ Týchto štátov vo svete nie je veľa a dopad ich existencie a pôsobenia na bezpečnosť SR je diskutabilná. Pre bezpečnosť SR je ďaleko významnejšia existencia ďalšej skupiny štátov, pre ktoré je možné použiť termín „problémové štáty“[1]. Ide o štáty, ktorých činnosť jednoducho povedané vyvoláva problémy v medzinárodných vzťahoch. Za názorný príklad môže slúžiť napríklad Irán, ktorý v žiadnom prípade nie je zlyhávajúcim štátom. Jeho nukleárny program je ale významným globálnym bezpečnostným problémom, ktorý bol známy už v období tvorby BS a tento mohol byť použitý ako modelový príklad bezpečnostného problému, ktorý je nutné postihnúť. Použitie a vymedzenie termínu problémové štáty by umožnilo pokrytie ďaleko širšieho spektra problematiky ako termín zlyhávajúce štáty. Z tohto pohľadu BS nepokrýva významnú časť bezpečnostných hrozieb, ktoré v dobe prípravy dokumentu boli známe.
Po identifikácii a charakteristike hrozieb sa dokument určitým spôsobom vracia k charakteristike a vlastne aj k trendom bezpečnostného prostredia (bod 26-32), keď je pozornosť venovaná významu globalizácie, zvyšujúcemu sa vplyvu neštátnych činiteľov, prehlbujúcej sa ekonomickej nerovnováhe vo svete, nárastu radikálneho nacionalizmu a neznášanlivosti, prehlbujúcej sa závislosť štátov od životne dôležitých zdrojov. Následne sú opäť identifikované hrozby ako živelné pohromy, havárie, katastrofy a opäť spomenutý nevyvážený demografický vývoj a šírenie nákazlivých chorôb. Toto považujeme za závažný metodologický nedostatok, ktorý komplikuje štruktúru textu.
Aj táto časť má prevažne deklaratívny charakter a vyjadrenie myšlienok nie je vždy najpresnejšie. Napríklad pri problematike terorizmu považujeme za potrebné uviesť určitú konkretizáciu, napr. medzinárodný terorizmus, pretože aj v rámci Európy jestvuje národný terorizmus v Španielsku či v Severnom Írsku, ktorý sleduje geograficky obmedzené záujmy a nepredstavuje priamu bezpečnostnú hrozbu pre SR. Terorizmus, ktorý je hrozbou pre SR a jeho záujmy je najmä terorizmus bojujúci proti podstate našej civilizácie. Všeobecnosť vymedzení, ktorým chýba konkretizácia a nedostatočné stanovenie súvislostí so záujmami SR sú opäť nedostatočné pre formovanie stratégie. Tiež v bode 29 [2], ktorý je venovaný radikálnemu nacionalizmu a neznášanlivosti, je text po obsahovej stránke správny, ale bez vzťahu k problematike bezpečnosti SR. Z tohto pohľadu má veľmi malú vypovedaciu hodnotu a takto formulované hodnotenie je v podstate nepoužiteľné pre formovanie bezpečnostnej politiky krajiny.
Aj tu sa nachádzajú vyjadrenia poukazujúce na terminologickú neujasnenosť, napr. v bode 23 – „Zraniteľnosť informačných a komunikačných systémov, ich preťaženie, neoprávnený prístup k informáciám, šírenie počítačových vírusov a dezinformácií sú rastúcou hrozbou pre SR“. Zraniteľnosť ale nie je hrozbou. Alebo v bode 26 – „Nepripravenosť štátu pružne reagovať na globalizáciu je vážnou bezpečnostnou výzvou.“ Podľa nášho názoru výzvou nemôže byť nepripravenosť ako taká, ale skôr získanie schopnosti pružne reagovať na dopady globalizácie.
Nie vždy sú jasné súvislosti najmä vo vzťahu k bezpečnosti SR. Ako príklad môže slúžiť článok 30. „Rast energetickej a surovinovej náročnosti priemyselných odvetví a zvyšujúce sa nároky ľudí na kvalitu života prehlbujú závislosť štátov od životne dôležitých zdrojov vrátane potravín a pravdepodobnosť vzniku surovinových a energetických kríz. Neobnoviteľnosť väčšiny zdrojov túto závislosť ešte viac zvýrazňuje. Vysoká závislosť od nepretržitého prísunu základných surovín, energie, neobnoviteľných zdrojov a ich dopravy môže prerásť do ohrozenia nielen ekonomickej prosperity a stability, ale aj bezpečnosti štátu. Súperenie o tieto zdroje a suroviny môže viesť až k ozbrojeným konfliktom. Nerozvážne a neefektívne vyťažovanie prírodných zdrojov môže viesť k ich vyčerpaniu a nenávratným škodám na životnom prostredí.“ S týmto tvrdením je vo všeobecnosti možno súhlasiť, ale nie je tu vôbec zrejmé, v akom vzťahu je tento problém, v podstate formulovaný ako trend, k bezpečnosti SR. Podľa nášho názoru je funkčnejšie problém formulovať napríklad nasledovným spôsobom:
Nedostatok životne dôležitých zdrojov
Súperenie o zdroje sa stáva jedným z rizikových faktorov v globálnom rozsahu. Potenciálna bezpečnostná hrozba pre SR vyplýva z nadmernej závislosti od nestabilných zdrojov niektorých surovín a energie. Toto môže viesť k nedostatku, prípadne až k prerušeniu prístupu k niektorým životne dôležitým zdrojom, najmä energonosičov. Nedostatok existenčne dôležitých zdrojov môže eskalovať do bezpečnostnej hrozby narušenia nielen ekonomickej prosperity a stability, ale ohroziť aj celkovú bezpečnosť SR.
Uvedená kritika niektorých bodov nemá zásadný charakter. Po obsahovej stránke sú postihnuté potrebné problémy a aspekty bezpečnostného prostredia. Východiskový prístup k hodnoteniu bezpečnostného prostredia považujeme za vhodný. Nedostatočné je ale zvládnutie, rozpracovanie, vyjadrenie a systémové uchopenie niektorých problémov, vyjadrenie ich vzájomnej prepojenosti a vplyvu na bezpečnosť SR. Toto konštatovanie v plnej miere platí aj o ďalších bodoch venovaných problematike hodnotenia bezpečnostného prostredia. Dôležité nie len postihnúť rozhodujúce aspekty, ale najmä ich dopad – reálny aj potenciálny pre bezpečnosť SR. A zatiaľ čo v ich postihnutí bezpečnostná stratégia svoj cieľ sčasti plní, vo svojom druhom poslaní významne zlyháva. To poukazuje na nedostatočnú a nedôslednú prípravu dokumentu, čo je v priamej súvislosti s krátkou dobou venovanou jeho vypracovaniu.
[1] Uvedený pojem je použitý napríklad v Obrannej stratégii USA 2005 [3, s. 4], viď tiež [2] – pozn. aut.
[2] Prehlbujúca sa globalizácia, integrácia a migrácia za prácou sa prejavujú aj pocitmi ohrozenia vlastnej životnej úrovne, kultúry a identity obyvateľstva. S týmto úzko súvisí nárast radikálneho nacionalizmu a neznášanlivosti, podporovaný často politickým populizmom. Na šírenie extrémistického nacionálneho, politického a náboženského fanatizmu radikálne hnutia využívajú politickú organizáciu a najnovšie technológie.
ilustračné foto: http://pixabay.com/sk/brnenie-z%C3%A1mok-obmedzenia-bet%C3%B3n-m%C3%BAr-585929/
