Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky považuje „komplexný prístup k bezpečnosti“ za strategický bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Tento prístup vyjadruje potrebu uvažovať o bezpečnosti v celospoločenskej dimenzii, kde: „je okrem zapojenia tradičných aktérov ako vlády SR, orgánov ústrednej štátnej správy, ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov, samosprávy a miestnej správy, nutná aj spolupráca a zapojenie verejnoprávnych médií, vzdelávania, súkromného a tretieho sektora, spoločnosti, miestnych komunít a jednotlivcov“[1]. Komplexný prístup k bezpečnosti vyžaduje aj vzájomnú previazanosť jednotlivých oblastí fungovania štátu, ako sú vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, ekonomická oblasť, informačná oblasť ako aj všetky ďalšie.
Ku komplexnému prístupu k bezpečnosti sa verbálne hlásime už dlhšie, ale naše deklaratórne zámery sa nikdy nedočkali aplikácie. Zjednodušene povedané, stále u nás pretrváva „rezortný prístup“, kde sú na prvom mieste záujmov vlastné kompetencie.
Názorným príkladom toho je aj dokument „Národná stratégia riadenia rizík bezpečnostných hrozieb Slovenskej republiky“[2], ktorý vláda schválila na svojom rokovaní 26. januára 2022. V predkladacej správe materiálu je uvedené, že: „Zámerom predkladaného materiálu je predstaviť aktualizovaný pohľad, najnovšie stratégie a smerovania v oblasti manažovania rizík bezpečnostných hrozieb a predložiť pohľad na nové strategické ciele a politiku manažovania rizík bezpečnostných hrozieb v Slovenskej republike.“ Vzniká tak dojem, že materiál pokrýva celé spektrum bezpečnostných hrozieb, ale nie je tomu tak. Venuje sa len tým, ktoré sú v gescií ministerstva vnútra, ktoré materiál predkladalo, respektíve ktoré sa týkajú vnútornej bezpečnosti. Medzi tieto „súčasné hrozby“ sú zahrnuté prírodné katastrofy, epidémie, šírenie nebezpečných látok a nepriaznivé účinky klimatickej zmeny na strategickú infraštruktúru, verejné zdravie, funkčnosť spoločnosti, zásobovanie či prírodné alebo kultúrne dedičstvo. Zraniteľnosť kritickej infraštruktúry a s tým spojené hrozby v oblasti energetiky, informačnej a komunikačnej infraštruktúry.
To, že tento dokument ide priamo proti zmyslu komplexného ponímania bezpečnosti ale najlepšie ukazuje pripomienkové konanie. Ministerstvo obrany tu vznieslo pripomienku v tomto znení: „Všeobecne – predkladaný návrh stratégie odporúčame spracovať a predložiť vláde SR až v nadväznosti na koncepciu bezpečnostného systému SR. Odôvodnenie: Niektorými opatreniami (napr. návrh systémových opatrení ohľadom prevencie, pripravenosti a reakcie na bezpečnostné hrozby, alebo ustanovenie koordinačného útvaru pre nadrezortné a medzirezortné riadenie a koordináciu metodík, typových plánov a manažmentu rizík a pod.) zasahuje predkladaný návrh stratégie do oblastí bezpečnostného systému, ktoré by mala riešiť v medzirezortnom procese pripravovaná koncepcia bezpečnostného systému. Prípadné zmeny bezpečnostného systému (vrátane zmien v legislatíve) by mali vyplynúť z koncepcie bezpečnostného systému, nie predkladaného návrhu stratégie. Zároveň máme za to, že riadenie rizík predstavuje jednu z oblastí, ktorej smerovanie má načrtnúť koncepcia bezpečnostného systému…“. Táto pripomienka, ktorá mala byť podľa môjho názoru predložená ako „ zásadná“ bola spravovateľom odmietnutá z dôvodu, že „Nie je možné spôsobovať oneskorenie predloženie materiálu.“ (sic!) Takže prioritný nie je obsah dokumentu, ale termín jeho predloženia! Prioritné nie je pripravovať dokumenty vo vzájomnej previazanosti, súvislosti a logickej postupnosti a riešiť tak bezpečnosť štátu ako komplexný problém, ktorým aj v skutočnosti je, ale dodržať stanovené termíny. Termín spracovania materiálu, ktorý sa dá bez problému posunúť je argumentom na neprijatie obsahovo zásadnej pripomienky!
Len na dokreslenie uvádzam, že materiál ako podnet udáva uznesenie vlády SR č. 3, bod B.1. z 13. januára 2016. Toto uznesenie sa týka schválenia Národnej stratégie manažmentu bezpečnostných rizík Slovenskej republiky a bod B.1. ukladá: „predložiť na rokovanie vlády aktualizáciu Národnej stratégie vzhľadom na najnovšie stratégie a smerovania v oblasti manažovania bezpečnostných rizík do 30. novembra 2018.“ Takže už je aj tak dávno po termíne a pokiaľ bol tento predlžovaný, tak mohol byť upravený aj v kontexte pripomienky MO SR.
Dá sa povedať, že Slovensko sa od svojho vzniku krúti v tejto oblasti v začarovanom kruhu. Namiesto systémového prístupu sa stále prijímajú ad hoc opatrenia a dokumenty, aby sa realizovali nedomyslené zámery a plnili nepodstatné termíny. Vznikajú rôzne prvky, ktoré si až následne hľadajú kompetencie a svoje miesto v našom chaoticky formovanom bezpečnostnom systéme, ktorý ale má len minimum skutočne systémových prvkov. Tento dokument bohužiaľ ukazuje, že aj súčasná vláda pokračuje týmto smerom.
Odkazy:
[1] Matej Kandrík – Komplexný prístup k bezpečnosti pre Slovenskú republiku, in: http://mepoforum.sk/staty-regiony/europa/staty-eu-plus/vysehradska-4/slovensko/komplexny-pristup-k-bezpecnosti-pre-slovensku-republiku-matej-kandrik/
[2] https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26865/1
* * * * *
Image: https://pixabay.com/sk/photos/%c5%beena-%c5%a1atn%c3%adk-lev-vypr%c5%a1ala-star%c3%bd-2320581/
