Obdobne ako v našich podmienkach je aj v anglosaskom prostredí pojem hrozba a riziko používaný v širšom kontexte.
c) Pojmy hrozba a riziko v terminológii NATO a západných krajín
Obdobne ako v našich podmienkach je aj v anglosaskom prostredí pojem hrozba a riziko používaný v širšom kontexte.
Internetový výkladový slovník angličtiny Princetonskej univerzity[1] predkladá nasledovné výklady uvedených pojmov:
Hrozba
- Niečo, čo je zdrojom nebezpečenstva, príklad – zemetrasenia sú stálou hrozbou v Japonsku,
- Varovanie, že hrozí niečo nepríjemné, príklad – boli pod hrozbou väzenia
- Vyjadrenie úmyslu alebo odhodlanie k inému poškodeniu, príklad –jeho hrozba zabiť ma bola celkom jasná
- Osoba, ktorá vzbudzuje strach alebo hrôzu, príklad – naháňal strach susedom.
Riziko
- Zdroj, pôvod nebezpečia, možnosť utrpieť stratu alebo nešťastia
- Riziko nakazenia
- Riziko odhalenia
V rámci NATO je ujednotenie používania pojmov obsahom dokumentu NATO Glossary of terms and Definitons (AAP-6), ktorý je volne dostupným dokumentom. Porovnávacím dokumentom pre anglickú verziu je The Concise Oxford Dictionary.
AAP – 6 uvedené pojmy priamo neuvádza, ale používa ich v rámci iných definícii. Na niektorých príkladoch je takto možno názorne vysvetliť používanie uvedených pojmov v rámci Aliancie.
K pojmu hrozba
Príklad 1 – Vyčkávacie kotvisko (holding anchorage)
… pokiaľ sa zdržali z dôvodu nepriateľských hrozieb… (when delayed by enemy threats)
Príklad 2 – Terorizmus (terrorism)
…hrozba použitia sily… (threatened use of force)
K pojmu riziko
Príklad 1 – odmínovanie pre minimalizáciu strát (attrition sweeping)
…udržať na čo najnižšej úrovni riziko, ktoré hrozí všetkým lodiam. (to keep the risk of mines all ships al low as possible)
Príklad 2 – stupeň jadrového rizika (egree of nuclear risk)
…Je to riziko, ktorému môžu byť vystavené vlastné sily v dôsledku výbuchu jadrovej zbrane… (the risk to which friendly forces may be subjected from the effects)
Týchto niekoľko príkladov ukazuje, že pojem hrozba je používaný v súvislosti s konkrétnym javom, procesom, udalosťou, ktorá znamená nebezpečie – je identifikáciou. Naopak riziko je používané na vyjadrenie miery pravdepodobnosti realizácie hrozby. Mína je hrozba, konkrétny fakt znamenajúci nebezpečenstvo. Riziko je možnosť, pravdepodobnosť jej výbuchu a spôsobenia škody, teda uskutočnenia hrozby. Hrozba má charakter objektívnej skutočnosti, riziko má aj silný subjektívny prvok, ktorý vyjadruje našu reflexiu hrozby ako aj našu schopnosť sa s hrozbou vyrovnať.
Pojmy hrozba a riziko sú dôležitou súčasťou aj základných aliančných dokumentov. V súvislosti s ich používaním upozorňuje Eichler: „Od roku 1991 sa v NATO datuje rozpornosť a neujasnenosť v prístupe k pojmom bezpečnostná hrozba a bezpečnostné riziko.“ [2] Ako hlavnú príčinu uvádza zmenu „slovníka“ po skončení studenej vojny, v ktorej bol hlavnou hrozbou ZSSR a zmena prístupu sa prejavila aj v určitej zdržanlivosti v používaní pojmu hrozba a jeho zamieňaním pojmom riziko. Táto skutočnosť sa prejavila napríklad aj v poslednej strategickej koncepcii NATO z roku 1999, ktorá uvádza ako možnú hrozbu rozsiahlu vojenskú agresiu ale následne sa objavujú „riziká širšej povahy, vrátane aktov terorozimu, sabotáži a nekontrolovateľného zločinu, sabotáži a organizovaného zločinu.“[3] V Deklarácii pražského summitu roku 2002 sa už ale uvádza „…vrátane hrozby terorizmu a šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov“[4].
Národná bezpečnostná stratégia USA pre nové storočie z roku 1999 vymedzuje hrozby „ako environmentálne a zdravotné problémy, terorizmus, pašovanie drog, rozširovanie zbraní hromadného ničenia a inými potenciálne nebezpečnými technológiami“[5], teda ako konkrétne problémy a riziká v zmysle: “…redukciu rizika konfliktu,…ktorí prijímajú riziká.“[6] Ako potenciálny faktor, úzko spojený zo subjektom a jeho rozhodovaním.
Národná bezpečnostná stratégia USA z roku 2002 požíva pojem hrozba na označenie zdroja nebezpečenstva (WMD, nepriateľské štáty) a pojem riziko je používaný len zriedka. Objavuje sa vo význame rámcovej klasifikácie potenciálu hrozby „Čím väčšia je hrozba, tým väčšie je riziko nečinnosti“[7] ale aj v synonymickom význame k hrozbe.
Dokument Strategické trendy vypracovaný v rámci britského ministerstva obrany za hrozby označuje zdroje nebezpečenstva „šírenie zbraní hromadného ničenia neštátnym aktérom sa stane kľúčovou hrozbou budúcnosti“[8] a za riziká možnosť realizácie: „riziko medzištátnych vojen“.
Tento stručný pohľad ukazuje, že ani v rámci NATO, respektíve ani v rámci jeho členských krajín nie je terminologický aparát jednoznačne ustálený a vytvorený. Aj tu sa niekedy objavuje zamieňanie pojmov hrozba a riziko, ich synonymické používanie a čiastočne odlišné ponímanie v rôznych dokumentov. Na druhej strane nie sú tieto odlišnosti natoľko výrazné a v svojej podstate je používanie pojmov hrozba a riziko ustálené. Diferencie sa objavujú nie systémovo, ale ojedinele a najmä v odborných dokumentoch je používanie pojmov jednoznačné. Príkladom toho je napríklad spomínaná smernica AAP – 6. Niektoré odlišnosti v ponímaní pojmov sa objavujú v dokumentoch politického charakteru, kde je možné vidieť voľnejšie používanie pojmov v rámci potreby zdôrazniť alebo potlačiť niektoré skutočnosti prezentované v dokumente. Dielčie odlišnosti v používaní pojmov sú dané aj národným prístup a odborným zázemím, ktoré taktiež môže používať svoje imanentné prístupy.
Názorným príkladom procesu formovania bezpečnostnej terminológie je jeho priebeh v Českej republike. Pri tvorbe prvých základných bezpečnostno-strategických dokumentov v roku 1999 bol uplatnený lineárny prístup: „Bezpečnostné riziká sú javy a procesy, ktoré môžu priamo alebo nepriamo negatívne pôsobiť na spoločnosť, funkcie štátu alebo občanov České republiky. Bezpečnostné riziká môžu v niektorých prípadoch prerásť v bezpečnostné hrozby.“[9] V aktualizácii bezpečnostnej stratégie z roku 2001 sa objavuje celkom nový prístup: „Bezpečnostná stratégia Českej republiky používa pojem „bezpečnostná hrozba“ pre nebezpečné javy a procesy vyplývajúce z vôľového správania. Ako „bezpečnostné riziká“ potom chápe javy a procesy, ktorých priame alebo nepriame negatívne pôsobenie na spoločnosť, funkcie štátu alebo občanov nie je prejavom vôľového správania. Hranica používania obidvoch pojmov však nie je ostro vymedzená.“[10] Tento prístup sa ale v rámci českej bezpečnostnej komunity neujal a bol podrobený kritike. Posledná novelizácia Bezpečnostnej stratégie Českej republiky sa uskutočnila v roku 2003 a do vymedzenia pojmov hrozba a riziko sa premietli výsledky dlhodobej odbornej diskusie ako aj závery študijného projektu v rámci Strediska strategických štúdií na Vojenskej akadémii v Brne. „Pojmom hrozba sa v Bezpečnostnej stratégii rozumie akýkoľvek fenomén, ktorý má potenciálnu schopnosť poškodiť záujmy ČR…. Pojmom riziko sa v Bezpečnostnej stratégii rozumie možnosť, že s určitou pravdepodobnosťou vznikne udalosť, ktorú považujeme z bezpečnostného hľadiska za nežiadúcu. Riziko je vždy odvodené od konkrétnej hrozby. Mieru rizika, teda pravdepodobnosti škodlivých následkov vyplývajúcich z hrozby a zo zraniteľnosti záujmov, je možno posúdiť na základe tzv. analýzy rizík, ktorá vychádza i z posúdenia našej pripravenosti hrozbám čeliť.“[11] Analogická skúsenosť Slovenska isto nie je náhodná. Slovensko taktiež prechádza procesom formovania svojej bezpečnostnej terminológie a rieši obdobné problémy.
d) Závery
Pojmy hrozba a riziko patria medzi ústredné pojmy bezpečnostnej politiky. Bez ich definovania a vymedzenia vzájomného vzťahu je problematické uskutočniť funkčnú analýzu bezpečnostného prostredia a riešiť bezpečnostnú problematiku. Vymedzenie vzťahu hrozba a riziko sa môže uskutočniť v rámci troch základných prístupov:
- synonymické (pojmy majú rovnaký význam a voľne sa zamieňajú)
- lineárne (riziko ako vyššie štádiu hrozby alebo hrozba ako vyššie štádium rizika, vyjadruje prerastanie úrovne z nižšej do vyššej)
- komplementárne (pojmy sa vzájomne dopĺňajú a realita je vyjadrená prostredníctvom ich totality).
Synonymické používanie pojmov je využívané najmä v rámci bežnej komunikácie, poprípade v politickej rovine, kedy je úsilie zamerané na zdôraznenie niektorých skutočností a nie na odbornú analýzu. Používanie tohto prístupu v rámci odbornej komunikácie ukazuje na nedostatočnú rozpracovanosť terminológie a v konečnom dôsledku môže vyvolávať podstatné problémy a nutnosť hľadať ďalšie výrazové prostriedky na uchopenie reality. Niekedy dochádza k prelínaniu s lineárnym prístupom.
Lineárny prístup patrí medzi najviac rozšírené. Má teoretické opodstatnenie a môže byť považovaný aj za logicky najprijateľnejší, pretože sa pravdepodobne najviac približuje k štandartnej a zaužívanej štruktúre nášho myslenia. Bol aplikovaný pri tvorbe bezpečnostnej a obrannej stratégie a jeho vymedzenie môžeme nájsť aj v Slovníku bezpečnostných vzťahov: „Bezpečnostné riziká sú stavy bezpečnostnej situácie, ktorých prejavy môžu vyvolať ohrozenie subjektu bezpečnosti…existujú 4 postupné fázy vývoja bezpečnostných rizík: hrozba, ohrozenie, kríza, konflikt:“[12] Aj keď sa uvedené „fázovanie“ nestalo súčasťou bezpečnostno-politického myslenia, obdobne ponímaný lineárny prístup je v rámci slovenskej bezpečnostnej komunity veľmi zaužívaný. Umožňuje identifikáciu hrozby a má schopnosť vyjadriť jej nárast. Na druhej strane zvádza k mechanickému uvažovaniu, je výrazne jednosmerný a vyjadruje len zmenu v posunu. V rámci časovo-priestorovej schémy pokrýva len dimenziu času a kvantifikácia hrozby je nedostatočná. Problematické je zváženie súvislostí a vyjadrenie kontextu. Aj v tomto prípade je potrebné hľadanie ďalších pomocných nástrojov pre uchopenie a vyjadrenie reality v celom potrebnom komplexe.
Komplementárny prístup je v našom prostredí relatívne nový a začal sa presadzovať v poslednom období najmä v rámci ujasňovania slovenskej bezpečnostnej terminológie v medzinárodnom kontexte a pod vplyvom skúseností z rozvoja českej bezpečnostnej terminológie. Jeho podstatou je využitie pojmov hrozba a riziko na vyjadrenie dvoch súvisiacich, ale nesúmeriteľných veličín pri vyjadrovaní konkrétnych skutočností. Pojem hrozba je používaný na identifikáciu, označuje skutočnosť s potenciálom spôsobiť škodu chránenému subjektu. Má výrazný hodnotový charakter, pretože hrozbu je možné vymedziť len v súvislosti so záujmom, ale má nekonkretizovaný potenciál. Hrozba má subjekto-objektový charakter. Označuje objektívnu skutočnosť na základe rozhodnutia subjektu. Hrozba preto neexistuje sama o sebe, ale existuje len vo vzťahu k subjektu, ktorý ju ako hrozbu identifikoval.
Pojem riziko vyjadruje pravdepodobnosť vzniku neželanej udalosti, riziko kvantifikuje potenciál „nebezpečnosti“ hrozby, ktorý taktiež vychádza z určitej objektívne kvantifikovanej sily hrozby ale jeho súčasťou je aj schopnosť subjektu sa s hrozbou vyrovnať, respektíve ju eliminovať. Riziko ako signifikácia[13] hrozby je jej ohodnotením, ocenením. Riziko je sekundárny, odvodený fenomén ktorý je vyjadriteľný len vo vzťahu k hrozbe. Pojem riziko v sebe obsahuje viac rozmerov a je úzko spojený zo subjektívnym faktorom, ktorý je jeho determinantom. Riziko je vyjadrením subjektívneho hodnotenia.
Komplementárny prístup umožňuje hrozby identifikovať a prostredníctvom pojmu riziko signifikovať a kvantifikovať ich časovo-priestorový charakter a taktiež vlastnú schopnosť s hrozbou sa vyrovnať.
Rozdielnosť lineárneho a komplementárneho prístupu je možno ukázať na príklade hodnotenia nebezpečnosti vojny. V rámci lineárneho prístupu môžem povedať že riziko vojny prerástlo do hrozby vojny (alebo naopak). Je tak vyjadrené zvýšené ohrozenie, ktoré ale následne vyžaduje ďalšie upresnenie. V rámci komplementárneho prístupu je vojna identifikovaná ako hrozba a na vyjadrenie ďalších súvislostí, kvantifikácie nebezpečenstva ale aj schopnosti jej eliminácie je použitý pojem riziko, pre ktorý je možno vytvoriť variabilnú matricu. Riziko vojny je vysoké, stredné, nízke v určitom časovom horizonte, s možnou lokalizáciou, dopadom atď.
Je možné konštatovať, že komplementárny prístup umožňuje komplexnejšie a hlbšie postihnúť situáciu. Taktiež z hľadiska komunikácie v rámci NATO a EÚ komplementárny prístup lepšie postihuje zaužívané ponímanie pojmov najmä v rámci odbornej komunikácie.
[1] www.cogsci.princeton.edu/cgi-bin/webwn
[2] EICHLER Jan, Základní vymezení pojmu bezpečnostní hrozba a bezpečnostní riziko: Mezinárodní politika 5/2003,s.32
[3] Washingtonský summit, zborník dokumentov, MO SR Bratislava 1999,str.7
[4] Vlastný archív
[5] Vlastný archív
[6] Vlastný archív
[7] The National Security Strategy of the USA, The White House 2002, s.15
[8] Strategic trends, 8-8, www.jdcc.mod.uk/trends.htm
[9] Bezpečnostní stratégie ČR, 1999, článok 4
[10] Bezpečnostní stratégie ČR, 1999, časť C
[11] Bezpečnostná stratégia ČR 2003, časť III
[12] KULAŠÍK Peter a kol., Slovník bezpečnostných vzťahov: Smaragd, Bratislava 2002,s.20
[13] Pojem signifikácia je použitý v anglickom význame – význam, dôležitosť, hodnota
ilustračné foto: http://pixabay.com
