V nedávnom čase v médiách rezonovala problematika „reformy tajných služieb USA“. Táto mala byť reakciou na odhalenia rozsiahlych špionážnych aktivít uskutočňovaných Národnou bezpečnostnou agentúrou (National Security Agency – NSA), ktoré prezradil jej bývalý spolupracovník Snowden.
V skutočnosti sa reforma netýkala práce spravodajských služieb ako takých, ale činnosti NSA, ktorá uskutočňuje signálne spravodajstvo – SIGINT[1]. V súčasnosti tvorí spravodajskú komunitu 16 spravodajských služieb a NSA ako jedna z nich je súčasťou ministerstva obrany USA. Jej úlohou je ochrana amerických informačných systémov a získavanie signálneho spravodajstva zo zahraničia.
V dôsledku odhalenia Snowdena bola vytvorené expertná skupina, ktorá mala navrhnúť zmeny v práci SIGINT. Oficiálne deklarovaným cieľom bolo preskúmať spôsob, ako uskutočňovať spravodajstvo s využitím nových technológii tak, aby bola zaistená ochrana národnej bezpečnosti a súčasne rešpektované súkromie a občianske slobody. 17. januára 2014 prezident Obama predniesol prejav na ministerstve spravodlivosti, kde oznámil výsledky tohto procesu, vrátane niektorých zmien a opatrení. Tieto sú obsahom novej politickej smernice prezidenta o signálnom spravodajstve[2]. Smernica stanovuje zásady zberu informácii a dohľadu nad činnosťou SIGINT, špecifikuje obmedzenia používania získaných informácii a určuje spresnenia procesu zhromažďovania dát a ochranu osobných údajov.
Smernica uvádza, že množstvo dostupných informácii sťažuje nájdenie informácii relevantných pre národnú bezpečnosť. Hromadný zber informácii môže viesť ku zhromažďovaniu informácii aj o osobách, ktoré nepredstavujú hrozbu. Je preto potrebné stanoviť limity pre hromadný zber informácii a na ochranu súkromia. Smernica stanovuje, že získané informácie môžu byť použité výhradne na účely ochrany národnej bezpečnosti USA a nesmú byť použité na komerčné účely, získanie hospodárskej výhody a na účely ktoré by mohli byť použité proti osobným právam (ideové názory, sexuálna orientácia a podobne).
Podľa smernice budú zhromažďované iba tie dáta, ktoré spĺňajú špecifické požiadavky za účelom kontrašpionáže, boja proti terorizmu, proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, kybernetickej bezpečnosti, ochrane vlastných a spojeneckých vojenských jednotiek, boja proti nadnárodnej trestnej činnosti, vrátane daňových únikov. Bude obmedzená doba, po ktorú budú uchovávané osobné informácie, bude obmedzené šírenie týchto informácii a zlepšený systém kontroly práce so získanými informáciami. V prípade možnosti získať informácie iným spôsobom, by tieto spôsoby mali byť uprednostnené.
Zmeny sa týkajú aj veľmi diskutovanej oblasti zhromažďovania informácii o telefonických hovoroch (dĺžka, čas, miesto). Súčasný program bude zmenený tak, aby boli zachované požadované spravodajské schopnosti bez uchovávania dát vládou. Mali by byť sledované iba tie telefonické rozhovory, ktoré majú bližšie prepojenie na teroristickú organizáciu. A pre využitie týchto dát bude potrebné súdne rozhodnutie alebo krízová situácia.
Medzi ďalšie opatrenia je možno uviesť rozšírenie pôsobnosti špeciálneho súdu The Foreign Intelligence Surveillance Court (FISC), ktorý posudzuje právnu stránku niektorých nejcitlivejších spravodajských aktivít. Ďalej spresnenie využívania špeciálnych požiadaviek na spoločnosti, aby poskytovali určité typy informácii. Poskytovatelia komunikačných služieb budú môcť vo väčšej miere informovať verejnosť o týchto požiadavkách.
Z hľadiska medzinárodného kontextu prezident ubezpečil, že USA neuskutočňujú špionážne aktivity proti ľuďom, ktorí nie sú hrozbou pre národnú bezpečnosť. USA taktiež nebudú sledovať komunikáciu hláv štátov a predsedov vlád blízkych priateľov a spojencov. Okrem iného bude vytvorená funkcia koordinátora medzinárodnej spolupráce v oblasti SIGINT, ktorý bude slúžiť aj ako kontaktné miesto pre zahraničné vlády. Má dôjsť aj k zefektívneniu procesu na využívanie právnej pomoci zo zahraničia, v rámci ktorej môže zahraničný partner požiadať o prístup k informáciám uloženým v Spojených štátoch.
Reformy, ktoré Obama prezentoval boli dlho očakávané a diskutované najmä v súvislosti s ochranou súkromia. Kritici poukazujú na to, že tieto zmeny neprinášanú zásadnú zmenu prístupu k tejto problematike a v tomto smere je to pravda. Reforma sa orientuje na stanovenie jasnejších pravidiel práce so získanými informáciami a nastavenie pravidiel zabraňujúcich ich zneužívanie. Reálne sa ale ani nedalo očakávať, že USA sami obmedzia svoje schopnosti získavať informácie. Neustále rozširovanie využívania informačných a komunikačných technológii zvyšuje záujem spravodajských služieb o tento priestor. Je zrejmé, že okrem bežnej ľudskej a obchodnej komunikácie sa v tomto priestore nachádza aj komunikácia medzi aktérmi považovanými za hrozbu. Záujem o zachytenie tejto komunikácie je preto prirodzený a legitímny, čo ale neznamená, že obavy o stratu súkromia sú neopodstatnené. V tomto smere môže byť nová americká smernica krokom vpred, pretože sa usiluje zachovať požadované schopnosti a súčasne aj stanoviť pravidlá a limity na ochranu súkromia. Do akej miery bude tento krok efektívny, ukáže ale až budúcnosť.
Z hľadiska činnosti spravodajských služieb USA sa ale v tomto období uskutočnil aj ďalší zaujímavý moment, ktorý ale nebol tak mediálne prezentovaný. V januári bola zverejnená senátna správa o teroristickom útoku na veľvyslanectvo USA v Benghazi v Líbyi[3], ktorý sa uskutočnil v septembri 2012. Jedno z odporúčaní hovorí o nutnosti venovať väčšiu pozornosť zhromažďovaniu informácii z otvorených zdrojov (OSINT), vrátane sociálnych sietí blízkych k extrémistickým silám. Podľa odporúčania má rozvoj schopností analýzy otvorených zdrojov význam najmä v tých oblastiach, kde je ťažké získať informácie z ľudských zdrojov (HUMINT) alebo tam, kde boli politické nepokoje.
Získavanie informácii z otvorených zdrojov je niekedy podceňované a otvorené zdroje bývajú považované za spravodajsky menej hodnotné. Pričom ale pokračujúci nárast využívania internetu a rozvoj sociálnych sietí, blogov, internetových médií a podobne môže byť veľmi významným zdrojom informácii. Význam analýzy otvorených zdrojov nie je nový. Reinhard Gehlen, bývalý riaditeľ západonemeckej spravodajskej služby vo svojich pamätiach uvádza, že hitlerovská spravodajská služba dokázala v roku 1942 získať americký zbrojný plán, ktorý existoval len v ôsmich vyhotoveniach. Tento plán bol získaný vďaka podrobnej analýze americkej tlače.[4] Tento príklad z minulosti ukazuje potenciál získavania informácii z otvorených zdrojov, ktorý je v súčasnosti umocnený rozšíreným a relatívne slobodným virtuálnym priestorom. Aj v tejto oblasti môžeme do určitej miery hovoriť o ohrození súkromia, súčasne sa ale na sociálnych sietiach, blogoch, diskusných fórach a podobne tohto súkromia do veľkej miery vzdávame sami.
Obamom prezentovaná reforma sledovacích aktivít USA, ako aj senátne odporúčanie smerom k lepšiemu využívaniu otvorených zdrojov ukazujú, že nie je pravdepodobné očakávať zásadné zmeny v činnosti spravodajských služieb USA smerom k akémukoľvek obmedzeniu zhromažďovania informácii. Pripravované zmeny v USA by mali preniesť zlepšenie ochrany súkromia, pričom nadradeným záujmom zostávajú záujmy národnej bezpečnosti Spojených štátov.
[1] SIGINT – získavanie informácii z komunikačných a informačných systémov
[2] Presidential policy directive/ppd-28, dostupné na internete: http://www.whitehouse.gov/the-press-office/2014/01/17/presidential-policy-directive-signals-intelligence-activities
[3] Review of the terrorist attacks on U.S. facilities in Benghazi, Libya, September 11-12,2012, dostupné na internete: http://www.fas.org/irp/congress/2014_rpt/benghazi.pdf
[4] R. Gehlen – Tajná služba v akci, Naše vojsko, Praha 2010, s.11, ISBN: 978-80-206-1108-6
ilustračné foto: www.nsa.gov
