V dňoch 25. – 27. júla 2018 sa v Johannesburgu konal výročný desiaty summit skupiny BRICS, v rámci ktorého si predstavitelia členských štátov zároveň pripomenuli a uctili 100. výročie narodenia Nelsona Mandelu. Pri tejto príležitosti si lídri krajín pripomenuli prínos Nelsona Mandelu v medzinárodnom boji za demokraciu a propagáciu kultúry mieru na celom svete, ako aj jeho hodnoty, princípy a odhodlanie slúžiť ľudstvu.
Témou výročného summitu pod vedením predsedníctva Juhoafrickej republiky bolo „BRICS v Afrike: spolupráca pre inkluzívny rast a spoločnú prosperitu v čase 4. priemyselnej revolúcie“ /“BRICS in Africa: Collaboration for Inclusive Growth and Shared Prosperity in the 4th Industrial Revolution”/. Tému tohtoročného summitu odráža päť hlavných priorít: I. zriadenie Pracovnej skupiny pre udržiavanie mieru; II. vytvorenie Výskumného centra zamerané na výskum a inováciu vakcín; III. zriadenie Fóra pre rodovú rovnosť a rovnoprávnosť žien v rámci BRICS; IV. využitie stratégie pre hospodárske partnerstvo členských krajín BRICS na ceste k inkluzívnemu rastu a rozvoju v 4. priemyselnej revolúcii; V. zriadenie Turistickej trasy pre spoluprácu krajín BRICS, so zreteľom na využitie potenciálu cestovného ruchu členských krajín.
Lídri krajín diskutovali o krokoch ďalšieho rozvoja spolupráce zoskupenia v prioritných oblastiach ako sú: politické záležitosti, medzinárodná bezpečnosť, obchod, hospodárstvo a financie, veda a výskum, kultúrne a humanitárne vzťahy. Agenda summitu zahŕňala aj koordináciu opatrení týkajúcich sa regionálnych otázok vrátane situácie v Sýrii, na Blízkom a Strednom východe, ako aj riešenia situácie na Kórejskom polostrove a iránskeho jadrového programu.
Novozvolený prezident Juhoafrickej republiky Cyril Ramaphosa, brazílsky prezident Michel Temer, ruský prezident Vladimír Putin, indický premiér Narendra Modi a prezident Čínskej ľudovej republiky Xi Jinping podpísali počas rokovaní „Johannesburg Declaration“ /Deklarácia na stiahnutie dostupná tu: JOHANNESBURG DECLARATION-2018/, ktorá obsahuje 102 hlavných bodov. V rámci summitu lídri krajín taktiež podpísali Memorandum o spolupráci v oblasti ochrany životného prostredia, Memorandum o partnerstve v oblasti aviácie krajín BRICS a Memorandum o porozumení v oblasti spoločného výskumu a vývoja technológií distribuovaného registra v kontexte rozvoja digitálnej ekonomiky.
Predstavitelia členských krajín zdôraznili ústrednú úlohu OSN, opätovne potvrdili svoj záväzok voči princípom a cieľom zakotvených v Charte OSN, v rešpektovaní medzinárodného práva, v podpore demokracie a právneho štátu, v podpore udržiavania mieru a stability vo svete, a taktiež v riešení spoločných tradičných i netradičných bezpečnostných problémov. Vyzdvihli dôležitosť spolupráce pri implementácii 17 cieľov Agendy trvalo udržateľného rozvoja 2030, ktoré boli prijaté OSN v roku 2015 (Sustainable Development Goals 2030).
Opätovne zdôraznili odhodlanie spolupracovať na posilnení multilateralitzmu, zvrchovanosti zákona v medzinárodných vzťahoch a na vytvorení reprezentatívnejšieho, spravodlivejšieho a viac demokratického medzinárodného politického i ekonomického poriadku.
Hlavy štátov si počas rokovaní pripomenuli dokument Svetového summitu 2005 a opätovne podčiarkli potrebu rozsiahlej reformy OSN, vrátane Bezpečnostnej rady OSN, s cieľom zlepšiť reprezentatívnosť, účinnosť a efektívnosť organizácie pri vykonávaní jej mandátov, ako aj zvýšiť zastúpenie rozvojových štátov, tak aby mohla primerane reagovať na globálne výzvy. Lídri krajín taktiež podčiarkli dôležitú úlohu mierových operácií OSN, ako aj prínos členských krajín BRICS v udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti. Vyzdvihli dlhoročnú úlohu zabezpečiť primerané zastúpenie afrických štátov v OSN, najmä v otázkach mieru a bezpečnosti. Čína a Rusko opätovne zdôraznili dôležitosť, ktorú pripisujú úlohe Brazílie, Indie a Južnej Afriky v medzinárodných záležitostiach a podporili ich snahu zohrávať väčšiu úlohu v OSN.
Hlavy štátov vyzvali všetky krajiny, aby plne implementovali Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC), zahŕňajúc princípy spoločných i diferencovaných zodpovedností a príslušných spôsobilostí, ako aj rozvinúť poskytovanie finančnej, technologickej pomoci rozvojovým krajinám, s cieľom zvýšiť ich schopnosť adaptácie. Taktiež uvítali ďalší vývoj rokovaní Parížskej dohody o klimatických zmenách na 24. konferencii (UNFCCC COP24), ktorá sa uskutoční v decembri 2018 v Katowiciach v Poľsku a vyjadrili podporu pokračovať v konštruktívnej spolupráci s ostatnými stranami.
Dôrazne odsúdili pokračujúce teroristické útoky vo všetkých jeho formách a prejavoch. Vyzdvihli zodpovednosť všetkých štátov v zabránení financovania teroristických sietí a činností na ich územiach, ktoré napríklad prostredníctvom organizovaného zločinu, prania špinavých peňazí, dodávok zbraní, obchodovania s drogami a s ľuďmi, teroristických základní, ako aj prostredníctvom zneužívania internetu a prostredníctvom najnovších informačných a komunikačných technológii vyžívajú na svoju aktivitu a šírenie. Vyzvali medzinárodné spoločenstvo k širokej medzinárodnej koalícii v boji proti terorizmu a vyjadrili podporu centrálnej koordinačnej úlohe OSN. Zdôraznili potrebu riešenia hrozby chemického a biologického terorizmu.
V rámci deklarácie vyzdvihli posilnenie spolupráce krajín BRICS v oblasti energetiky pri prechode na systémy environmentálnej udržateľnosti, ktoré podporujú globálnu stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, vyvážený hospodársky rast a spoločné sociálno-ekonomické blaho populácie. Taktiež vyzdvihli vážnosť úsilia o univerzálny prístup k energetickým zdrojom, vytvoriť podmienky cenovej dostupnosti energie, energetickej bezpečnosti a zníženia znečistenia životného prostredia.
Hlavy štátov vyjadrili znepokojenie nad pretrvávajúcim konfliktom a zvýšeným napätím v regióne Stredného východu a v severnej Afrike, a taktiež odsúdili nezákonné použitie sily a vonkajšie zasahovanie do akéhokoľvek konfliktu. Následne podčiarkli, že v konečnom dôsledku, trvalý mier môže byť dosiahnutý len prostredníctvom širokého národného dialógu s náležitým rešpektovaním nezávislosti, územnej celistvosti a suverenity každej krajiny regiónu. Vyzdvihli fakt, že občania každej krajiny tohto regiónu majú legitímne snahy plne využívať svoje občianske, politické, hospodárske, sociálne a kultúrne práva a základné slobody, najmä pokiaľ ide o izraelsko-palestínsku situáciu.
Opätovne zdôraznili potrebu obnovenia diplomatického úsilia o dosiahnutie spravodlivého, trvalého a komplexného urovnania izraelsko-palestínskeho konfliktu, s cieľom dosiahnuť mier a stabilitu na Blízkom východe na základe príslušných rezolúcií OSN, Madridských princípov, Arabskej mierovej iniciatívy a predchádzajúcich dohôd, dosiahnutých prostredníctvom rokovaní. Podčiarkli prioritu vybudovať nezávislý, životaschopný Palestínsky štát, teritoriálne susediaci s Izraelom v mieri. Pokiaľ ide o situáciu v pásme Gazy, opätovne prejavili podporu rezolúcie Valného zhromaždenia OSN (A / RES / ES-10/20) o ochrane palestínskeho obyvateľstva. Taktiež vyzdvihli podporu Agentúre OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (United Nations Relief and Works Agency for Palestine Refugees in the Near East – UNRWA). Ocenili jej životne dôležitú úlohu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a ďalších základných potrieb pre takmer 5,3 milióna palestínskych utečencov a zdôraznili jej význam pre zabezpečenie stability v regióne, ako aj potrebu zabezpečiť primeranejšie, dostatočné, predvídateľné a trvalé financovanie pre Agentúru.
Lídri krajín vyjadrili znepokojenie nad pretrvávajúcim konfliktom a veľkou humanitárnou krízou v Jemenskej republike. V rámci prijatej deklarácie žiadajú o neobmedzený prístup k poskytovaniu humanitárnej pomoci vo všetkých častiach Jemenu, a zároveň vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene poskytlo potrebnú pomoc. Taktiež vyzvali všetky strany, aby plne rešpektovali medzinárodné právo, ukončili nepriateľské akcie a vrátili sa späť k mierovým rokovaniam sprostredkovaných OSN, ako aj k „jemenskému dialógu“, smerujúc k dosiahnutiu politického riešenia konfliktu. Taktiež vyzvali všetky strany priamo zapojené do súčasnej diplomatickej krízy v regióne Perzského zálivu, aby prekonali svoje rozdiely prostredníctvom dialógu a v tejto súvislosti uvítali úsilie Kuvajtu.
Najvyšší predstavitelia zoskupenia vyjadrili znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v Afganistane, najmä v súvislosti so zvýšeným počtom a intenzitou teroristických útokov na Afganské národné a bezpečnostné sily, vládu a civilistov. Opätovne potvrdili podporu obyvateľom Afganistanu v ich úsilí o dosiahnutie mieru a národného zmierenia v rámci mierového procesu „Afghan-led and Afghan-owned“. Vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo vláde i občanom Afganistanu dosiahnuť mier. Taktiež uvítali parlamentné voľby, ktoré sa budú konať v októbri 2018 a prezidentské voľby, ktoré sa majú konať v roku 2019.
Opätovne potvrdili záväzok politického riešenia konfliktu v Sýrii prostredníctvom politického procesu „Syrian-led, Syrian-owned“, ktorý chráni štátnu suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť Sýrie na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2254 (2015), a so zreteľom na výsledok Kongresu sýrskeho národného dialógu, ktorý sa konal v Soči. Opätovne zdôraznili podporu Ženevského procesu, mediácii OSN, ako aj Astanského procesu, ktorý vykazuje príznaky pozitívneho vývoja v praxi a zdôrazňuje komplementárnosť medzi týmito dvoma iniciatívami. Zdôraznili dôležitosť jednotnosti v boji proti teroristickým organizáciám v Sýrii pri plnom dodržiavaní príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. Dôrazne odsúdili používanie chemických zbraní ktoroukoľvek stranou, za akýmkoľvek účelom, a za akýchkoľvek okolností a obnovili výzvy na komplexné, objektívne, nezávislé a transparentné vyšetrovanie všetkých údajných incidentov. Vyzvali k zvýšeniu úsilia poskytnutia potrebnej humanitárnej pomoci sýrskemu ľudu s ohľadom na naliehavé potreby obnovy.
V rámci deklarácie prejavili podporu Spoločného komplexného akčného plánu „Joint Comprehensive Plan of Action“ (JCPOA) týkajúceho sa riešenia otázky iránskeho jadrového programu. Vyzvali všetky strany, aby dodržiavali svoje záväzky a zabezpečili plné a účinné vykonávanie JCPOA na podporu medzinárodného a regionálneho mieru a bezpečnosti.
Lídri krajín uvítali výsledky nedávneho vývoja situácie na Kórejskom polostrove, vyjadrili podporu v dosiahnutí úplnej denuklearizácie, udržaní mieru a stability v severovýchodnej Ázii. Opätovne potvrdili záväzok mierového, diplomatického a politického riešenia situácie.
Predstavitelia členských krajín vyjadrili vážne znepokojenie nad možnosťou, že preteky v zbrojení vo vesmírnom priestranstve sa stanú arénou pre vojenskú konfrontáciu. Následne zdôraznili dôležitosť predchádzať zbrojeniu, vrátane umiestňovania zbraní vo vesmíre, ktorá by odvrátila vážne nebezpečenstvo pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Vyzdvihli vážnosť prísneho dodržiavania existujúceho právneho režimu zabezpečujúceho mierové využívanie vesmíru, a taktiež vyzdvihli potrebu konsolidovať a posilniť tento režim. Uvítali novozaloženú skupinu vládnych expertov, s cieľom prerokovať možné právne záväzné prvky na predchádzanie pretekám v zbrojení vo vesmíre, ako aj na prevenciu umiestňovania zbraní vo vesmírnom priestranstve. Zdôraznili, že praktická transparentnosť a opatrenia na budovanie dôvery môžu takisto prispieť k nerozmiestňovaniu zbraní vo vesmíre. Opakovane zdôraznili, že Konferencia o odzbrojení ako jednotné mnohostranné fórum o vyjednávaní o odzbrojení, zohráva hlavnú úlohu pri rokovaniach o multilaterálnej dohode alebo prípadne o dohodách o predchádzaní preteku v zbrojení vo vesmíre vo všetkých jeho aspektoch.
Predstavitelia členských krajín uvítali úsilie Africkej únie zamerané na riešenie konfliktov afrického kontinentu, a taktiež uvítali posilnenie spolupráce medzi Bezpečnostnou radou OSN a Radou pre mier a bezpečnosť Africkej únie. Taktiež uvítali záväzok Africkej únie v tzv. „stiahnutí zbraní do roku 2020“, s cieľom ukončiť všetky ozbrojené konflikty na kontinente a podporili úsilie posilniť africkú mierovú a bezpečnostnú architektúru. Vyzdvihli potrebu industrializácie Afriky, prejavili podporu kontinentálnej integrácie a rozvoja afrického kontinentu prostredníctvom realizácie Agendy 2063. Uvítali podpísanie dohody o vytvorení Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu – „African Continental Free Trade Agreement“ (AfCFTA) a podčiarkli dôležitosť tohto kroku pri riešení sociálno-ekonomických problémov prostredníctvom ekonomickej integrácie kontinentu a uvoľnenia obrovského potenciálu obchodu v Afrike.
Uvítali výsledky prvej celosvetovej konferencie Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organisation – WHO) o likvidácii tuberkulózy, ktorá sa konala na ministerskej úrovni v roku 2017 v Moskve.
Taktiež uvítali výsledky 8. Svetového fóra o vode, ktoré sa konalo v marci 2018 v hlavnom meste Brazílie, a v rámci ktorého bola zdôraznená vážnosť otázky zachovania a vytvorenia vodných zdrojov, ako priorita na globálnej úrovni. V rámci deklarácie vyjadrili záväzok v posilnení spolupráce v oblasti vodných zdrojov na základe trvalo udržateľného rozvoja integrovaným spôsobom, zahŕňajúc riešenie otázok sucha, povodní, dodávok vody, sanitácie, systematickej prevencie a kontroly znečistenia vodných zdrojov, obnovy a zachovania riek a jazier, ako aj zachovania ekosystému.
* * * * *
Zdroje:
1. www.brics2018.org.za/sites/default/files/Documents/JOHANNESBURG%20DECLARATION%20-%2026%20JULY%202018%20as%20at%2007h11.pdf
2. www.brics2018.org.za/theme-and-priorities
Ilustračné foto: http://www.brics2018.org.za/
