Príspevok k vymedzeniu pojmov hrozba a riziko /Roman Laml/

Úvodná poznámka: Článok nadväzuje  a aktualizuje text „Vzťah pojmov hrozba a riziko“, ktorý bol publikovaný v časopise Vojenské obzory 1/2005, a ktorý je dostupný aj na našej stránke (http://mepoforum.sk/bezpecnost/terminologia/vztah-pojmov-hrozba-a-riziko-i-roman-laml/)

1. Význam riešenej problematiky

Formovanie národnej a medzinárodnej bezpečnosti na vedeckom základe v sebe obsahuje významný multidisciplinárny aspekt. Uvedená problematika syntetizuje, využíva, aplikuje a rozpracúva poznatky politológie, histórie, sociológie, filozofie, ako aj ďalších spoločenskovedných disciplín, pričom čiastočne preberá aj ich kategoriálny aparát, ktorý ale aplikuje nie vždy v rovnakom kontexte. Súbežne s tým si vytvára kategoriálny aparát vlastný. Pojmy bezpečnostnej terminológie majú z veľkej časti interdisciplinárny charakter a používajú sa v širokom spektre vedných, ale aj laických odborov ľudskej činnosti. Už len samotný pojem bezpečnosť sa používa v každej ľudskej činnosti a v každej oblasti má určité špecifiká (napr. diferencia medzi počítačovou bezpečnosťou a bezpečnosťou štátu).

Schopnosť pochopiť a riešiť problémy v oblasti národnej a medzinárodnej bezpečnosti je rovnako ako v každej inej spoločenskovednej oblasti úzko prepojená s kvalitou kategoriálneho aparátu. Zatiaľ čo v rámci bežnej komunikácie možno používať vágnejšie pojmy, ktoré v tejto rovine môžu postačovať, pre uchopenie danej problematiky v rámci odbornej komunikácie je potrebné používať presne vymedzený kategoriálny aparát.

Kategoriálny aparát umožňuje identifikovať nosné prvky systému, komunikáciu v rámci vedného odboru, ako aj komunikáciu navonok. Tento dôležitý predpoklad je nutný nielen v rámci vnútorného štátneho prostredia, ale aj pri komunikácii v medzinárodnom kontexte. Slovenská republika najmä ako súčasť Európskej únie a NATO sa podieľa na riešení otázok bezpečnosti v širokom medzinárodnom meradle. Preto musí mať terminologickú koherentnosť nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Prípadná nejednoznačnosť pri používaní a výklade základných pojmov vytvára teoretické i praktické problémy nielen na domácej pôde, ale aj vo vzťahu k zahraničiu.

Význam pojmov hrozba a riziko vyplýva z ich špecifického postavenia v rámci bezpečnostnej politiky, jadrom ktorej je identifikácia a eliminácia hrozieb a rizík. Uvedené pojmy je preto nutné presne definovať a vymedziť ich vzájomný vzťah, aby mohli slúžiť ako nástroje poznania a realizácie bezpečnostnej politiky.

2. Sémantické hľadisko

Zatiaľ čo z hľadiska sémantiky je termín „hrozba“ jednoznačný, používanie termínu „riziko“ je zložitejšie.

Krátky slovník slovenského jazyka^[1] definuje hrozbu takto:

1. Výstražné napomínanie, vyhrážka (strašiť hrozbami, ustúpiť pred hrozbou).
2. Blízkosť niečoho nebezpečného (hrozba hladu, vojny).

Hrozba má v tomto zmysle objektívny charakter, je nezávislá od subjektu, voči ktorému vystupuje. Ide o „niečo“ (jav, udalosť, osobu), čo predstavuje nebezpečenstvo, existujúce nezávisle od nás. Hrozba ale nevystupuje autonómne, neexistuje sama pre seba, ale je vždy vymedzená ako hrozba prejavujúca sa voči chráneným záujmom subjektu. Hrozba sa prejavuje voči „niekomu alebo niečomu“ – osobe, skupine, národu, štátu, inštitúcii a podobne. Znamená to, že jav, ktorý označujeme ako hrozbu, predstavuje nebezpečenstvo pre subjektom definovaný záujem.

Napríklad pre demokratické politické zriadenie je hrozbou snaha o zriadenie autokracie. Naopak pre autokraciu je hrozbou snaha o zavedenie demokracie. Ochrana vlastného politického zriadenia je prirodzeným záujmom systému a hrozbu predstavujú snahy o jeho zmenu. Napríklad pre Saudskú Arábiu by bola hrozbou snaha o zavedenie parlamentnej demokracie, pretože by znamenala ukončenie súčasného politického systému a vlády skupiny ľudí. Alebo z iného uhla pohľadu, pre výrobcov tabakových výrobkov je hrozbou legislatívne obmedzovanie fajčenia, pretože toto ohrozuje ich prirodzený záujem – dosahovanie čo najväčších ziskov. Znamená to, že čo pre jeden subjekt môže byť hrozbou, pre iný subjekt rovnaký jav hrozbu predstavovať nemusí. Rozhodujúci je tu vždy vzťah konkrétneho javu a chráneného záujmu, kde práve ich protikladnosť vytvára hrozbu.

Pojem riziko definuje Krátky slovník slovenského jazyka^[2] ako možnosť nebezpečenstva straty, neúspechu, škody (robiť niečo na vlastné riziko, riziko podnikania, brať na seba riziko).

Tento pojem používame na vyjadrenie možnosti, resp. pravdepodobnosti uskutočnenia neželanej udalosti. Riziko je teda spojené nielen s hrozbou, s ktorou je pevne previazané, a vyjadrovanie rizika sa vždy viaže na konkrétnu hrozbu, ale aj s rozhodovaním subjektu. Riziko je javom subjektívneho charakteru, ale jeho pevná previazanosť s hrozbou mu čiastočne dáva aj objektívny charakter. Inými slovami, požitie alkoholu pred jazdou zvyšuje riziko havárie. Toto je subjektívny prvok rizika, keď sa subjekt vlastnou činnosťou rozhodol podstúpiť riziko. Súčasne ale existujú objektívne faktory hrozby havárie, ako sú poveternostné podmienky, hustota premávky, správanie a chyby ostatných vodičov a podobne, ktoré nie je možné ovplyvniť. Tieto skutočnosti môžeme považovať za objektívne rizikové faktory. Z tohto pohľadu sa zdá presnejšie považovať riziko za jav subjektívno-objektívneho charakteru. Pričom vzťah a význam subjektívnych a objektívnych faktorov rizika závisí vždy od konkrétnej udalosti.

Z terminologického hľadiska má význam aj používanie týchto pojmov v angličtine, ktorá je v súčasnosti dominantným svetovým jazykom a je relevantným jazykom aj v medzinárodných vzťahoch a bezpečnostnej politike. V anglickej terminológii ide o pojmy „threat“ (hrozba) a „risk“ (riziko).

Oxfordský slovník^[3] definuje hrozbu a riziko takto:

Hrozba:

• varovanie, že niekto vás môže zraniť, zabiť alebo potrestať, ak nechcete robiť, čo on/ona chce,
• možnosť problémov alebo nebezpečenstva,
• osoba alebo vec, ktorá môže poškodiť niečo, alebo zraniť niekoho, niečo, čo indikuje budúce nebezpečenstvo.

Riziko:

• možnosť nebezpečnej alebo nepríjemnej udalosti, situácia, ktorá môže byť nebezpečná alebo môže mať zlý dosah,
• osoba alebo udalosť, ktorá môže byť nebezpečná.

On-line dostupný slovník Meriam-Webster^[4] definuje hrozbu a riziko takto:

Hrozba:

• vyjadrenie zámeru spôsobiť zlo, zranenie alebo poškodenie,
• to, čo ohrozuje,
• blízkosť niečoho nebezpečného.

Riziko:

• možnosť straty alebo zranenia,
• niekto alebo niečo, čo vytvára alebo naznačuje nebezpečenstvo,
• možnosť straty alebo nebezpečenstva pre predmet poistnej zmluvy; taktiež: stupeň pravdepodobnosti takejto straty,
• osoba alebo vec, ktorá špecifikuje nebezpečenstvo poisťovateľovi,
• nebezpečné poistenie zo špecifickej príčiny,
• možnosť, že investície (napríklad akcie alebo komodity) budú strácať na hodnote.

Z uvedených vymedzení je možné vysloviť záver, že z hľadiska významu pojmov hrozba a riziko tieto majú v slovenskom jazyku jednoznačne definovaný význam. Tento je obdobný ako význam pojmov v anglickom jazyku. Preklad slov threat – hrozba a risk – riziko je z obsahového hľadiska zodpovedajúci a má rovnaký význam.

3. Pojmy hrozba a riziko v odbornej literatúre

Definovanie pojmov hrozba a riziko je obsahom aj odbornej a vedeckej literatúry. Predmetom nášho záujmu je najmä oblasť politicko-vojenská a bezpečnostno-strategické dokumenty, ale široké odborné a vedecké zázemie je prirodzenou a nutnou súčasťou bezpečnostnej komunity a spoločenského diskurzu k medzinárodno-politickým a bezpečnostným témam.

Lasicová a Ušiak vo svojej práci Bezpečnosť ako kategória definujú hroz-bu ako „pojem viazaný na konkrétne udalosti, ktoré môžu mať spoločenský, prírodný alebo technický charakter a spôsobujú narušenie rovnovážneho stavu spoločnosti…“. ^[5] Pojem riziko definujú takto: „…v technických procesoch sa hrozba považuje za aktivizované riziko, kým v spoločenských procesoch sa riziko chápe ako prvé, ako súčasť bezpečnostného prostredia, ktoré môže vyvolať bezpečnostnú hrozbu; považujeme ho za kvantitatívne a kvalitatívne vyjadriteľnú mieru nebezpečenstva, ktorá vplýva na zvyšovanie alebo znižovanie potenciálu hrozby…“ ^[6]

Volner^[7] hrozbu vymedzuje ako „také javy a procesy ekonomického, politického, sociálneho, vojenského, geopolitického, ekologického, vedecko-technického, informačného, morálno-duchovného charakteru na najrôznejšej úrovni spoločenského života (od individuálnej až po globálnu), ktoré priamo negatívne pôsobia na prírodu a spoločnosť, ohrozujú ich existenciu, fungovanie a rozvoj… Pojem hrozba vyjadruje objektívny jav.“ Riziko podľa Volnera predstavujú „také javy a procesy, ktoré síce priamo a bezprostredne nepôsobia na ľudstvo, národy, štáty, jednotlivcov, ale za istého neadekvátneho, chybného správania sa, alebo za konkrétnej situácie, za istých konkrétnych podmienok, v istej fáze svojho vývoja, môžu vyvolať javy a procesy, ktoré sa transformujú na hrozby… Riziko je objektívny fakt, ktorý vytvára základ budúcich hrozieb…“. ^[8]

Podľa Eichlera „Hrozba je vždy jevem objektivního charakteru a působí nezávisle na našich zájmech či záměrech… Riziko je vždy jevem subjektivního charakteru. Je výsledkem rozhodovacího procesu spojeného buďto s volbou způsobů k dosahování stanovených zájmů a cílů, nebo se snahou čelit bezpečnostním hrozbám. Každý, kdo přijímá důležitá rozhodnutí, by vždy měl otevřeně říci také to, jaká rizika vědomě podstoupil a jakým se naopak chtěl vyhnout.“. ^[9]

Nie je cieľom tohto článku polemizovať s rôznymi vymedzeniami pojmov. Naším cieľom je v tomto prípade ukázať možnosť iných prístupov, ktoré sú vo vedeckej a odbornej literatúre možné. Ide tu o odlišnú rovinu terminologickej práce, kde voľnosť pri definovaní pojmov je umožnená individuálnosťou týchto výstupov. V prípade tvorby dokumentov na národnej ako aj medzinárodnej úrovni je nutná terminologická ujasnenosť a záväznosť, aby bolo možné dosiahnuť potrebnú zrozumiteľnosť medzi rôznymi subjektmi.

4. Vymedzenie pojmov hrozba a riziko v rámci NATO

V rámci NATO je zjednotenie používania pojmov obsahom dokumentu NATO Glossary of Terms and Definitions (AAP-6), ktorý je voľne dostupným dokumentom. V národnom predhovore k slovenskej verzii dokumentu sa uvádza: „Slovník NATO termínov a definícií je autorizovaným zdrojom informácií vojenského významu všeobecne používaných v NATO. Predstavuje nástroj na ich používanie jednotlivými vojenskými zložkami, pracovnými skupinami a skupinami expertov pri uplatňovaní jednotnej terminológie v oblasti ich pôsobnosti.“ ^[10] Stanovenie konsenzu pri používaní pojmov je jednou zo základných podmienok komunikácie na národnej aj medzinárodnej úrovni. Napriek tomu že ide o vojenský slovník, je z logiky veci zrejmé, že používanie definovaných a odvodených pojmov by malo byť konsenzuálne aj na politickej úrovni.

Dokument AAP-6 pojmy hrozba a riziko samostatne nedefinuje, ale používa ich v rámci iných definícií. Na niektorých príkladoch je takto možné názorne vysvetliť používanie uvedených pojmov v rámci Aliancie.

1. a) Príklady k pojmu hrozba (AAP-6)

• Asymetrická hrozba. Hrozba (úmyselná) vyplývajúca z možného použitia rôznych prostriedkov alebo metód zo strany útočiaceho činiteľa na obídenie alebo potlačenie silných miest brániaceho sa činiteľa pri súčasnom využití slabých miest brániaceho sa činiteľa na dosiahnutie neprimeraného výsledku v prospech útočiaceho činiteľa. (s. 101)
• Obrana prístavu. Obrana prístavu alebo priestoru zakotvenia a ich vodných prístupových trás proti vonkajším hrozbám, akými sú:
  ponorky, útok vedený z ponoriek alebo útok malých hladinových plavidiel; b. operácie kladenia mín nepriateľom; c. sabotáže. (s. 327)
• Nezákonné použitie alebo hrozba použitia sily alebo násilia proti jednotlivcom alebo majetku pri pokuse prinútiť alebo zastrašiť vlády alebo spoločnosti na dosiahnutie politických, náboženských alebo ideologických cieľov. (s. 657)

1. b) Príklady k pojmu riziko (AAP-6)

• Stupeň jadrového rizika. Riziko určené veliteľom, ktorému môžu byť vystavené vlastné sily v prípade výbuchu jadrovej zbrane použitej pri útoku na blízky nepriateľský cieľ; prijateľné stupne rizika pri rôznych taktických podmienkach sú: mimoriadne, mierne a zanedbateľné jadrové riziko. (s. 222)
• Odmínovanie cesty. V pozemných operáciách vyhľadávanie mín, výbušných prostriedkov, improvizovaných výbušných prostriedkov a nástrah ohrozujúcich používanie cesty a ak sa zistia, ich identifikácia, označenie, zneškodnenie, zničenie alebo odstránenie a tým umožnenie vedenia operácie so zníženým rizikom. (s. 575)
• Špeciálne/zvláštne riziko. Pri leteckých havarijných a protipožiarnych činnostiach palivá, materiály, komponenty alebo situácie, ktoré zvyšujú riziko spojené s vojenskými leteckými udalosťami a vyžadujú špeciálne postupy, zariadenia alebo hasiace prostriedky. (s. 609)

Týchto niekoľko príkladov ukazuje, že pojem hrozba sa používa v súvislosti s konkrétnym javom, procesom, udalosťou, ktorá znamená nebezpečenstvo – je identifikáciou nebezpečenstva. Naopak riziko sa používa na vyjadrenie miery pravdepodobnosti realizácie hrozby. Mína je hrozba, konkrétny fakt znamenajúci nebezpečenstvo. Riziko je možnosť, pravdepodobnosť jej výbuchu a spôsobenia škody, teda uskutočnenia hrozby. Hrozba má charakter objektívnej skutočnosti, riziko má objektívno-subjektívny charakter, ktorý vyjadruje objektívnu existenciu hrozby, našu reflexiu hrozby, ako aj našu schopnosť na hrozbu reagovať, ovplyvniť jej dosah na naše záujmy.

5. Vzťah pojmov hrozba a riziko v slovenských politicko-strategických dokumentoch

 Používanie pojmov hrozba a riziko v našich bezpečnostno-strategických dokumentoch do roku 2005 je obsiahnuté v už spomínanej predchádzajúcej verzii tohto článku.

V Bezpečnostnej stratégii SR z roku 2005^[11] sú hrozby definované
v časti II. Bezpečnostné prostredie Slovenskej republiky. Hrozby sú do veľkej miery vymedzené v spojitosti s výzvami, napr.: „Zmenou bezpečnostného prostredia SR sa menia bezpečnostné hrozby a výzvy, na ktoré musí SR reagovať…“ (čl. 16) Výzvy sú menej jednoznačne vymedzené a sú implicitne považované za javy, udalosti, na ktoré bude musieť krajina reagovať,  s ktorými sa bude musieť vyrovnať a nezvládnutie tohto procesu môže znamenať vznik bezpečnostnej hrozby. Napríklad „Nepripravenosť štátu pružne reagovať na globalizáciu je vážnou bezpečnostnou výzvou.“. (čl. 26) Tento prístup je možný a umožňuje upozorniť na rôzne problémy, ktoré sú často širokospektrálne a ktoré sú rovnako ako hrozby, objektívnym javom na ktorý je potrebné adekvátne reagovať.

Ako hrozby sú v uvedenom dokumente priamo definované:

• získanie a použitie ZHN teroristami,
• terorizmus,
• šírenie ZHN a ich nosičov,
• zlyhávajúce štáty,
• regionálne konflikty,
• organizovaný zločin,
• zraniteľnosť informačných a komunikačných systémov,
• nelegálna a nekontrolovaná migrácia,
• aktivity cudzích spravodajských služieb,
• živelné pohromy, havárie a katastrofy.

Odkazy na hrozby sú aj súčasťou kapitoly III. Bezpečnostná politika Slovenskej republiky, ako napríklad: „…avšak pretrvávajú bezpečnostné hrozby vychádzajúce spoza hraníc NATO a EÚ…“ (čl. 67)

Pojem riziko je v dokumente oveľa menej používaný a riziká sú súčasťou kapitoly venovanej bezpečnostnej politike SR:

• „Zbrane hromadného ničenia v rukách teroristov predstavujú akútne
  a vysoké riziko, na ktoré bude SR reagovať primeranými prostriedkami…“, (čl. 44)
• „Zároveň bude SR minimalizovať riziko zlyhania hospodárstva SR
  v dôsledku akéhokoľvek narušenia bezpečnosti zaistením zásob strategických surovín…“. (čl. 56)

Z terminologického hľadiska je možné považovať používanie termínov hrozba a riziko v Bezpečnostnej stratégii z roku 2005 za správne. Vychádza zo sémantického vymedzenia obsahu pojmov v slovenskom jazyku a rovnako rešpektuje vymedzenie pojmov v rámci terminológie NATO. Hrozba je používaná na označenie objektívneho javu, skutočnosti, ktorá znamená ohrozenie záujmov SR. Pojem riziko, už svojím používaním v časti venovanej bezpečnostnej politike SR, je okrem objektivizovaného vzťahu k hrozbe aj vyjadrením miery pravdepodobnosti so vzťahom k vlastnej aktivite a činnosti – t. j. politiky.

Obranná stratégia SR z roku 2005^[12] vychádza z Bezpečnostnej stratégie SR a obdobným spôsobom definuje aj hrozby: „Hrozba teroristických útokov, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhávajúce štáty, organizovaný zločin, rast možností zneužitia kybernetického priestoru, radikálne ideológie a nevyriešené spory…“ (čl. 5)

Vo vzťahu k pojmu riziko sú použité nasledujúce vymedzenia:

• „nemožnosť úplne vylúčiť vznik rozsiahleho konvenčného ozbrojeného konfliktu v euroatlantickom priestore napriek trvalému znižovaniu úrovne rizík spájaných s touto hrozbou“, (čl. 6)
• „…eliminovať existujúce hrozby a znižovať podstupované riziká“. (čl. 8)

Používanie pojmov hrozba a riziko je obdobné ako v Bezpečnostnej stratégii SR. Dokumenty sú z tohto hľadiska kompatibilné. Aj v tomto dokumente je možné považovať používanie pojmov hrozba a riziko za terminologicky správne a zrozumiteľné aj v medzinárodnom kontexte.

Biela kniha o obrane 2016^[13] sa taktiež venuje hodnoteniu bezpečnostného prostredia, kde definuje tieto nosné hrozby: (čl. 65)

• terorizmus a organizovaný transnacionálny terorizmus,
• kybernetické útoky,
• informačno-psychologické pôsobenie na obyvateľstvo a hybridný spôsob vedenia bojových činností,
• použitie zbraní hromadného ničenia,
• nelegálne zmocnenia sa a šírenie zbraní hromadného ničenia, ich nosičov a technológií ich výroby,
• vznik asymetrických konfliktov (lokálnych alebo regionálnych konfliktov vojenského a nevojenského charakteru),
• organizovaný transnacionálny zločin v spojení s nelegálnym obchodom so zbraňami a vojenským materiálom, výrobou a predajom drog a aktívnym participovaním na nelegálnej migrácii,
• nárast náboženského, ľavicového a pravicového extrémizmu,
• nekontrolovateľná migrácia,
• prehlbovanie rozdielov medzi chudobnými a bohatými štátmi a obmedzenia prístupu k nerastnému bohatstvu, vode a ekonomickým produktom,
• zmenšujúce sa strategické surovinové a potravinové zdroje,
• pokračovanie krízy, resp. nestability finančného, prípadne menového
  a hospodárskeho systému.

Pojem riziko je používaný v kontexte so zaistením obrany Slovenskej republiky, ako napríklad:

• „V reakcii na zhoršenie bezpečnostného prostredia v Európe boli prijaté viaceré operatívne opatrenia Slovenskej republiky na zachovanie jej bezpečnosti a minimalizáciu bezpečnostných rizík…“, (čl. 3)
• „…pri zvýšených rizikách vyplývajúcich z úrovne obranných kapacít Slovenskej republiky…“, (čl. 5)
• „…v prípade nedostačujúcich spôsobilostí na plnenie týchto úloh vzniká akútne riziko v zaručovaní obrany Slovenskej republiky.“ (čl. 91)

V Bielej knihe o obrane, rovnako ako v predchádzajúcich dokumentoch, je pojem hrozba používaný na identifikáciu objektívnej udalosti, javu, ktorý predstavuje nebezpečenstvo pre chránené záujmy. Pojem riziko je menej používaný v kontexte hodnotenia bezpečnostného prostredia, ale častejšie v súvislosti s obrannou politikou krajiny. Tento posun vyplýva zo zamerania dokumentu, ale aj v týchto prípadoch je pojem riziko používaný vhodne.

6. Pojmy hrozba a riziko v bezpečnostno-strategických dokumentoch NATO a niektorých jeho členských krajín

Strategická koncepcia NATO z roku 2010^[14] za hlavné hrozby považuje: (čl. 7 – 14)

• hrozbu konvenčnými zbraňami,
• šírenie ZHN a ich nosičov,
• terorizmus,
• nestabilitu a konflikty za hranicami NATO,
• kybernetické útoky,
• hrozbu prerušenia dodávok dôležitých zdrojov.

Pojem riziko je v celom dokumente použitý len raz: „Kľúčové environmentálne a zdrojové obmedzenia, vrátane zdravotných rizík…“. (čl. 15)

Používanie pojmu hrozba je jednoznačné, v zmysle predchádzajúcich záverov. Vhodnosť použitia pojmu riziko v danom kontexte už je menej jednoznačné. Možno by bola lepšia formulácia napríklad: „…vrátane zdravotných hrozieb a rizík z nich vyplývajúcich.“ Z hľadiska zrozumiteľnosti dokumentu ale táto otázka nemá relevantný význam.

Chronologicky posledným prijatým významným politickým dokumentom NATO je Varšavská deklarácia o euroatlantickej bezpečnosti. ^[15] Dokument hovorí o obrane proti hrozbám zo všetkých smerov (čl. 4), o hybridných hrozbách (čl. 4), ako aj o tom, že NATO nepredstavuje hrozbu pre žiadnu krajinu (čl. 6). Použitie pojmu hrozba je v týchto prípadoch v poriadku. Rovnako vhodné je aj použitie pojmu riziko, kde vo vzťahu k Rusku je potrebné minimalizovať riziko z vojenských incidentov. (čl. 6)

Česká republika

Česká republika vo svojej Bezpečnostnej stratégii z roku 2015^[16] ako hrozby identifikuje terorizmus, šírenie ZHN, kybernetické útoky, negatívne vplyvy migrácie a podobne. Pri používaní pojmu riziko ide napríklad o vy-jadrenia ako: „I nadále zůstává riziko přímého vojenského napadení našeho území nízké“ (úvodné slovo), „…pro snižování rizik naplnění hrozeb…“ (čl. 7) alebo „Pro prevenci případných rizik je klíčové řízení přistěhovalectví…“ (čl. 69). V týchto prípadoch je riziko vyjadrením miery pravdepodobnosti, ktorá je ovplyvňovaná činnosťou subjektu. Podľa nášho názoru správne používanie pojmov hrozba a riziko v širšom kontexte názorne vyjadruje tento príklad:  „Pravděpodobnost přímého ohrožení území ČR masivním vojenským útokem je nízká. Bezpečnost a stabilita v hraničních částech Evropy a v oblastech s Evropou sousedících se ovšem celkově snižují, a proto nelze zcela vyloučit přímé ohrožení území některých členských zemí NATO a EU. Ohrožení bezpečnosti spojenců může mít jak tradiční vojenskou povahu, tak i nejednoznačnou podobu metod takzvaného hybridního válčení. Základním nástrojem k eliminaci těchto rizik je členství ČR v NATO a EU a dobré vztahy se sousedními zeměmi.“ (čl. 17)

V roku 2017 bola prijatá Obranná stratégia ČR^[17], ktorá pojmy hrozba a riziko používa v obdobnom význame ako stratégia bezpečnostná. Vo vzťahu k pojmu hrozba je možné použiť príklad: „Bezpečnost Evropy ohrožují i hrozby relativně nové související s informační válkou nebo organizovanými kybernetickými útoky.“ (čl. 4) K pojmu riziko je nasledujúci príklad: „Na základě hodnocení bezpečnostních hrozeb a z nich vyplývajících rizik…“ (čl. 25) Rovnako v prípade tohto dokumentu ide o správne používanie uvedených pojmov.

Maďarsko

Národná bezpečnostná stratégia Maďarska z roku 2012^[18], podobne ako slovenská bezpečnostná stratégia, často používa pojem hrozba v spojení s pojmom výzva v obdobnom kontexte. Ako hrozby sú identifikované napríklad regionálne konflikty, šírenie ZHN, terorizmus (čl. 27 – 29) a podobne. Často sa taktiež vyskytuje spojenie hrozby a riziká: „…množstvo bezpečnostných rizík a hrozieb“ (čl. 24), „…priame riziká a hrozby pre Maďarsko…“ (čl. 24), „…pri identifikácii rizík a hrozieb…“ (čl. 25), „…aktuálne alebo potenciálne hrozby a riziká v kybernetickom priestore“ (čl. 31). Pojem riziko sa taktiež vyskytuje v spojitosti s činnosťou subjektu pri eliminácii nebezpečenstva. V tomto príklade aj v kontexte s hrozbami: „Maďarsko musí byť pripravené na manažment rizík a hrozieb súvisiacich s národnou bezpečnosťou“ (čl. 31) A v nasledujúcom príklade už samostatne: „…manažment bezpečnostných rizík v súvislosti s ilegálnou migráciou.“ (čl. 37) V prípade Maďarska sme toho názoru, že zatiaľ čo používanie pojmu hrozba je jednoznačné, ako identifikácia nebezpečenstva, používanie pojmu riziko je menej jednoznačné a tento pojem je niekedy používaný ako duplicitný k pojmu hrozba a niekedy slúži k vyjadreniu miery, pravdepodobnosti a aktivity subjektu vo vzťahu k nebezpečenstvu.

Poľsko

Poľská národná bezpečnostná stratégia z roku 2014^[19] za hrozby považuje napríklad regionálny alebo lokálny konflikt (čl. 25), medzinárodný terorizmus (čl. 30), kybernetické hrozby (čl. 35) a podobne. Vo vzťahu k riziku používa formulácie ako: „…zníženie rizík a prevencia hrozieb…“ (čl. 12), „…zvyšujú riziko výskytu konfliktov…“ (čl. 25), „…eliminovať riziko otvorenej konfrontácie…“ (čl. 35). Poľsko uvedené pojmy používa obdobne ako Slovensko.

Litva

Národná bezpečnostná stratégia z roku 2017^[20] používa spojenie „hrozby, nebezpečenstvá a rizikové faktory“. Za hrozby priamo označuje napríklad konvenčné ozbrojené hrozby, regionálnu a globálnu nestabilitu, terorizmus, informačné hrozby atď. Pojem riziko sa väčšinou používa v spojení s hrozbou a nebezpečenstvom. Samostatne sa pojem riziko používa menej, napríklad v prípade možnosti „…preskúmaní potenciálnych rizík…“. (čl. 18.5.7) Litva už aj vo svojej predchádzajúcej stratégii z roku 2012 používala termíny hrozba, riziko a nebezpečenstvo spoločne a je preto odôvodnený záver, že tieto termíny považuje za obdobné. V tomto prípade môžeme hovoriť o synonymickom ponímaní pojmov hrozba a riziko.

Veľká Británia

V roku 2016 prijatá národná bezpečnostná stratégia^[21] ako hrozby vymedzuje napríklad terorizmus, extrémizmus, kybernetické hrozby, organizovanú kriminalitu a podobne. Z hľadiska používania pojmu riziko je relevantná Príloha A, venovaná hodnoteniu bezpečnostných rizík. Podľa dokumentu ide o hodnotenie rizík, ktorým krajina čelí a ktoré sú klasifikované podľa ich pravdepodobnosti a možného vplyvu. Medzi najväčšie riziká je zahrnutý napríklad terorizmus, medzinárodný vojenský konflikt, prírodné pohromy. K riziku terorizmu je ďalej uvedené: „Predstavuje najväčšiu priamu a bezprostrednú hrozbu pre vnútornú bezpečnosť a zahraničné záujmy.“ (Príloha A, čl. 4, bod i) Na základe toho možno konštatovať, že pojmy hrozba a riziko sú do veľkej miery používané ako synonymá, pričom sa niekedy používajú duplicitne, napríklad „nové riziká a hrozby“ alebo „…riziká a hrozby na juhu Európy.“. (čl. 3.21) Hrozba je často používaná na označenie nebezpečného javu alebo udalosti. Je identifikáciou nebezpečenstva „…hrozba zo strany ISIL.“ (čl. 1.7)

Riziko je častejšie používané v spojení s vlastnou aktivitou „… redukovať riziko…“ (čl. 4.95) a taktiež v súvislosti s pravdepodobnosťou „… štáty môžu použiť svoje jadrové kapacity a ohroziť nás…“ (čl. 4.64), je tiež vyjadrením kvantitatívneho hodnotenia „… riziko vojenského útoku je nízke“ (čl. 4.18). Najmä používanie pojmu riziko je do určitej miery nejednoznačné a umožňuje viacero výkladov. Je samozrejme nutné rešpektovať aj to, že anglický jazyk je v tomto prípade jazykom pôvodným a nie všetky jeho špecifická sú pre autora postihnuteľné.

Tento stručný pohľad ukazuje, že ani v rámci NATO, resp. v jeho členských krajinách nie je terminologický aparát jednoznačne vytvorený a ustálený. Aj tu sa niekedy objavuje zamieňanie pojmov hrozba a riziko, ich synonymické používanie, ako aj ich čiastočne odlišné chápanie v rôznych dokumentoch. Tieto diferencie sa prejavujú najmä v odlišnom používaní pojmu riziko, zatiaľ čo používanie pojmu hrozba je viac-menej ustálené a obdobné. Možno však konštatovať, že uvedené odlišnosti nie sú takého charakteru, ktorý by sťažoval alebo neumožňoval pochopenie dokumentov. Odlišnosti sa objavujú v dokumentoch politického charakteru, v ktorých možno vidieť voľnejšie narábanie s pojmami, pravdepodobne v súvislosti s potrebou zdôrazniť alebo potlačiť niektoré skutočnosti prezentované v dokumente. Uvedené odlišnosti v používaní pojmov sú dané aj národným prístupom a odborným zázemím, ktoré taktiež môže používať svoje imanentné prístupy. Politické dokumenty strategického charakteru, ktorým sme venovali v tejto časti pozornosť, sú všeobecným vyjadrením bezpečnostnej politiky krajín, vrátane ich vlastného pohľadu na bezpečnostné prostredie. Rozdiely v používaní pojmov, najmä v prípade pojmu riziko, nie sú z tohto pohľadu relevantné.

Závery

Pojmy hrozba a riziko patria medzi ústredné pojmy bezpečnostnej politiky. Bez ich definovania a vymedzenia ich vzájomného vzťahu je problematické uskutočniť funkčnú analýzu bezpečnostného prostredia a riešiť bezpečnostnú problematiku. Vymedzenie vzťahu hrozba a riziko sa môže uskutočniť v rámci troch základných prístupov:

• synonymického (pojmy majú rovnaký význam a voľne sa zamieňajú),
• lineárneho (riziko ako vyššie štádium hrozby alebo hrozba ako vyššie štádium rizika, vyjadruje prerastanie úrovne z nižšej do vyššej),
• komplementárneho (pojmy sa vzájomne dopĺňajú a realita je vyjadrená prostredníctvom ich totality).

Synonymický prístup používania pojmov sa uplatňuje najmä v rámci bežnej komunikácie, prípadne v politickej rovine, keď sa úsilie zameriava na zdôraznenie niektorých skutočností a nie na odbornú analýzu. Použitie tohto prístupu v odbornej komunikácii poukazuje na nedostatočnú rozpracovanosť terminológie a v konečnom dôsledku môže vyvolávať určité problémy a nut-nosť hľadať ďalšie výrazové prostriedky na uchopenie reality. Synonymický spôsob sa niekedy môže prelínať s lineárnym.

Lineárny prístup bol najmä v minulosti značne rozšírený a môže sa považovať aj za logicky najzrozumiteľnejší, pretože sa pravdepodobne najviac približuje k štandardnej a zaužívanej štruktúre nášho myslenia. Do veľkej miery sa aplikoval pri tvorbe predchádzajúcej bezpečnostnej a obrannej stratégie SR v roku 2001. Vymedzenie tohto prístupu môžeme nájsť v Slovníku bezpečnostných vzťahov: „Bezpečnostné riziká sú stavy bezpečnostnej situácie, ktorých prejavy môžu vyvolať ohrozenie subjektu bezpečnosti… …existujú 4 postupné fázy vývoja bezpečnostných rizík: hrozba, ohrozenie, kríza, konflikt.“ ^[22]

Aj keď sa uvedené „fázovanie“ nestalo súčasťou bezpečnostnopolitického myslenia, podobne chápaný lineárny prístup je stále používaný. Umožňuje identifikáciu hrozby a má schopnosť vyjadriť jej narastanie. Na druhej strane zvádza k mechanickému uvažovaniu, je výrazne jednosmerný a vyjadruje len zmenu v posune. V rámci časovo-priestorovej schémy pokrýva len dimenziu času a kvantifikácia hrozby je nedostatočná. Problematické je zváženie súvislostí a vyjadrenie kontextu. Aj v tomto prípade je potrebné hľadanie ďalších pomocných nástrojov na uchopenie a vyjadrenie reality v celom potrebnom komplexe.

Komplementárny prístup sa začal presadzovať po vstupe SR do NATO najmä v rámci ujasňovania slovenskej bezpečnostnej terminológie v medzinárodnom kontexte. Jeho podstatou je využitie pojmov hrozba a riziko na vyjadrenie dvoch súvisiacich, vzájomne sa dopĺňajúcich, ale odlišných veličín. Pojem hrozba sa používa na identifikáciu nebezpečenstva, označuje skutočnosť s potenciálom spôsobiť škodu chránenému subjektu. Má výrazný hodnotový charakter, pretože hrozbu je možné vymedziť len v súvislosti so záujmom, ale má nekonkretizovaný potenciál. Hrozba má objektívny charakter, ktorý je subjektívne reflektovaný. Označuje objektívnu skutočnosť na základe rozhodnutia subjektu. Hrozba preto neexistuje sama o sebe, ale len vo vzťahu k subjektu, ktorý ju ako hrozbu identifikoval, ide o tzv. sekuritizáciu.

Pojem riziko je viacrozmerný, vyjadruje pravdepodobnosť vzniku neželanej udalosti a kvantifikuje potenciál „nebezpečnosti“ hrozby, ktorý tiež vychádza z určitej objektívne kvantifikovanej sily hrozby, ale jeho súčasťou je aj schopnosť subjektu s hrozbou sa vyrovnať, resp. eliminovať ju. Vyjadruje vzťah k hrozbe, ochotu postúpiť riziko limitovanú vlastným prístupom k hrozbe. Vyjadruje pravdepodobnosť, mieru realizácie a nebezpečenstva hrozby. Riziko ako signifikácia hrozby je jej ohodnotením, ocenením a ide o sekundárny, odvodený fenomén, ktorý je vyjadriteľný len vo vzťahu k hrozbe. Pojem riziko je úzko spojený so subjektívnym faktorom, ktorý je jeho determinantom. Riziko je vyjadrením subjektívneho hodnotenia a prístupu. Komplementárny prístup umožňuje hrozby identifikovať a prostredníctvom pojmu riziko signifikovať a kvantifikovať ich časovo-priestorový charakter, ako aj vlastnú schopnosť s hrozbou sa vyrovnať.  A čo je veľmi dôležité, tento prístup je v podstate v súlade s významom pojmov hrozba a riziko v rámci slovenského pravopisu.

Rozdielnosť lineárneho a komplementárneho prístupu možno ukázať na príklade hodnotenia nebezpečnosti vojny. V rámci lineárneho prístupu sa dá povedať, že riziko vojny prerástlo do hrozby vojny (alebo naopak). Tým je vyjadrené zvýšené ohrozenie, ktoré však následne vyžaduje ďalšie spresnenie. V rámci komplementárneho prístupu je vojna identifikovaná ako hrozba a na vyjadrenie ďalších súvislostí – kvantifikácie nebezpečenstva, ale aj schopnosti jej eliminácie sa používa pojem riziko, pre ktorý možno vytvoriť variabilnú matricu. Riziko vojny je v určitom časovom horizonte vysoké, stredné, resp. nízke, a to s možnou lokalizáciou, dosahom atď.

Možno konštatovať, že komplementárny prístup umožňuje komplexnejšie a hlbšie postihnúť situáciu a takisto z hľadiska komunikácie v rámci NATO a EÚ tento prístup lepšie vyjadruje zaužívané chápanie pojmov, a to najmä v odbornej komunikácii.

* * * * *

Použitá literatúra a informačné zdroje

1. Krátky slovník slovenského jazyka, Veda, Bratislava 2003, ISBN 80-224-0750-X.
2. Oxford Wordpower Dictionary, Oxford University Press, 2002, ISBN-0-19-4315169.
3. LASICOVÁ J., UŠIAK J.: Bezpečnosť ako kategória, Veda, Bratislava 2012, ISBN 978-80-224-1284-1.
4. VOLNER Š.: Nová teória bezpečnosti, Bratia Sabovci, Zvolen, 2005, ISBN 80-89029-99-X.
5. EICHLER J.: Jak vyhodnocovat bezpečnostní hrozby a rizika dnešního světa, Policy Paper, Ústav mezinárodních vztahů, Praha, http://www.dokumenty-iir.cz/PolicyPapers/jeichler2004.pdf.
6. SOŠ 3680 AAP-6 Slovník termínov a definícií NATO, vydanie 7., december 2014, http://www.uosksok.sk/ext_files/O2/sos_3680.pdf.
7. KULAŠÍK P. a kol.: Slovník bezpečnostných vzťahov, Smaragd, Bratislava 2002, ISBN 80-89063-08-X.
8. https://www.merriam-webster.com/dictionary/.
9. http://mepoforum.sk/.
10. https://www.mzv.sk/documents/10182/12350/NSK_Verzia_FINAL.pdf.
11. http://kam.lt/en/defence_policy_1053/important_documents/strategical_
    html.

Odkazy

[1] Krátky slovník slovenského jazyka, Veda, Bratislava 2003, s. 200, ISBN 80-224-0750-X.

[2] Krátky slovník slovenského jazyka, Veda, Bratislava 2003, s. 622, ISBN 80-224-0750-X.

[3] Oxford Wordpower Dictionary, Oxford University Press, 2002, s. 684, ISBN-0-19-4315169.

[4] https://www.merriam-webster.com/dictionary/.

[5] LASICOVÁ J., UŠIAK J.: Bezpečnosť ako kategória, Veda, Bratislava 2012,
s. 243, ISBN 978-80-224-1284-1.

[6] LASICOVÁ J., UŠIAK J.: Bezpečnosť ako kategória, Veda, Bratislava 2012,
s. 251, ISBN 978-80-224-1284-1.

[7] VOLNER Š.: Nová teória bezpečnosti, Bratia Sabovci, Zvolen, 2005, s. 119-120, ISBN 80-89029-99-X.

[8] VOLNER Š.: Nová teória bezpečnosti, Bratia Sabovci, Zvolen, 2005, s. 120, ISBN 80-89029-99-X.

[9] EICHLER J.: Jak vyhodnocovat bezpečnostní hrozby a rizika dnešního světa, Policy Paper, Ústav mezinárodních vztahů, Praha, http://www.dokumenty-iir.cz/ PolicyPapers/jeichler2004.pdf.

[10] SOŠ 3680 AAP-6 Slovník termínov a definícií NATO, vydanie 7., december 2014, http://www.uosksok.sk/ext_files/O2/sos_3680.pdf.

[11] http://mepoforum.sk/bezpecnost/bezpecnostne-strategie/obranna-strategia-slovenskej-republiky-2005/.

[12] http://mepoforum.sk/bezpecnost/bezpecnostne-strategie/obranna-strategia-slovenskej-republiky-2005/.

[13] http://mepoforum.sk/kniznica/europa-k/slovenska-republika-k/bezpecnost-k/biela-kniha-o-obrane-slovenskej-republiky-2016/.

[14] https://www.mzv.sk/documents/10182/12350/NSK_Verzia_FINAL.pdf.

[15] http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2016/07/The-Warsaw-declaration-on-Transatlantic-Security.pdf.

[16] http://mepoforum.sk/kniznica/europa-k/ceska-republika-k/bezpecnostna-strategia-ceskej-republiky-2015/.

[17] http://mepoforum.sk/kniznica/europa-k/ceska-republika-k/obranna-strategia-ceskej-republiky-2017/.

[18] http://mepoforum.sk/staty-regiony/europa/staty-eu-plus/vysehradska-4/
madarsko/dokumenty-bezpecnostnej-politiky-madarska/.

[19] http://mepoforum.sk/kniznica/europa-k/polsko-k/nova-bezpecnostna-strategia-polska/.

[20] http://kam.lt/en/defence_policy_1053/important_documents/strategical_
documents.html.

[21] http://mepoforum.sk/bezpecnost/bezpecnostne-strategie/narodna-bezpecnostna-strategia-velkej-britanie/.

[22] KULAŠÍK P. a kol.: Slovník bezpečnostných vzťahov, Smaragd, Bratislava 2002, s. 20, ISBN 80-89063-08-X.

* * * * *

Článok  bol publikovaný v časopise Líder 1/2017.  Zverejnené zo súhlasom autora.

Ilustračné foto: pixabay.com