Prof. Richard J. Aldrich a prof. Christopher R. Moran z britskej University of Warwick uverejnili v americkom časopise Foreign Affairs analýzu „Trump and the CIA“, kde prezentujú vzťah prezidenta Donalda Trumpa k CIA ako „vypožičaný“ od bývalého prezidenta Richarda Nixona, ktorý túto spravodajskú službu nazval „nelojálnou, neproduktívnou, personálne predimenzovanou“ a zhadzoval jej význam posmešnou otázkou: „Čo do čerta tí klauni tam von v Langley robia?“ Nixon vnímal CIA ako „súčasť liberálneho sprisahania“ a Trump považuje CIA za „politického nepriateľa, odhodlaného podkopať jeho dôveryhodnosť v očiach amerického ľudu.“ Existujú dôkazy o tom, že Trump rovnako ako Nixon úplne zavrhol svoje denné spravodajské briefingy.
Za najzreteľnejšie zneváženie práce CIA sa považuje Trumpovo vyjadrenie v televízii, v ktorom spochybnil užitočnosť denného spravodajského súhrnu pre prezidenta. Podľa Foreign Affairs prezident Trump sa bude viac spoliehať na spravodajstvo od kľúčových zamestnancov Bieleho domu a Rady národnej bezpečnosti, materiály Pentagonu (poskytované mimo oficiálnych štruktúr) alebo dokonca dokumenty od podobne zmýšľajúcich vonkajších expertov – a nie na tradične zaoblene vyjadrené hodnotenia hlavných otázok zahraničnej politiky. Existujú signály, že v rámci medzirezortného fóra diskusií o národnej bezpečnosti sa oslabí úloha riaditeľa Národnej spravodajskej služby – ktorý koordinuje spravodajskú komunitu – a predsedu Zboru náčelníkov štátov amerických ozbrojených síl. Tlač avizovala, že v Bielom dome vznikla tzv. skupina strategickej iniciatívy na posudzovanie dlhodobých strategických otázok, ako boj proti terorizmu, vzťahy s Ruskom a NATO.
Prezident Trump ohlásil plány na reformu, zjednodušenie a dokonca početné zmenšenie spravodajskej komunity. Po niektorých prezidentových poznámkach bývalý výkonný riaditeľ CIA Michael Morell predpovedal „vlnu rezignácií“, ale zamestnanci CIA dobrovoľne neopustili svoje pozície a rozhodli sa pre „partizánsku vojnu proti prezidentovi.“ Zdá sa, že nový šéf Bieleho domu prebudil „sily odporu“, ktoré bojovali proti nemu zámernými únikmi informácií do médií a odpieraním bezpečnostnej previerky niektorým nominantom Trumpovej administratívy. Prvou obeťou neoprávneného zverejňovania utajovaných a dôverných informácií sa stal prezidentov bezpečnostný poradca Michael Flynn, ktorý bol nútený odstúpiť po úniku jeho súkromných telefonických rozhovorov s ruským veľvyslancom S. Kišľakom.
Podľa analýzy vzťahov medzi Donaldom Trumpom a CIA v čase turbulencií v medzinárodných záležitostiach by prezident a CIA mali byť blízkymi spojencami. Na druhej strane bývalá námestníčka riaditeľa CIA Carmen Medinová si myslí, že americké spravodajské služby potrebujú po vyše desiatich rokoch rýchleho rozmachu a „ponorenia sa do dlhej vyčerpávajúcej protipovstaleckej vojny“ reorganizáciu. Predovšetkým však ide o to, že prezident potrebuje politicky neutrálneho riaditeľa CIA, ktorý mu bude bez obáv hovoriť fakty a CIA potrebuje, aby jej prezident načúval. Ani jedna z týchto vecí však neplatí. Podľa Foreing Afairs možno predpokladať, že u Trumpa – podobne ako u Nixona – bude paranoja ohrozovať osobnú efektivitu. Najväčšia paralela medzi oboma mužmi spočíva v ich neschopnosti viesť k lojalite Washington a spoliehať sa iba na malý vnútorný okruh dôverníkov. Ale potom šťastný výsledok vzťahov medzi Trumpom a CIA je nepravdepodobný. A možno iba špekulovať nad tým, ako si aktuálny stav Trumpovej pozície v relácii k americkej spravodajskej komunite budú interpretovať v Moskve pri posudzovaní perspektívy vzťahov medzi USA a Ruskom.
* * * * *
Zdroj: https://www.foreignaffairs.com/articles/2017-04-24/trump-and-cia?cid=int-lea&pgtype=hpg
Ilustračné foto: pixabay.com
