„Ak by sme mali do vesmíru vyslať raketu so zámerom nadviazať literárny kontakt so vzdialenými galaxiami a mali by sme miesto iba pre jedného súčasného autora, koho by sme poslali? Ja by som vybral Ryszarda Kapuscinskeho, lebo napísal najpravdivejší, najmenej zaujatý, avšak komplexný a farbistý opis života na našej planéte.“
The Guardian
Čo vlastne vieme povedať o Afrike? Porovnajme si svoje vedomosti a skúsenosti s legendou svetovej reportáže Ryszardom Kapućińskim, ktorý vo svojej knihe Eben prináša komplexný obraz čierneho kontinentu – zo severu na juh, z východu na západ.
Nie sú to len politické a dejinné zvraty – v centre jeho záujmu stojí obyčajný človek čeliaci nielen ukrutnostiam podnebia, ale aj svojich ľudských druhov. Vďaka Kapuścińského knihe Eben pochopíme, akú hodnotu má hrsť ryže, hlt vody, prievan a kúsok tieňa tam, kde človek musí denno-denne bojovať o holý život.
Eben nie je rozprávaním o neznámej Afrike. Naopak – Afrika v Kapuścińského podaní je čímsi dôverne známym. Kapuściński v Afrike totiž dlhé roky skutočne žil, prenikal do jej podstaty, žil s ľuďmi, žil Afriku. A tak o Afrike dokáže aj rozprávať. Kniha Ryszarda Kapuścińského Eben prichádza vo vynikajúcom preklade Jozefa Marušiaka.
„Kapuścińského dar kryštalického opisu snáď v žiadnom inom diele nenašiel takú podobu ako v knihe Eben, ktorá predstavuje súborný medailón štyridsiatich rokov autorovho života v Afrike.“
The New York Times
O autorovi: Ryszard Kapuściński (1932 – 2007) vyštudoval históriu na Varšavskej univerzite v roku 1955, ale od počiatku sa upísal novinárstvu, najmä reportáži. Publikoval v mnohých poľských novinách a časopisoch, ale ozajstnú slávu doma i v zahraničí mu priniesli jeho početné reportážne knihy, v ktorých sa venoval najmä problematike tretieho sveta – Afrike a Latinskej Amerike (Čierne hviezdy, 1963, Keby celá Afrika, 1969, Kristus s puškou na pleci, 1975, Ešte deň života, 1976). Svetový ohlas si však získala najmä Futbalová vojna (1978), v ktorej sugestívnym spôsobom opísal udalosti i pozadie vojny medzi Salvadorom a Hondurasom v roku 1969. V knihe Cisár (1978) sa zas veľmi pôsobivo zmocnil udalostí etiópskej revolúcie, ktorá zvrhla cisára Haile Sellassieho. V diele Šachinšách (1982) zasa sledujeme pád režimu iránskeho šacha Rezá Pahlavího a nastolenie fundamentalistickej vlády ajatolláha Chomeíniho.
Kapuściński mal neobyčajný inštinkt, vďaka ktorému sa vždy ocitol v tom kúte sveta, kde sa dialo niečo historicky významné a pre svetový vývin príznačné. Preto neprekvapuje, že ho púta Afrika a jej dekolonizačné úsilia i problémy, ktoré s tým súvisia. Musel si všimnúť Latinskú Ameriku v čase veľkého revolučného kvasu, lomcujúceho týmto kontinentom. A nemohol, samozrejme, obísť ani pád poslednej koloniálnej ríše na zemeguli – sovietskeho Impéria. Kniha Impérium (1993) je výsledkom viacerých autorových ciest po bývalom Sovietskom zväze, najmä však posledného putovania z rokov 1989 – 1991, teda času, keď sa tam udiali rozhodujúce udalosti, zavŕšené rozpadom komunistickej veľmoci.
„Už od prvých kontaktov ukazovala Európa Afrike svoju najhoršiu tvár, ktorej výsledkom bolo otroctvo, bezbrehé drancovanie prírodných zdrojov a znepriatelenie susedných kráľovstiev. Kapuścińského postrehy nám vysvetľujú úlohu európskych krajín v jednotlivých konfliktoch na čiernom kontinente i príčiny sporov a napätí medzi etnikami. Pomáhajú nám dať do súvislostí udalosti dnešnej migračnej krízy či mnohých nedávnych i súčasných vojen. Eben vysvetľuje pozadie masového zabíjania medzi rwandskými kmeňmi Hutu a Tutsi, ale aj príčiny zrodu nenávisti vo všeobecnosti. Napriek množstvu desivých tém je to úžasné čítanie, pretože len máloktoré texty dokážu aj po rokoch tak vystihnúť dnešnú Afriku, priblížiť majestátnosť prírody, farby a vône krajín i mentalitu a pre nás tajomnú logiku ich obyvateľov, ako Eben Ryszarda Kapuścińského.“
Marek Vadas, spisovateľ a publicista
Pripravené v spolupráci s vydavateľstvom Absynt /www.absynt.sk/
