Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave usporiadali 1. 12. 2015 už 9. medzinárodné sympózium na tému „Potenciál spravodajských služieb proti medzinárodnému terorizmu”. Publikujeme v poradí ôsmy, záverečný referát z tohto sympózia.
* * * *
I.Cibula: Slovensko v boji proti medzinárodnému terorizmu
Správa o činnosti SIS v roku 2014 uvádza, že v oblasti boja proti terorizmu v minulom roku spravodajská služba nezaznamenala konkrétne bezpečnostné hrozby voči Slovenskej republike ani zapojenie občanov SR do teroristických aktivít v zahraničí. Slovensko nebolo uvedené ako možný cieľ útokov v džihádistickej propagande na internete. Neexistujú žiadne poznatky o tom, že by aktuálna bezpečnostná situácia našej krajiny mohla byť ohrozená rizikami, súvisiacimi s logistickou podporou teroristov alebo s radikalizáciou jednotlivcov, prípadne organizovaných skupín v prostredí, kde sa dajú takéto aktivity očakávať. Až minulý týždeň islamisti na svojom propagandistickom videu zaradili Slovensko do tzv. globálnej koalície krajín, ktoré patria medzi nepriateľov Islamského štátu.
V spravodajskej komunite panuje zhoda v názore, že teroristické riziko na teritóriu Slovenskej republiky je potenciálne na nízkej úrovni. Uvedená charakteristika rozhodujúcou mierou súvisí s geografickou polohou krajiny a s obmedzeným potenciálom malého štátu. V minulosti boli však získané poznatky o tom, že územie Slovenska slúžilo ako logistická základňa pre teroristov, ktorí vykonávali svoje aktivity v iných štátoch. Z toho dôvodu nemožno vylúčiť, že sa to môže opakovať a dokonca mohli by tu zakotviť organizované štruktúry teroristov, zamerané na ich podporu a ochranu pred zadržaním. Predovšetkým v takomto kontexte treba vnímať postavenie Slovenskej republiky a úlohy jej spravodajských, bezpečnostných a policajných štruktúr v boji proti medzinárodnému terorizmu.
Slovensko je teda iba malým pešiakom na veľkej šachovnici, na ktorej prebieha zápas s teroristami. Ale napriek tomu disponuje primeraným spravodajským potenciálom, aby sa mohlo angažovať v protiteroristických operáciách veľkých hráčov. V roku 2001 to potvrdil londýnsky denník The Telegraph, kde bolo uverejnený článok o zadržaní troch príslušníkov Pravej IRA (RIRA) v Piešťanoch. Publikoval informáciu, že írski teroristi Declan Rafferty, Michael McDonald a Fintan O´Farrell prišli na Slovensko, aby nakúpili pre svoju organizáciu zbrane a výbušniny. Britská kontrarozviedka monitorovala pohyb týchto osôb po Európe už dávno predtým, ako sa objavili v Piešťanoch. Posledná časť operácie prebehla v spolupráci s dôstojníkmi SIS, ktorí aktívne prispeli k tomu, že teroristov zadržala slovenská polícia, aby mohli byť vydaní justičným orgánom do Veľkej Británie.
Podiel Slovenskej informačnej služby na akcii proti skupine Pravej IRA v Piešťanoch nie je jedinou operáciou, pri ktorej spolupracovala spravodajská služba Slovenskej republiky so zahraničnými partnermi. Ochrana utajovaných informácií o spravodajských aktivitách nedovoľuje uvádzať ďalšie konkrétne prípady; torzovite možno spomenúť monitorovanie migrácie osôb čečenskej národnosti, angažovaných v ilegálnych ozbrojených aktivitách mimo nášho územia. Alebo napr. získavanie a odovzdávanie údajov o osobe – ktorá sa zdržiavala na Slovensku – podozrivej z plánovania útoku na londýnske metro. Viaceré z takýchto prípadov sa síce priamo netýkajú bezprostredných bezpečnostných záujmov Slovenska, ale môžu mať veľký význam pre bezpečnosť a ochranu našich euroatlantických spojencov. V takomto kontexte patrí Slovenskej republike, resp. jej spravodajským a bezpečnostným službám primerané postavenie aj v boji proti medzinárodnému terorizmu.
V súvislosti s aktuálnymi teroristickými útokmi v Európe sa podozrievavá pozornosť verejnosti sústreďuje na moslimskú komunitu, ktorá tu žije a je považovaná do určitej miery za potenciálne prirodzené zázemie radikálnych islamistov. Ak porovnávame moslimské spoločenstvo na Slovensku s pomermi v takých štátoch, ako sú napr. Francúzsko, Nemecko alebo Veľká Británia, vyznávači islamu u nás predstavujú nepočetnú skupinu prisťahovalcov predovšetkým z regiónu Blízkeho východu, z krajín Maghrebu, západného Balkánu a severného Kaukazu. Etnicky rôznorodé spoločenstvo si nevytvorilo previazanú organizovanú štruktúru vlastných inštitúcií a nie je ani rigorózne usmerňované moslimskými autoritami, ako je to v preľudnených veľkomestských aglomeráciách západnej Európy.
Podľa predsedu Islamskej nadácie na Slovensku Mohamada Safwana Hasna na Slovensku žije cca 5000 moslimov; najviac v Bratislave, potom v Košiciach, Martine, Nitre, Trnave a počas kúpeľnej sezóny v Piešťanoch. Uvedená nadácia je najaktívnejšie z moslimských občianskych združení u nás. Pretože nespĺňa zákonné podmienky, islam nie je na Slovensku oficiálne uznaným náboženstvom. Vyznávači islamu praktizujú vieru v modlitebniach a kultúrnych centrách, ktoré sú financované zo zbierok alebo zahraničných príspevkov. Predstavitelia moslimskej komunity by chceli získať oficiálnu registráciu svojho náboženstva a povolenie postaviť na Slovensku mešitu. Ich aktivity sa zameriavajú na organizovanie akcií náboženskovýchovného charakteru, edukačné podujatia a stretnutia moslimských žien. K tomu sa žiada doplniť, že ženy predstavujú štyri pätiny medzi moslimskými konvertitami.
Predstavitelia moslimského spoločenstva na Slovensku verejne prezentujú kategoricky odmietavé stanoviská voči extrémnym prejavom islamského fundamentalizmu. Vo všeobecnosti dá sa akceptovať umiernenosť moslimskej komunity u nás, ale napriek tomu nemožno ignorovať verbálne prejavy jednotlivcov, ktoré naznačujú sympatie k Islamskému štátu, ba dokonca záujem zapojiť sa do jeho aktivít v Sýrii a v Iraku. Možno tak usudzovať aj z monitorovania sociálnych sietí (Facebook), kde na profiloch užívateľov zo Slovenska sa objavili fotografie, videozáznamy a odkazy na články, súvisiace s radikálnym islamistami a aktivitami Islamského štátu. Symptómy bezpečnostného rizika možno vyvodzovať z toho, že komunikácia na sociálnych sieťach sa v poslednom období presunula z otvorených do uzavretých – teda utajených – diskusných skupín. V podmienkach anonymity internetu vzniká reálne riziko kontaktov s extrémistickými islamistami v zahraničí, ktoré sa prejaví nielen názorovou radikalizáciou dotknutých osôb, ale môže tiež vyústiť do verbovania alebo nabádania k teroristickým aktivitám. Takáto internetová stopa je v súčasnosti najdostupnejší zdroj poznatkov o záujmovom prostredí, kde predpokladáme vznik bezpečnostného rizika, súvisiaceho s hrozbou terorizmu.
Aktuálne nie sú u nás na prvom mieste bezpečnostné riziká, ktoré súvisia so súčasnou migračnou vlnou, valiacou sa do Európy, pretože Slovenská republika nepatrí v súčasnosti medzi cieľové krajiny utečencov. Momentálna situácia však nevylučuje, že migranti zmenia v budúcnosti trasy pre vstup do Európskej únie. Okrem toho, ak sa im podarí získať azyl v niektorom z členských štátov EÚ, potom v rámci voľného pohybu osôb môžu prísť aj na Slovensko. I keď infiltrácia migrantov smerujúcich na náš kontinent osobami, prepojenými s radikálnymi džihádistickými organizáciami sa zatiaľ nepreukázala na predpokladanej úrovni očakávaného bezpečnostného rizika, nie je vylúčené, že k tomu môže dôjsť v budúcnosti. Spravodajsko-bezpečnostné štruktúry už zaregistrovali napríklad medzi utečencami príslušníkov šiítských milícií z Iraku.
Iba na okraj treba spomenúť bezpečnostné riziko, súvisiace s väzňami z Guantánama, ktorí po prepustení boli premiestnení na Slovensko. Verejnosť dokázal na seba upútať Tunisan Hasham bin Ali bin Amor Sliti, udržiavajúci kontakty v zahraničí s osobami so zázemím medzi radikálnymi islamistami. Lídri moslimskej komunity na Slovensku sa od neho dištancujú, ale bývalý väzeň z Guantánama verejne deklaruje sympatie voči Islamskému štátu a agituje na jeho podporu medzi moslimami v našej krajine. So zreteľom na svoje džihadistické postoje a správanie si Hasham bin Ali bin Amor Sliti vyžaduje kontinuálne monitorovanie zo strany policajných a spravodajských zložiek.
V úvode som uviedol, že územie Slovenska môže slúžiť ako logistická základňa pre teroristov, vykonávajúcich svoje aktivity v iných štátoch. V tomto kontexte spomeniem vyjadrenie Raffaela Pantucciho, ktorý pôsobí na londýnskom Royal United Services Institute for Defence and Security Studies. Tento uznávaný expert na terorizmus po útokoch v Paríži pripomenul, že „teroristické skupiny využívajú voľný pohyb po Európskej únii, ktorý im vyhovuje. Na druhej strane kapacita francúzskych spravodajských služieb je iná než trebárs slovenských alebo bulharských. Líšia sa teda ich priority“. Pantucci poukázal na to, že voľný pohyb osôb v rámci EÚ znamená, že teroristi môže prejsť do akejkoľvek krajiny“. Podľa môjho názoru primárne v takomto rámci by sme mali chápať pozíciu Slovenska v boji proti medzinárodnému terorizmu.
Na záver by som chcel predovšetkým zdôrazniť, že napriek rôznorodo definovaným prioritám naliehavosti, odlišným špecifikám ich závažnosti a bezprostredného ohrozenia v jednotlivých krajinách Európskej únie boj s medzinárodným terorizmom si vyžaduje nepodceňovať koordináciu a spoluprácu medzi veľkými a malými hráčmi. Dovoľte mi, aby som v takomto kontexte pripomenul výstižnú metaforu známeho spravodajského analytika a geopolitického vizionára Georgea Friedmana: „Sledovanie a identifikovanie teroristov je ako zbieranie známok. Pomalé, obozretné, zacielené na rozličné exempláre a bez zbytočného náhlenia sa predať alebo kúpiť. Je to tichá, hĺbavá práca“.[1] Spravodajské služby sa teda musia permanentne koncentrovať na tlejúce ohniská bezpečnostných rizík a všetkými dostupnými technológiami a nástrojmi monitorovať sociálne prostredie, ktoré plodí ideologickú nenávisť a terorizmus.
[1] Friedman G.: Ohniská napätia. Na prahu krízy v Európe. Bratislava 2015.
Igor Cibula (1942) – Publicista, expert v oblasti spravodajských služieb. Ako spravodajský dôstojník začínal na 1.správe FMV (1968-1970). Po rehabilitácii v roku 1990 pokračoval v spravodajskej kariére na Úřade pro zahraničné styky a informace. V období 1993-1995 bol riaditeľom rozviedky SIS. V rokoch 2006-2007 prednášal na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o spravodajských službách. Od roku 2008 na túto tému prednáša na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. V roku 2006 inicioval založenie Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov na Slovensku.
Celý zborník na stiahnutie dostupný tu: ZBORNIK_ABSD_2015
Ilustračné foto: pixabay.com
