Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave usporiadali 1. 12. 2015 už 9. medzinárodné sympózium na tému „Potenciál spravodajských služieb proti medzinárodnému terorizmu”. Publikujeme v poradí štvrtý referát z tohto sympózia.
* * * *
L. Csipák: Teroristi plánujú útoky k významným moslimským sviatkom
Vo svojom referáte chcem poukázať na príčinné súvislosti medzi moslimskými sviatkami, pamätnými dňami a plánovaním termínu teroristických útokov, najmä moslimskými teroristickými organizáciami. Toto nepísané pravidlo bolo dlhé roky rukopisom palestínskych teroristických organizácií, avšak neskoršie aj ostatné moslimské džihádistické organizácie začali využívať plánovanie teroristických útokov k významným moslimským sviatkom a k pamätným dňom.
Ako príklad som si vybral rok 1994, pretože v tomto roku moslimské a drúzske štátne sviatky, pamätné dni a výročia udalostí, ktoré sú významné pre moslimské krajiny, pre ilustráciu sú najviac kompatibilné s gregoriánskym kalendárom. Podarilo sa mi zostaviť a zhrnúť dátumy niektorých významných udalostí, ako aj výročné dni v jednotlivých moslimských krajinách, v ktorých by mohlo dôjsť k vojenským alebo politickým akciám, prípadne k teroristickým útokom.
Moslimský rok – Hidžra
Moslimský rok pozostáva z 12 lunárnych mesiacov, ktoré majú 29 – 30 dní. Kalendárny mesiac sa začína vtedy, keď je mesiac na oblohe viditeľný, takže nie je možné vopred presne určiť dátumy moslimských náboženských sviatkov. Medzi moslimskými krajinami, ba dokonca medzi rôznymi sektami v tom istom štáte môže dôjsť k posunu o 1 kalendárny deň. Moslimský rok má 354 dní (30 x 6 + 29 x 6 = 354), čiže je o 11 dní kratší ako rok podľa gregoriánskeho kalendára, pričom časová nezrovnalosť sa každoročne zväčšuje. Z tohto dôvodu moslimské sviatky nemusia pravidelne pripadať na rovnaké obdobie kalendárnom roku.
V Líbyi sa začína moslimský letopočet dňom smrti Mohameda, takže medzi líbyjským kalendárom a zaužívaným kalendárom hidžra je rozdiel 11 rokov. Napríklad rok 1994 je v Líbyi rokom 1403/1404 a podľa kalendára hidžra je to rok 1414/1415. Aj názvy mesiacov sa v Líbyi líšia od názvov používaných v iných moslimských krajinách.
Podľa perzského kalendára sa rok začína 21. marca a rok 1994 zodpovedá roku 1372/1373. Piatok je v moslimských štátoch dňom pracovného pokoja. Výnimkou je Libanon, kde je týmto dňom nedeľa.
Mesiace v moslimskom kalendári
- Muharram (muharram)
- Safar (safar)
- Rabi´al awwal (rabí´ al-avval)
- Rabi´thani (rabí´ath-thání)
- Jamada al-awala (džumádá l-úlá)
- Jamada al akhra (džumádá l-áchira)
- Rejab (radžab)
- Shaaban (ša´bán)
- Ramadhan (ramadán)
- Sawwal (šauvál)
- Dhu al-qa´da (dhú l-ka´da)
- Du al-hijja (dhú l-hidždža)
Prevody letopočtov
Na základnú orientáciu možno použiť nasledujúce vzorce:
G – gregoriánsky kalendár G=(321+20526)/33
I – islamský kalendár I = {33(G-622)}/32
Upozornenie: roky oboch kalendárov vzhľadom na rozdielnu dĺžku nie sú nikdy presne rovnaké. (http://www.islamicfinder.org)
POROVNANIE MOSLIMSKÉHO A GREGORIÁNSKEHO KALENDÁRA V ROKU 1994
Moslimský kalendár Gregoriánsky kalendár
19. Rejab (radžab) 1414 1. január 1994
1. Shaaban (ša´bán) 1414 12. január 1994
1. Ramadhan (ramadán) 1414 11. február 1994
1. Sawwal (šauvál) 1414 13. marec 1994
1. Dhu al-qa´da (dhú l-ka´da) 1414 12. apríl 1994
1. Du al-hijja (dhú l-hidždža) 1414 11. máj 1994
1. Muharram (muharram) 1415 10. jún 1994
1. Safar (safar) 1415 9. júl 1994
1. Rabi´al awwal (rabí´ al-avval) 1415 8. august 1994
1. Rabi´thani (rabí´ath-thání) 1415 6. september 1994
1. Jamada al-awala (džumádá l-úlá) 1415 6. október 1994
1. Jamada al akhra (džumádá l-áchira) 1415 4. november 1994
1. Rejab (radžab) 1415 3. december 1994
Teroristické útoky v roku 1994 (1414/1415)
Vybral som si známe teroristické útoky z roku 1994 ako príklady toho, že teroristické organizácie plánovali svoje útoky k významným moslimským sviatkom.
6. apríl 1994 – samovražedný útok v autobuse v centre Afula v Izraeli. Zabitých bolo 8 ľudí a 55 bolo zranených. Motívom bola pomsta za Izraelské útoky v Pásme Ghazy na členov hnutia Hamas. Atentát spáchala vojenské krídlo teroristickej organizácie Hamas – Brigády Izz ad-Din al-Qassam. Tento deň je výročím založenia Arabského frontu za oslobodenie Palestíny.
13. apríl 1994 – samovražedný útok v autobuse v Hadera v Izraeli. Zabitých bolo 6 ľudí a 30 bolo zranených. Motívom bola pomsta za Izraelské útoky v Pásme Ghazy na členov hnutia Hamas. Atentát spáchala vojenské krídlo teroristickej organizácie Hamas – Brigády Izz ad-Din al-Qassam. Tento deň je Dňom islamskej solidarity s Palestínou.
18. júl 1994 – Bombový útok v Buenos Aires v Argentíne. Pri útoku na židovské centrum Asociación Mutual Israelita Argentína (AMIA) bolo zabitých 85 ľudí väčšinou židovského náboženstva. Motívom atentátu bolo rozhodnutie argentínskej vlády o zrušení kontraktu, na základe ktorého mal Irán získať jadrové technológie. Atentát spáchala teroristická organizácia Hizballah, ktorého hlavným sponzorom je Irán. Tento deň je významným sviatkom šiítov, oslavuje sa narodenie imáma Mussu Al Khatiba – siedmeho imáma šiítov.
27. septembra 1994 – Ozbrojenci zastrelili nemeckého turistu a ďalšieho zranili pri útoku v letovisku Hurghada v Egypte. Zomreli aj dvaja Egypťania a ďalší Nemec podľahol svojim zraneniam po návrate do Nemecka. Motívom atentátu bolo destabilizácia spoločnosti, oslabenie turistického ruchu v Egypte a obmedzenie príjmov z turizmu. Atentát spáchala teroristická organizácia Egyptský Islamsky Džihád pod vedením Ayman Zavahrí. V tento deň je výročie smrti Jamal Abdul Nassera, egyptského prezidenta.
19. októbra 1994 – samovražedný útok v autobuse v Tel Avive. Zomrelo 22 ľudí a 56 bolo zranených. Motívom bola pomsta za Izraelské útoky v Pásme Ghazy na členov hnutia Hamas. Atentát spáchala vojenské krídlo teroristickej organizácie Hamas – Brigády Izz ad-Din al-Qassam. Tento deň je výročím zavraždenia Munzara Abu Ghazala, ktorý bol veliteľom vojenského námorníctva organizácie Fatah.
Arabská mentalita
Aby sme pochopili arabskú mentalitu musíme skúmať zásadné rysy moslimov v spoločenskom postavení. Chcem poukázať na markantné rozdiely arabskej a európskej mentality. Vybral som si rozdiely, s ktorými som najčastejšie prichádzal do styku počas svojej praxe.
Arabská srdečnosť – arabská srdečnosť je vo svete preslávená. Európania sú spravidla odmeraný, avšak zásadný rozdiel je v tom, že keď Európan sa spriatelí, tak toto priateľstvo má silné korene. Na Európanov a ich priateľov je spoľahnutie. Hlavný rozdiel medzi arabskou a európskou kultúrou je v tom, že na tzv. arabského priateľa sa nemôžete nikdy spoľahnúť, ale na európskeho priateľa vždy sa môžete spoľahnúť.
Klamstvo je bežná vec – klamať a zmeniť dané slovo, keď je to výhodné, je v arabskom svete bežná vec. Nikto sa nad tým nepozastavuje a proste sa s tým počíta. Arabi sú majstri podvodov. Bežné je, že dohodnuté veci na druhý deň už neplatia. Ústne dohody nemajú žiadnu váhu v arabskom svete. Európania už veľa krát doplatili na tieto klamstvá.
Sľuby – v arabskom svete sľuby nemajú žiadnu váhu. Arabská mentalita je charakteristická množstvom sľubov, ktoré sa nikdy nenaplnili. Sľuby sú skôr zdvorilostné a k ničomu nezaväzujú
Spoločenský rebríček – v arabskom svete existuje iný rebríček hodnôt ako v Európe. Najvyššie je cenené zamestnanie, pri ktorom sa nemusí vykonávať fyzická práca. Arabský obchodníci sú najvyššia kategória v spoločenskom rebríčku. Človek, ktorý sa živí manuálnou prácou, je v arabskom svete človek druhej kategórie. Stojí veľmi nízko v spoločenskom rebríčku.
Čas – dodržiavanie časových limitov v arabskom svete nehrá žiadnu úlohu. Vždy sa nájde dôvod odložiť vec na neskoršie. Vyžadovanie dochvíľnosti sa v považuje za nezdvorilé. Kým v Európe rýchle rozhodovanie sa považuje za prednosť, v arabskom svete sa to považuje za agresivitu. Niektoré často používané arabské frázy vystihujú túto vlastnosť arabov: Bukra – zajtra, Máliš – nerob si starosti. Ale tento “rukopis” zanechali Arabi aj na Ibérijskom polostrove kde najčastejšia používaná fráza je Maňana – zajtra.
Arab musí vždy mať pocit víťazstva – v arabskom svete neexistuje niečo také ako čestná prehra. Arabi prehru nikdy neuznávajú, lebo by stratili svoju vážnosť a spoločenské postavenie. Vždy musia mať pocit víťazstva; aj v prípade prehry dokážu otočiť prehru na svoju výhru. Toto platí vo vojne aj v obchode. Európania vyhrážky vždy berú vážne, v arabskom svete to patrí k mentalite národa.
Úcta k rodine a k ženám – arabská spoločnosť je intímna, čo znamená, že na verejnosti sa nevyjadrujú city, dotyky ani vášeň k ženám. Rodina má veľký vplyv už od narodenia na všetkých jej členov. Rodinná rada rozhoduje už pri narodení o vzdelaní, o svadbe a zamestnaní jednotlivých členov. Od detstva sú vštepované do každého Araba úcta k rodine, súdržnosť a pomoc. Poškvrniť česť a vážnosť rodiny v arabskom svete sa veľmi tvrdo trestá. Aby zmyli škvrnu na počestnosti rodiny, dochádza aj k situáciám. keď vlastný otec zabije svoje deti, aby získala rodina späť svoje spoločenské postavenie.
Náboženstvo – korán nikoho nenúti stať sa moslimom, ale je neúprosný k tým moslimom, ktorí by prijali iné náboženstvo alebo konvertovali na iné náboženstvo. Islam je jednosmerný lístok. Kým iné náboženstva neriešia tak radikálne odpadlíkov, ktorý sa vzdali viery, islam v tomto prípade pozná len absolútny trest. Z praxe vieme, že na Blízkom východe sa stávajú prípady, že kresťania konvertujú na islam, dokonca prípady, keď židia konvertujú na islam. Ale prípady, keď moslim konvertoval na iné náboženstvo sú výnimočné a trestajú sa smrťou.
Mešity – islam hlása, že svet sa delí na dve časti: na “dom islamu” a “dom vojny”. “Dom islamu” je teritórium, kde vládne islam, islamské právo (šaríja). “Dom vojny” je teritórium, kde sa bojuje, až kým “dom vojny” nezanikne a islam ovládne aj toto územie. Táto vojna sa nazýva džihád. Kde je mešita, tam sú moslimovia doma a považujú to za islamské územie. Každá ďalšie mešita je krok k tomu, aby to územie bolo prehlásené za islamské. Každá mešita je krok k vojne.
Ladislav Csipák (1965) – Ako operatívny dôstojník pôsobil v spravodajských službách od roku 1987 kontinuálne až do roku 2003. Po celé uvedené obdobie sa zameriaval hlavne na problematiku medzinárodného terorizmu. Svoju odbornosť spravodajského špecialistu na boj proti terorizmu zdokonaľoval v rámci viacerých školení a výcvikových kurzov v CIA, v britskej MI6 a v Mossade. V rámci spolupráce SIS so zahraničnými partnermi riadil niekoľko úspešných medzinárodných bilaterálnych operácií zameraných proti teroristom. Od roku 2003 pôsobí v súkromnej sfére.
Celý zborník na stiahnutie dostupný tu: ZBORNIK_ABSD_2015
Zdroj dokumentu: www.absd.sk
Ilustračné foto: pixabay.com
