Prezident Vladimír Putin 26. 7. 2015 podpísal nové vydanie Námornej doktríny Ruskej federácie. Publikujeme analýzu dokumentu od Igora Smirnova, ako aj celý dokument na stihnutie v ruskom jazyku.
Námorná doktrína RF – analýza dokumentu
Východiská
Predchádzajúca námorná doktrína Ruskej federácie (ďalej len RF) bola prijatá ešte v roku 2001 a stanovovala výhľad do roku 2020. Kde hľadať zmysel prijatia novej doktríny, ak uvedená ešte nevyčerpala svoju platnosť?
Za ostatných 14 rokov došlo k upevneniu pozícií RF ako námornej mocnosti a súčasne pokračovalo aj zvyšovanie prítomnosti jej loďstva vo svetových oceánoch. Bezpochyby došlo aj k zmene medzinárodnej bezpečnostnej situácie, najmä k nárastu počtu lokálnych a regionálnych konfliktov, ktoré sa dotýkajú záujmov viacerých krajín. V marci tohto roku bola prijatá nová námorná doktrína USA. V máji 2015 Čínska ľudová republika (ďalej len ČĽR) publikovala nové vydanie „Bielej knihy“ (obsahujúce vojenskú stratégiu a rozvoj námorného loďstva). Modernizácia politiky RF v námornej sfére je tak z jej pohľadu nevyhnutným a potrebným krokom. Strategický dokument bol vypracovaný spoločným úsilím Vojenského námorníctva RF (ďalej len VN RF), Námorného kolégia pri vláde RF a pätnástich federálnych orgánov a organizácií štátnej správy. Aktualizovanú Námornú doktrínu RF je možné považovať najmä za podklad pre vypracovanie a prijatie pripravovaného federálneho zákona o štátnom riadení činností v námornej oblasti.
Základné smerovanie
Námorná doktrína rieši 4 základné funkčné oblasti (činnosť vojenského námorníctva, námorná preprava, námorná veda a oblasť nerastných surovín) a 6 regionálnych smerov (arktický, atlantický, tichooceánsky, indicko-oceánsky, kaspický a antarktický).
Mimoriadny význam je pripisovaný arktickému a atlantickému smeru. Atlantický smer je podľa dokumentu charakterizovaný aktívnym rozvojom Severoatlantickej aliancie a kontinuálnym približovaním jej štruktúr a bojových jednotiek k hraniciam RF. Doktrína zdôrazňuje neprijateľnosť ďalšieho rozširovania NATO na východ. Arktída je v ponímaní RF determinovaná voľným prístupom RF do Atlantického a Tichého oceánu, Severnou námornou cestou a zásobami kontinentálneho šelfu.
Napriek uvedenému nie je možné novú Námornú doktrínu RF nazvať výlučne „severoatlantickou“, nakoľko má oveľa širší a rozmanitejší záber. Dokument zdôrazňuje význam dostatočnej a stálej prítomnosti Vojenského námorníctva RF v Stredozemnom mori, na prístupoch do Atlantického oceánu, ako aj tesnú spoluprácu s ČĽR a Indiou v Tichom a Indickom oceáne.
Všetkých šesť uvedených regionálnych smerov spájajú spoločné strategické postupy a algoritmy rozvoja, systematizované úlohy VN RF a obchodného loďstva, námornej vedy a ťažobného priemyslu. Doktrína zdôrazňuje význam zachovania štatútu RF ako námornej mocnosti, ale zámerne (viaceré ruské komentáre k doktríne uvádzajú „na rozdiel od USA“) neuvádza ruskú výnimočnosť alebo „spotrebiteľský“ vzťah k susediacim krajinám. Cieľom RF je podľa doktríny jej integrácia vo svetovej ekonomike a ďalší rozvoj národného hospodárstva pri využívaní možností a zásob svetových oceánov. Posilnenie predmetných pozícií Ruska je spájané so vzájomne výhodnou spoluprácou so všetkými krajinami.
Priority
V súlade s ustanoveniami doktríny je základom námorného potenciálu RF jej VN a pôsobnosť v námornej oblasti je považovaná za jeden z najvyšších štátnych záujmov. Doslova je stanovené, že operatívno-strategické zoskupenia VN RF (Severné, Tichooceánske, Baltické, Čiernomorské loďstvo ako aj Kaspická flotila) sú silovým základom riešenia úloh národnej námornej politiky v príslušných regionálnych smeroch.
Hlavným silovým prostriedkom námornej politiky sú hladinové plavidlá a ponorky, spôsobilé autonómne alebo v zostave zoskupení pôsobiť tisícky námorných míľ od vlastných základní. Je možné konštatovať, že VN RF sa v roku 2014 skutočne vrátilo do svetových oceánov. Len v období od januára do marca uvedeného roku stúpla intenzita bojových plavieb ponoriek o 50 % v porovnaní s rokom 2013. Práve bojové plavby ponoriek a ich prítomnosť v rôznych oblastiach svetových oceánov považuje RF za spôsob zvyšovania záruk vlastnej bezpečnosti.
Čiernomorské loďstvo VN RF bude do roku 2016 doplnené šiestimi novými dieselelektrickými viacúčelovými ponorkami projektu 636.3 „Varšavianka“ (podľa klasifikácie NATO „Improved Kilo“). Súčasne loďstvo získa aj šesť nových hliadkových plavidiel projektu 1135.6 „Burevestnik (Búrlivák)“ (podľa klasifikácie NATO „Krivak I, II, III“).
Pokračuje sústavný nárast možnosti stáleho operatívneho zoskupenia VN RF na atlantickom smere v Stredozemnom mori.
Stavba lodí
V novej doktríne sa na rozdiel od minulosti objavil odsek – stavba plavidiel a lodí (pozn. autora -„plavidlo“ a „loď“ sú v RF používanej terminológii odlišné kategórie rozdielne výtlakom, určením a výzbrojou). Počas ostatných 10 rokov RF obnovila stavbu lodí a plavidiel do kvantitatívnej úrovne porovnateľnej so záverečným obdobím (cca r. 1985 – 90) bývalého ZSSR, ale do svetových oceánov sa vracia s kvalitatívne novým loďstvom.
Zaostáva však stavba civilných plavidiel. Práve v tejto oblasti sa štát usiluje stimulovať rast odvetvia prostredníctvom úspešných súkromných spoločností a dokument predpokladá, že dôsledné strategické plánovanie zaistí dosiahnutie stratených pozícií. Doktrína kladie pred domácu produkciu plavidiel vysoký ciel – úplné a technologicky nezávislé uspokojenie potrieb štátu a spoločností, vrátane udržania svetového prvenstva v stavbe ľadoborcov s jadrovým pohonom.
Dlhodobý program stavby lodí na obdobie do roku 2050 predpokladá intenzívne skonštruovanie, pre VN RF nevyhnutne potrebného, typového radu viacúčelových hladinových plavidiel, strategických a viacúčelových ponoriek novej generácie. Len v roku 2015 bude pre VN RF postavených cca 50 plavidiel a lodí vrátane 4 fregát (projekt 2235.0 – fregata a 1135.6 – hliadkové plavidlo), 2 viacúčelové korvety (projekt 20380), veľké výsadkové plavidlo (projekt 11711 – podľa klasifikácie NATO „Ivan Gren“), viacero malých raketových lodí (projekt 21631 „Buyan-M“, Bujan – ostrov z ruskej mytológe) a mínolovku (projekt 12700 „Aleksandrit“ – Alexandrit – vzácny kameň, drahokam).
Na rok 2020 je naplánovaná stavba novej generácie veľkokapacitných výsadkových plavidiel schopných niesť na palube viacero vrtuľníkov (pozn. autora – náhrada za francúzske plavidlá „Mistral“). V štádiu konštrukčných prác je torpédoborec novej generácie na jadrový pohon s vysokou automatizáciou ovládania a značnou palebnou silou.
Najbližšia perspektíva VN RF ráta s ďalším prioritným rozvojom jadrových raketových podvodných krížnikov strategického určenia (raketniy podvodniy kreyser strategicheskogo naznachenia – RPKSN, pozn. autora – doslovný preklad označenia plavidla, označenie ponorka by nezodpovedalo veľkosti, resp. výtlaku takého typu) a viacúčelových ponoriek Severného a Tichooceánskeho loďstva VN RF. Výrobné súčasti obranno-priemyselného komplexu RF realizujú sériovú stavbu RPKSN 4. generácie. Už v súčasnosti prebiehajú konštrukčné práce na stavbu ponoriek na jadrový pohon 5. generácie (označované ako unifikované modulárne platformy rôzneho výtlaku s integráciou perspektívnych robotizovaných komplexov)
Viaceré hladinové plavidlá a ponorky sú aktuálne v procese realizácie hĺbkovej modernizácie. Do roku 2020 tak modernizácia celkom 10 viacúčelových ponoriek projekt 971 „Ščuka-B“ (Šťuka-B, podľa klasifikácie NATO „Akula“) a jadrových raketových podvodných krížnikov strategického určenia projekt 949 „Antey“ (Antaios – obor z gréckej mytológie, podľa klasifikácie NATO „Oscar II“) zaistí výrazné zlepšenie ich takticko-technických charakteristík a zdvojnásobí ich životnosť..
Aktívne sa rozvíja aj podporná flotila. Značná dĺžka námornej hranice RF v Arktíde, plnenie úloh v zložitom priestore pokrytom celoročným ľadovým príkrovom a nárast významu Severnej námornej cesty si vyžadujú novú generáciu flotily ľadoborcov. V súčasnom období prebieha stavba mimoriadne výkonných ľadoborcov na jadrový pohon „Arktika“, „Sibír“ a „Ural“ s plánovaným začiatkom plavby v rokoch 2017, 2019 a 2020. Zlepšuje sa infraštruktúra kotvísk a nové metódy prípravy osádok. Mimoriadna pozornosť je v tomto citlivom prírodnom priestore venovaná ekológii.
Záver
Ruská federácia označuje text doktríny za reakciu na zmeny v obdobných dokumentoch radu krajín s čím je možné do značnej miery súhlasiť. Jej prijatie je okrem iného spojené aj s pripojením Krymu a následnými zmenami v Čiernomorskom loďstve VN RF. Zároveň však dokument predpokladá zmeny a opatrenia, ktoré sú perspektívne smerované na získanie kvalitatívne lepšieho postavenia Ruska z viacerých hľadísk, či už vojenského, ekonomického alebo v neposlednom rade geopolitického.
Aktuálne je možné konštatovať, že RF sa prijatím predmetného strategického dokumentu usiluje minimálne o zachovanie, ale vo všeobecnosti o zaistenie nárastu svojej námornej sily a prítomnosti. Už tradične sa cíti ohrozené zo strany NATO a prípadných nových členov. Mimoriadny dôraz bude kladený na oblasť Arktídy, ktorá je už v súčasnosti predmetom záujmu viacerých mocností. V tejto otázke bude RF akúkoľvek zmenu stávajúceho štatútu a námorného práva v oblasti považovať za reálne ohrozenie svojich štátnych a bezpečnostných záujmov so všetkými dôsledkami na možný vývoj situácie.
Je predčasné vyvodzovať z textu zverejnenej doktríny akékoľvek závery o stave VN RF ako aj obchodného loďstva RF. Smerodajná bude až realizácia vyššie uvedeného pripravovaného federálneho zákona o štátnom riadení činností v námornej oblasti, jeho rozpočtové zabezpečenie, reálna uskutočniteľnosť a dodržanie stanovených princípov. Až budúcnosť tak ukáže či ide len o deklaráciu pozícií alebo skutočný plán v námornej oblasti.
Dokument na stiahnutie dostupný tu: Námorná doktrína RF – 2015
ilustračné foto: www.pixabay.com
