Pozornosť medzinárodného spoločenstva pritiahli voľby v Nigérii, ktoré boli pôvodne naplánované na 14. februára 2015, ale pod vplyvom udalostí v krajine boli presunuté na 28. marec 2015. K odloženiu volieb pristúpila volebná komisia najmä pod nátlakom, ktoré vyvolávali útoky povstaleckej skupiny Boko Haram, ktorá medzičasom deklarovala vernosť ISIS. Existujú aj názory, že hrozbu zo strany Boko Haram volebná komisia použila iba ako zámienku na odsun volieb, preto že neboli zvládnuté prípravy na voľby. Okrem prezidenta si Nigérijčania budú voliť zástupcov Senátu a Národného zhromaždenia
Nigérijské voľby 2015 boli v poradí piate, ktoré sa konali po páde vojenskej vlády v roku 1999, pričom voľby sa konajú v štvorročných cykloch. Nigéria patrí k najľudnatejším africkým krajinám s najrozbehnutejšou ekonomikou. Volieb malo právo sa zúčastniť približne 70 miliónov voličov. Generálny tajomník OSN Pan Ki-Mun vyzýval obyvateľov Nigérie, aby sa volieb zúčastnili v čo najväčšom počte, kandidátov vyzval k mierovému riešeniu sporov a k rešpektovaniu volebných výsledkov. Po skončení volieb ocenil vysokú účasť voličov a relatívne mierový priebeh. Povedal, že sa cíti byť povzbudený odhodlaním a odolnosťou nigérijských ľudí, ktorý sa rozhodli prísť k voľbám aj napriek hrozbe násilností. Úspešné zavŕšenie volieb po zverejnení výsledkov bude považovať za dôležitý krok vpred pri demokratizácii Nigérie a dodržiavaní zásad právneho štátu.[1]
Voľby v Nigérii neboli pre medzinárodné spoločenstvo dôležité len z hľadiska demokratického signálu, ktorý môžu vyslať iným krajinám na kontinente, ale aj pre najsilnejšiu ekonomiku Afriky a obchod s ropou. Napriek exportu ropy a celkom stabilnej ekonomike žije väčšina obyvateľov pod hranicou chudoby. Nového prezidenta budú čakať výzvy nielen z ekonomického hľadiska, ale aj bezpečnostného, najmä situácia s povstalcami Boko Haram.
Na post prezidenta kandidovalo 14 uchádzačov. Za dvoch hlavných súperov boli považovaní posledný prezident Nigérie Goodluck Jonathan (PDP- People´s Democratic Party) a Muhammadu Buhari (CPC- Congress for Progressive Change), bývalý veliteľ nigérijskej armády, ktorý ovládal krajinu v rokoch 1983-1985.
Nigérijské voľby priťahovali pozornosť medzinárodného spoločenstva z dôvodu demokratického odkazu, ktorý Nigéria vysiela pre ostatné africké krajiny. Na priebeh volieb dohliadala misia EÚ- EOM (Election Observation Mission), ktorú prizvali nigérijské orgány. Misia EOM dohliada na procesy prebiehajúce pred voľbami, na samotné voľby a priebeh hlasovania, ako aj proces spracovania výsledkov volieb. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini sa vyjadrila, že „EÚ stojí pri Nigérijčanoch v ich úsilí o zabezpečenie demokratických volieb a rešpektovaniu právneho štátu. Celá snaha je o to dôležitejšia, pretože krajina je konfrontovaná s výzvou boja proti terorizmu Boko Haram. Vyzývam všetky zainteresované strany, aby sa usilovali o transparentné a dôveryhodné voľby, a aby odmietli násilie. Som presvedčená , že EOM pod vedením hlavného pozorovateľa Santiago Fisas Ayxelà, bude významným prínosom.“ [2]
Nigérijské voľby pritiahli pozornosť nielen OSN a EU, ale k problematike sa vyjadrili aj USA a UK. John Kerry vyjadril sklamanie nad vývojom situácie okolo volieb, pretože je podľa jeho slov neprijateľné, aby bezpečnostné problémy krajiny bránili demokratickému procesu, pričom narážal na odsun volieb na iný termín.[3] Veľká Británia zdieľala znepokojenie USA nad politickými zásahmi do volieb, ale ocenili relatívne mierový priebeh. Aj keď nemajú žiadne dôkazy o manipulácii výsledkov, zaznamenali znepokojujúce indikácie.
Voľby v Nigérii boli súbojom nielen severnej a južnej časti, ale aj moslimov a kresťanov. Kandidát Goodluck Jonathan má svojich prívržencov prevažne v kresťanskom juhu krajiny, naopak kandidát Muhammadu Buhari je podporovaný prevažne obyvateľmi severnej časti, ktorú obývajú moslimovia. Buhari a Jonathan proti sebe kandidovali aj vo voľbách v roku 2011.
Počas volieb sa vyskytli viaceré technické problémy, vďaka ktorým sa voľby predĺžili aj na nedeľu 29. marca. Problémy nastali v niektorých oblastiach, kde zlyhali prvý krát použité čítačky na volebné karty, ktoré mali zabrániť volebným podvodom. V niektorých oblastiach zase neboli načas doručené hlasovacie lístky.
Volebné dni v Nigérii sa nezaobišli ani bez útokov zo strany Boko Haram a v deň volieb hackeri znefunkčnili oficiálnu stránku volebného výboru s odkazom, že „bezpečnosť je len ilúzia“. Napriek problémom sa však volieb zúčastnili veľké počty voličov, najmä v severnej časti krajiny. Väčšina volebných obvodov však hlásilo bezproblémový priebeh volieb. Na výsledky volieb sa čakalo do 31. marca.
Víťaza prezidentských volieb bolo veľmi ťažké predpokladať. Buhari aj Jonathan mali približne rovnaké šance na víťazstvo, aj keď popularita Jonathana v poslednom období mala klesajúcu tendenciu. Predbežné odhady počas sčítavania poukazovali na vedúce postavenie Buhariho, ale neboli v tej dobe zarátané hlasy v južnej časti, kde sa vyskytovali problémy s technikou a hlasovalo sa aj v nedeľu. Podľa predbežných odhadov na webe http://nigeriaelections.org/ boli ich šance na výhru relatívne vyrovnané a mnohé média hovorili o voľbách 2015 ako o jedných z najtesnejších. Odhady okolo štrnástej hodiny v utorok (31. 3.) ukazovali relatívne vyrovnaný stav: Buhari mal niečo cez 10,4 miliónov hlasov (50,62%) a Jonathan 9,9 milióna (48,20%). Pre platnosť prezidentských volieb bolo potrebné, aby kandidát získal cez 50% všetkých hlasov, a zároveň najmenej 25% hlasov minimálne v dvoch tretinách nigérijských štátov.
V utorok podvečer už bolo jasné, že víťazom volieb sa stane Buhari s 14,2 miliónov hlasov mal náskok oproti Goodluck Jonathanovi s 11,4 miliónov hlasov. Okolo šiestej večer už Jonathan pogratuloval Buharimu k víťazstvu. Investori aj medzinárodné spoločenstvo privítali víťazstvo Buhariho, ale upozornili, že vývoj v krajine závisí od Jonathana a jeho prístupu k porážke. Ten sa však pre médiá vyjadril, že sľúbil krajine férové a slobodné voľby a svoj sľub mieni dodržať, pretože ako povedal, nikoho ambície nestoja za preliatie krvi žiadneho Nigérijčana.
[1] UN. Welcoming peaceful Nigerian elections, Ban encourages patience as polls wrap up [online] [cit. 30.03.2015] dostupné na internete:http://www.un.org/apps/news/story.asp?NewsID=50453#.VRpUdo6HM1N
[2] EU. EU deploys Election Observation Mission in Nigeria. online] [cit. 30.03.2015] dostupné na internete http://eeas.europa.eu/statements-eeas/2015/150122_02_en.htm
[3] BBC News. Nigeria election: Vote delay ‚a setback for democracy‘ [online] [cit. 30.03.2015] dostupné na internete: http://www.bbc.com/news/world-africa-31238323
ilustračné foto: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Nigeria_election_2015.svg
