Vojenské námorníctvo (US Navy), Pobrežná stráž (USCG – United States Coast Guard) a Námorná pechota Spojených štátov (USMC – US Marine Corps) vydali 13. marca 2015 revidovanú námornú stratégiu s názvom „Stratégia spolupráce pre 21. storočie – Seapower“. Dokument zdôrazňuje potrebu budúcej existencie flotily o sile najmenej 300 plavidiel (vrátane 11 lietadlových lodí, 33 obojživelných plavidiel a 14 ponoriek – nosičov balistických rakiet) v aktívnej službe. Súčasne predpokladá zvýšenie námornej prítomnosti Spojených štátov s dôrazom na spoluprácu medzi USA a ich spojencami v súvislosti s viacerými globálnymi výzvami v námornej oblasti. Taktiež zdôrazňuje rastúci význam ázijsko-tichooceánskeho regiónu.
Americké námorné sily podľa dokumentu čelia na svetových oceánoch množstvu otázok. Súčasné globálne bezpečnostné prostredie je charakterizované rastom významu indicko-ázijsko-tichooceánskeho regiónu, pokračujúcim rozvojom možností a schopností možného protivníka, ktoré sú výzvou americkej pozícii globálnej námornej nadvlády. Pretrvávajú hrozby z rozširovania a rozvoja teroristických a kriminálnych sieti, narastá frekvencia a intenzita námorných územných sporov. Je ohrozený námorný obchod, a to najmä v oblasti prepravy energonosičov. V oblasti Európy je ako riziko zdôraznená situácia okolo Ukrajiny a nárast vojenskej sily a schopností Ruskej federácie.
Na vyrovnanie sa s uvedenými výzvami pre 21. storočie sa stratégia zameriava na dva bazálne princípy.
Po prvé, vzdialená námorná prítomnosť je považovaná za nevyhnutnú k obrane vlasti, odradenie protivníka od konfliktu, pre reakciu na krízy, porážku prípadnej agresie, na ochranu námorných prístupov, posilnenie partnerstva a pre poskytnutie humanitárnej pomoci v reakcii na katastrofy. Konkrétne to znamená, že v tzv. vzdialených predných líniách bude nasadených do roku 2020 120 plavidiel (oproti 97 v roku 2014), z ktorých 60 percent bude pridelených v ázijsko-tichooceánskom regióne. Ide o najmodernejšie a najúčinnejšie bojové námorné systémy amerického námorníctva a námornej pechoty, plavidlá určené k protiraketovej obrane, viacúčelové lietadlá 5. generácie typu Lockheed Martin F-35C Lightning II Joint Strike Fighters, bezpilotné prostriedky strategického prieskumu a sledovania Northrop Grumman MQ-4C Triton a viacúčelové konvertoplány Bell Boeing MV-22 Osprey. Mimo ázijsko-tichooceánsky región námorníctvo zvýši počet lodí na Blízkom východe na 40 v roku 2020 (dnes cca 30 plavidiel) a štyri torpédoborce so systémom protiraketovej obrany v Španielsku do konca roka 2015. Námorná pechota bude v západnom Pacifiku naďalej udržiavať jednotky v sile námorného expedičného zboru a tiež jednotky dislokované v Austrálie. Dôraz bude kladený na zvýšenú integráciu, schopnosť vytvoriť zoskupenie námorných síl priamo na mori a použitie obojživelných lodí kdekoľvek na svete.
Po druhé, stratégia kladie dôraz na spoločné operácie so spojencami a partnermi. Spojenie individuálnych schopností vytvorí kombinovaný účinok, ktorý je väčší ako prostý súčet jeho jednotlivých častí. V tejto súvislosti je zdôraznená prítomnosť amerického námorníctva v operáciách a spoločnom námornom výcviku NATO.
Je dôležité si uvedomiť, že publikovaná bola len verejná časť stratégie. Originálne klasifikované znenie obsahuje prílohy ako podrobné operačné plány, špecifikáciu použitej taktiky a podrobnú charakteristiku pravdepodobného protivníka.
Dokument na stiahnutie dostupný tu: US Seapower Strategy
ilustračné foto: pixabay.com
