O ruských parlamentných voľbách roku 2007 môžeme povedať, že boli predzvesťou toho, ako si Putin a jeho „strana“ upevnili moc v politickom systéme v najväčšej krajine sveta. Voľby do Štátnej Dumy Ruskej federácie sa uskutočnili 2. decembra 2007. O podiel na moci a podporu ruského voliča sa uchádzalo jedenásť politických subjektov.
Samotné politické strany sa mohli zaregistrovať na Ústrednej volebnej komisii Ruskej federácie (ÚVK RF) spôsobmi, ktoré im určuje zákon, t.j. zložením kaucie, dostatočným počtom podpisov občanov súhlasiacich s ich kandidatúrou, či ich úspešným výsledkom v predošlých parlamentných voľbách. Termín volieb ÚVK RF určila na 2. decembra. Výnimku tvorili len občania z tzv. okrajových volebných obvodov, t.j. osoby žijúce tradičným kočovno-loveckým spôsobom života. Hovoríme o približne osemtisícovej skupine nomádov na severovýchode Ruska, ktorí už volili priebežne pred 2. decembrom, pričom do odľahlých oblastí volebné komisie s urnami prevážal vrtuľník. Volebné urny z ich hlasmi boli však otvorené až spolu s ostatnými urnami po skončení volieb.Náklady na ruské parlamentné voľby sa pred ich začiatkom odhadovali na 172 miliónov dolárov, čo je o 30% menej ako v roku 2003. Náklady na predvolebnú prácu si vyžiadali štyri milióny dolárov. Tieto položky zahŕňali použitie helikoptér a ťažkotonážnych vozidiel, aby sa urny dostali k vzdialeným voličom. Napriek jasnému víťazovi v tejto súťaži vláda predpokladala až 60% účasť voličov. Volebná kampaň, ktorá nasledovala po úvodných zákonných formalitách bola špecifická tým, že kandidujúce strany mohli minúť na predvolebnú kampaň oveľa viac ako kedysi, predpoklad bol až do výšky 72 miliónov dolárov. „V týchto voľbách nie je priestor na intrigy, pretože máme zjavných lídrov a zjavných outsiderov“, dodal Vladimir Černousov z Pravilo konzultačnej agentúry.[1]
Dňa 18.októbra ÚVK RF ukončila registráciu politických strán. Oficiálny zoznam dala v zákonom stanovenej lehote k dispozícii do desiatich dní. V boji sa o voličský hlas uchádzalo štrnásť subjektov. Pre zaregistrovanie bolo potrebné zložiť kauciu, odovzdať potrebné dokumenty a podpisy občanov. Po prekročení 4% hranice odovzdaných hlasov sa kaucia vracia. Máloktorá strana si však mohla dovoliť dať niekoľko desiatok tisíc až miliónov USD na kampaň bez toho, aby si získavala podporu u obyvateľstva s pomocou dobrovoľníkov či aktívnych podporovateľov, ak by bolo pravdepodobné, že nebude zvolená do parlamentu[2]
ÚVK napokon schválila 30. novembra 2007 kandidatúru jedenástich politických subjektov[3], ktoré splnili zákonom uložené podmienky. V následnom losovaní poradia na kandidátskych listinách si vyžrebovali tieto čísla:
- Agrárna strana Ruska – registrácia na základe podpisov,
- Občianska sila – registrácia na základe podpisov,
- Demokratická strana Ruska – registrácia na základe podpisov,
- Komunistická strana Ruskej federácie – registrácia na základe získaných mandátov vo voľbách v 2003,
- Zväz pravicových síl – kaucia,
- Strana sociálnej spravodlivosti – registrácia na základe podpisov
- Liberálnodemokratická strana Ruska – registrácia na základe získaných mandátov vo voľbách v 2003,
- Spravodlivé Rusko: vlasť, penzisti, život – kaucia,
- Patrioti Ruska – kaucia,
- Všeruská politická strana (Jednotné Rusko) – registrácia na základe získaných mandátov vo voľbách v 2003,
- Ruská zjednotená demokratická strana: Strana Jabloko – kaucia.
Čo hovorili predvolebné prieskumy?
Dôležitým aspektom každého predvolebného maratónu sú prieskumy verejnej mienky. Východiskom pre nás budú údaje Ruského výskumného centra pre verejnú mienku (VTSIOM) a výstupy Ústrednej volebnej komisie RF.
Podľa Ruského výskumného centra pre verejnú mienku (VTSIOM) bola medzi opýtanými respondentmi dôvera politikom pred parlamentnými voľbami[4] nasledovná: najdôveryhodnejším politikom s rastúcou popularitou od januára 2006 (kedy sa začína spomínaný prieskum) bola vtedajšia hlava štátu Vladimír Putin s 58%, za ním so 17% nasledoval Dmitrij Medvedev, vtedy premiér RF a možný Putinov nástupca (pozn. autora – v období prieskumu bol za možného nástupcu považovaný práve Medvedev) a treticu uzatváral vicepremiér Sergej Ivanov.
VTSIOM skúmal tiež volebné preferencie jednotlivých strán pred parlamentnými voľbami[5]. Zhruba 50% podpore sa tešila strana Jednotné Rusko, za nimi Komunisti a Žirinovského liberáli.
Pri otázke „Akoby mohla vyzerať Duma po decembrových voľbách?“ by počas novembrového prieskumu VTSIOM do parlamentných lavíc zasadli 313 poslanci strany Jednotného Ruska, 62 komunisti, 40 liberáli a 35 poslanci za Spravodlivé Rusko.[6]
Prieskumy verejnej mienky podľa Ústrednej volebnej komisie RF pred voľbami do Dumy boli prezentované v ruských médiách napríklad výsledkom prieskumu z 21. a 22. októbra 2007, z ktorého vyplynulo, že by svoje hlasy voliči odovzdali v pomere 55% pre Jednotu, 6% komunistom, 4% Žirinovského liberálom a Spravodlivému Rusku. Volieb by sa nezúčastnilo 13% opýtaných a 15% odmietlo odpovedať.[7] Pri prieskume z 10. až 11. novembra 2007 by Jednotu podporilo už o 5% menej ľudí, komunisti si prilepšili o percento ,liberáli dokonca o dve a počet tých, ktorí by k urnám neprišli, klesol na 11%.Odpovedať odmietlo 16% ľudí.[8] O týždeň neskôr sme mohli hovoriť o opätovnom náraste preferencií strany Jednota na 55,6%, komunisti si udržali svoju podporu na úrovni 5,8% a o jedno percento za nimi zaostávali Žirinovského liberáli. Volieb by sa nezúčastnilo len 10,8% a 13,6% respondentov odmietlo odpovedať.[9]
Politici v kontakte s médiami
Začiatok mediálneho boja o voliča začal v septembri a skončil o polnoci 30. novembra 2007.[10] Tretím novembrom sa odštartoval boj o ruského voliča aj na poli politických debát v rádiách a televíziách, v inzerátoch a mnohých iných PR aktivít. Oficiálny začiatok bol určený na druhého, čo je však štátny sviatok. Vzhľadom na geografickú rozlohu Ruskej federácie bol dôraz kladený na televíznu komunikáciu s voličmi, ktorá predstavuje najlepší spôsob pri dosiahnuteľnosti konečného adresáta – obyvateľstva. Zástancom moderných PR komunikačných stratégii ale nie je líder liberálnych demokratov Vladimír Žirinovskij, ktorý sa spoliehal na cestovanie po krajine a stretávanie sa s občanmi v tvárou tvár. Komunisti kládli dôraz na inteligenciu voliča, rozhodli sa pre politické karikatúry a ako dodal ich líder, všetko použijú v súlade s „etickými normami“.[11]
V Rusku sa stretávame zo zaujímavým faktom – je rozdelené do jedenástich časových pásiem. Na tom by nebolo nič zvláštneho, keby sa politické diskusie v ruskej štátnej televízii nezačínali v moskovskom čase, čo je napríklad vo Vladivostoku čas, keď ľudia idú spať. Štátny Kanál 1 sa rozhodol prikročiť k zaujímavému riešeniu – nahrával v špeciálnom štúdiu pripravenom na tieto účely a diskusie vysielal v jednotlivých časových pásmach na druhý deň medzi siedmou a ôsmou rannou hodinou. Producentka stanice Kanál 1 Natália Nikonovna si myslí, že „je to čas, kedy televízia nepritiahne nevyhnutne len ženy v domácnosti a dôchodcov, ale aj aktívne pracujúcich ľudí.“ Líder Ruských patriotov, Gennadij Semigin naopak tvrdil, že „ľuďom neposkytne dobrú náladu na začiatok dňa.“[12]
S rozdielnymi prístupmi a názormi odpovedali politici na otázky novinárom. Pre predsedu strany Spravodlivé Rusko Sergeja Mirošova to boli prvé volebné skúšky a ako sa pre médiá dodal Konstantin Kosačev, člen strany Spravodlivé Rusko: „Naša platforma si kladie za cieľ udržiavať rovnovážny stav medzi záujmami jednotlivca a štátu. Myslím si, že k tejto rovnováhe v modernom Rusku sme oveľa bližšie ako kedy sme mohli byť“ Naopak, strana Jabloko sa po predchádzajúcich parlamentných voľbách nedostala do parlamentu pre veľmi nízky počet hlasov – menej ako 5%. Líder strany Grigorij Javlinskij sa vyjadril, že „kým sme neboli v parlamente, naša strana sa stala silnejšou. Z našich radov odišli karieristi, a tiež tí, ktorí chcú v politike zarábať čo najviac peňazí. Len tí, čo naozaj veria našim zásadám, zostali. Myslím si, že máme dobré vyhliadky“. Avšak ideový brat Jabloka, Liberálno-demokratická strana, sa za posledný septembrový týždeň stala víťazom aktívnej politickej kampane. Favoritom strany je Andrej Lugovoj, ktorý je podozrivý v kauze vraždy Litvinenka. Sergej Mironov, líder strany Spravodlivé Rusko, sa pred voľbami vyjadril, že pre nich je socializmus „jediným spôsobom ako udržať krajinu na poste dôležitého hráča a spraviť z Ruska lídra ľudskej civilizácie“.[13]
Pre server Russia Today sa líder komunistov Gennadij Zjuganov (vtedy strana s najsilnejším postavením) vyslovil, že v decembrových voľbách do parlamentu si chce zaistiť až 35% podiel hlasov a sľuboval stredoľavý blok, ktorému „ľudia môžu veriť“.[14]
Rovnako i prezident Putin plánoval počas kampane prejaviť svoje postoje a očakávania. Uskutočnil osobné stretnutia s lídrami kandidujúcich politických strán. Jedným z nich bol rozhovor s lídrom komunistov Gennadyja Zjuganova z 19. septembra 2007. Podľa prieskumov verejnej mienky toho času mohli komunisti získať až 18%,[15] čo sa výrazne odlišovalo od vtedajších oficiálnych výrokov ich lídra.
Na druhej strany boli voľby oveľa viac v znamení rozširovania internetovej komunikácie politických predstaviteľov s populáciou ako kedykoľvek predtým. Priekopníkom posledných mesiacov, bez ohľadu na nastávajúce volebné „super obdobie“, bol nepochybne Vladimír Putin, ktorému môžu občania posielať maily a ich deti majú k dispozícii dokonca detskú verziu stránky o ruskom prezidentovi. Pre záujemcov je možné sa k tejto voľbe pomerne ľahko dopracovať na oficiálnych stránkach Kremľa[16]. Podľa šéfredaktora denníka Kommersant Pavla Černikova „politici a podnikatelia porozumeli, ako dôležitým sa stáva v Rusku internet. Môže byť použitý pre vlastný PR program, oficiálnu politickú líniu a podobne.“[17]
Napokon média oficiálne zverejnili to, čo očakávali viacerí politickí komentátori a politológovia v Rusku. Prezident Vladimír Putin sa stal od 23. októbra oficiálnym lídrom decembrových parlamentných volieb strany Jednotné Rusko (Jednota), ale „nestáva sa radovým členom strany“. Jednota v tom čase bola najsilnejšou stranou štátnej Dumy a podľa jej straníckeho lídra Borisa Grizlova do volieb išli s heslom „Putinov projekt – víťazné Rusko!“ Problémom vtedy ostala nevyriešená otázka členstva prezidenta v strane, no „v prípade pochybností pristúpime k jeho personifikácii“. Ďalej Grizlov priznal, že zvoliteľnosť Putina za predsedu vlády je reálna, avšak pre stranu bolo nevyhnutné, aby v nadchádzajúcich prezidentských voľbách zvolili politika, ktorý dokáže spolupracovať s premiérom. Podľa prieskumov s Putinovými krokmi súhlasilo vtedy približne 80% obyvateľstva. K tejto situácii mal pozitívny vzťah aj zastupujúci predseda vlády Aleksander Žukov, ktorý „Putinove kroky vnímal ako spôsob konsolidácie ruskej demokracie“. Predseda Výboru zahraničných vzťahov Štátnej Dumy Konstantin Kosačev dodal, že „Putinovo rozhodnutie prinesie konečné výsledky v parlamentných a prezidentských voľbách“. Čečenský prezident Ramzan Kadyrov si naopak nevedel predstaviť súčasného prezidenta, ktorý „vybudoval silné Rusko, také ako nikdy predtým“ ako druhého muža štátu. Komunistický líder Gennadij Zjuganov pokladal prezidentovo rozhodnutie ako krok k „posunu rozvoja ruského politického systému… Jeho rozhodnutie vytvorí systém dvoch strán v Rusku… na pravej strane s Jednotou a na ľavej strane s Komunistami.“ Aleksej Puškov, profesor diplomacie a medzinárodných vzťahov na MGIMO Univerzite v Moskve, považoval dianie za výrazný posun vpred, pokiaľ ide o vplyv Jednoty, pričom by mohla získať ústavnú väčšinu v Dume. [18]
V rozhovore pre internetový portál Russia Today z 13. novembra 2007 sa prezident vyjadril, že ak vyhrá strana Jednotné Rusko zásluhou jeho mena na kandidátke, bude mať „morálny mandát a zodpovednosť“ za udržanie doterajšej politickej línie v Dume, avšak zatiaľ nevie, ako presne to spraví, keďže existujú viaceré varianty. Do úvahy prichádzal post premiéra, predsedu parlamentu alebo predsedu Kremeľskej bezpečnostnej rady[19]. Podľa neho je Jednota to najlepšie, čo na ruskej politickej scéne môžu voličom ponúknuť, no pripustil aj určité negatíva. Jedným z nedostatkov je pri takej veľkej strane podľa jeho slov nestabilná ideologická základňa a snahy o „infiltráciu podvodníkov“. Politický analytik magazínu „Russia Profile“ Dmitrij Babič sa domnieva, že post premiéra predstavuje jediný legálny spôsob pokračovania Putina v politike, predovšetkým v parlamente.[20]
Viacerí analytici ruskej politickej scény však zhodne tvrdili, že s nastupujúcimi parlamentnými voľbami sme mohli zbadať ďalší výrazný krok k vytváraniu bipartitného straníckeho systému od rozpadu Sovietskeho zväzu a budovania straníckej politiky v Dume, t.j. od roku 1993. Líder komunistov vidí budúcnosť v Dume v koalícii s Jednotou, avšak jej predstavitelia ako Viktor Geraščensko, sú oveľa realistickejší. Vychádzať sa bude podľa toho, ako sa nakoniec voliči vyjadria.[21]
Kredibilita volieb, demonštrácie, obštrukcie a vzájomné napadanie
Prípravy na parlamentné voľby do Dumy boli, okrem bežných problémov spojených zo zabezpečením demokratického priebehu volebného procesu, poznačené aj dvojitou problematikou. V nemalej miere sa ozývali hlasy nespokojné s rastúcim vplyvom „super boháčov“, tzv. oligarchov a v druhom rade s počtom pozvaných a akreditovaných, respektíve nepozvaných volebných pozorovateľov, napríklad aj z radov OBSE. Kým pri posledných voľbách v Rusku vykonávalo svoj mandát približne tisíc pozorovateľov, v decembrových voľbách prešlo preregistráciou iba okolo šesťsto osôb (sto z SNŠ a päťsto mimo SNŠ). Pohoršenie nad štandardným demokratickým priebehom tohto aktu vyjadrilo aj OBSE, odvolávajúc sa na problémy s vyslaním svojich ľudí, ktoré vznikli pre problematiku „meškania a obmedzení z ruskej strany“. Oficiálnu pozvánku pritom dostala 31. októbra. Situáciu sa snažila napraviť Duma dodatočným pozvaním celkovo sedemdesiatich piatich ďalších osôb z organizácii ako Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, či Medziparlamentné zhromaždenie Štátov nezávislého spoločenstva. Dokonca aj prezident Putin sa vyjadril, že za doterajších podmienok dokážu kompetentní zabezpečiť demokratickosť volebného procesu. Pre internetový portál Lenta.ru vyhlásil člen Ústrednej volebnej komisie Ruskej federácie (ÚVK RF) Igor Borisovič Borisov, že došlo k „nedorozumeniu“ zo strany OBSE, nakoľko už 15. novembra boli zaslané do centrály OBSE vo Varšave oznámenia o schválení víz všetkým osobám uvedených v spätne odoslaných tlačivách do centrály ÚVK RF a „problematiku s vízami“ označil za vinu OBSE, ktoré do dvoch týždňov nebolo schopné vyplniť tlačivá a zaslať ich ÚVK RF. Čo sa týkalo počtu pozorovateľov, reagoval pre agentúru Ria Novosti slovami, že pri voľbách v dobe sofistikovaných technológii zvyšujúcich kvalitu virtuálnej práce v počte pozorovateľov nevidí veľký význam „. Všetky formuláre im boli doručené do 13. novembra, spracovali ich v priebehu jedného dňa a už 15. novembra ich doručili Ministerstvu zahraničných vecí RF, ktoré vydáva víza.[22
Dňa 15. novembra sa uskutočnila na Centrálnom námestí v Sankt Peterburgu ohlásená protiputinovská demonštrácia, pri ktorej zakročila aj polícia. Pri jej zákroku bolo zatknutých niekoľko pravicových aktivistov predovšetkým z Jednoty pravicových síl na čele s ich lídrom Nikitom Belykhom a niekoľko príslušníkov zakázanej Národnej boľševickej strany. Na margo policajného zákroku predstaviteľ z Inštitútu efektívnej politiky Gleb Pavlovsky povedal, že Belykhovi prívrženci sa pripojili k riadne ohlásenej demonštrácii s cieľom podkopať volebný proces pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, pretože zlyhala ich mediálna kampaň zameraná na mestsky orientovaných starších občanov a je veľký predpoklad, že sa im nepodarí získať minimálnych 7% pre vstup do Dumy. Zákrok policajtov považuje za neprimeraný, podľa jeho slov pri zatýkaní ľudí je potrebné robiť jednoznačné rozdiely. Treba rozlišovať ľudí, ktorí sa pripojili k politickému protestu a tých, ktorí zámerne vyhľadávajú provokačné strety.[23]
Prezident Putin 26. novembra 2007 obvinil ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov amerických, že stojí za snahami o úmyselné podkopanie legitimity tajného hlasovania počas nadchádzajúcich parlamentných volieb, dôsledkom čoho bolo tiež nevyslanie predstaviteľov OBSE. Americká strana podobné tvrdenia striktne odmietla. Prezident sa nevyhol ani ostrej kritike OBSE, ktorá podľa jeho slov „potrebuje nevyhnutnú reformu“. OBSE naďalej tvrdí slovami hovorcu Urdura Bunnarsdottira, že nejde o chybu v dôsledku politického zlyhania: „Museli sme čeliť formálne rozsiahlej skutočnosti, ktorá spôsobila, že rozhodnutie o schválení našich pozorovateľov prišlo až 15. novembra a dovtedy sme nedostali potrebné víza. Všetci naši pozorovatelia išli vo svojich krajinách na ruské ambasády a bolo im povedané, že nemajú z Moskvy žiadne inštrukcie, ako postupovať, a tak im nemôžu vydávať víza. Sme veľmi znepokojení a doposiaľ sme na podobné problémy nenarazili.“ Následne 16. novembra OBSE oznámila, že pre meškanie víz nepošle svojich ľudí. Ruská strana na to reagovala dodatočným prizvaním 75 pozorovateľov z krajín SNŠ, parlamentného zhromaždenia OBSE a organizácie PACE. Komentátor servera Russia Today Peter Lavelle sa vyjadril: „Je to jasné, robia (OBSE) všetko najlepšie pre delegitimizáciu týchto volieb… Zmenili sa administratívne požiadavky oproti voľbám 2003 (zmena volebného zákona), takže sme nemohli akceptovať taký postoj ako vtedy… Pozvali sme viac ako sedemdesiat ľudí, to nám vykryje to, čo potrebujeme… Prilejem olej do ohňa, keď poviem, že ak to nemôžu (vyslať ľudí OBSE) urobiť svojím spôsobom, tak neprídu vôbec… Som si istý, že existuje množstvo ľudí vo Washingtone, vo vláde, mimo nej, ktorým by sa veľmi páčilo mať viac možností, ako delegitimizovať činnosť Vladimíra Putina… Nie je to len o parlamentných voľbách, ale aj o prezidentských… Rusko zistilo, že OBSE potrebuje byť zreformované. Predstavuje inštitúciu studenej vojny, ktorá sa potrebuje prebudiť z minulosti do súčasnosti. Rusko je jej riadnym partnerom a nenechá sa poučovať žiadnym z jej členov. Iní členovia OBSE nemajú dostatok poradcov na pokrytie svojich volieb. Alebo ak aj majú, je ich len pár. Posledné dve americké prezidentské voľby by možno potrebovali viac monitoringov“, uzatvára Lavelle svoj názor.[24]
Ruský minister vnútra prišiel 28. novembra s tvrdením, že má dôkaz o tom, že niektorí členovia protestného zhromaždenia z Centrálneho námestia v Petrohrade z 15. novembra mali za protestovanie zaplatené. „Boli tu nezrovnalosti v tvrdeniach a činoch medzi prepadovým policajným oddielom a demonštrantami. Tri postaršie ženy nadviazali kontakt so skupinou našich policajtov. Tvrdili, že im organizátori sľúbili zaplatiť 500 rubľov za účasť na zhromaždení a 3000 rubľov, ak sa zúčastnia pouličných konfliktov… Spýtali sa, či nájdeme týchto podvodníkov.“ – tvrdil Aleksander Čekalin z Ministerstva vnútra RF. Minister vnútra mal podozrenie, že zhromaždenia sú financované zo zahraničia. Ruská polícia tvrdí, že zhromaždenie bolo legitímne, značne veľké a v priateľskej atmosfére. Zadržali len niekoľko opozičných lídrov a demonštrantov. Následne v pondelok 3. decembra Biely dom a MZV USA vyjadrili svoje znepokojenie nad zatýkaním demonštrantov.[25]
Ďalším podobným prípadom bola situácia z 24. novembra, keď moskovský mestský súd odsúdil na päť dní väzby za protivládnu demonštráciu bývalého šachového veľmajstra, opozičného Garryho Kasparova. Podľa servera Lenta.ru sa Kasparov stal oficiálnym prezidentským kandidátom za hnutie Iné Rusko v marcových prezidentských voľbách. Jeho zatknutie ostro kritizovali USA aj EÚ. Konanie ruskej poriadkovej polície označili za príliš tvrdé. Opozícia tvrdila, že ruský politický systém je nestabilný v dôsledku závislosti na jednej osobe, Putinovi a jeho petrohradskej skupine, ktorá ovláda značnú časť štátneho ekonomického bohatstva Ruska. Predstavitelia hnutia Iné Rusko chceli podľa ich slov „odovzdať Ústrednej volebnej komisii rezolúciu“, v ktorej označujú predchádzajúci policajný zásah proti nim za tvrdý, pričom „policajní ťažkoodenci chceli spôsobiť ľuďom zranenia“. Okrem Kasparova polícia zatkla aj lídra mládežníckej organizácie strany Jabloko Iľju Jašina a ľudí z organizácie Za práva človeka, menovite jej organizátora Leva Ponomareva. Podľa ich vyjadrení mal povolenie za zorganizovanie protestného zhromaždenia a nie na pochod. Až keď ich začali vytláčať poriadkové sily, vrhli sa na policajné zátarasy. Kasparov sa priznal, že je vinným z narušenia ustanovení zákona o poriadku, organizovaní a uskutočnení stretnutia, mítingu a demonštrácie a neuposlúchnutia výzvy polície. Po Kasparovovom zatknutí, počas jeho väzby v neslávne preslávenej budove KGB na Petrovke 38, v súčasnosti sídle moskovskej milície, za ním nevpustili jeho právneho zástupcu Anatolija Karpova – nevydali mu priepustku na vstup do budovy. Medzičasom bol Kasparova navštíviť nezávislý poslanec a podpredseda štátnej Dumy Vladimír Ryžkov, ktorý ako poslanec nepotrebuje na vstup do budovy priepustku.
Ruský prezident v rámci svojho „príspevku“ k volebnému procesu 29. novembra apeloval na Rusov, aby sa zúčastnili parlamentných volieb, lebo inak riskujú ťažko získanú prosperitu krajiny. Zároveň vyzýval na podporu strany Jednotné Rusko, pretože bez voličskej podpory tejto strany nedokážu byť schopní pokračovať v jej úspešnom napredovaní. „Krajina vstupuje do obdobia celkovej obnovy legislatívnej a výkonnej moci. Teraz je rozhodujúce zachovať kontinuitu tohto smeru, aby sme dodržali všetky naše sľuby dané občanom“, dodal Putin. Ďalej varoval pred ľuďmi z minulosti, ktorí „nechcú ochrániť Rusko pred chudobou a nedostatočným pocitom bezpečia a dychtia pritom po návrate k moci“. Komentátor Russia Today Peter Lavelle tvrdil, že Putin je za dnešnou stabilitou Ruska, pretože „verí (Putin), že môže pokračovať vo svojom poslaní, ktoré uskutočňoval počas posledných rokov“. Politický analytik magazínu Ruský profil Dmitrij Babič pripomenul, že stabilita doma a v zahraničí sú kľúčovými témami Putinových prejavov, „Putinov odkaz je tlmočiť svoj názor na stabilitu slovami – ak budete voliť Jednotné Rusko, krajina ostane v rovnakom kurze ako doteraz“. [26]
Počas madridského stretnutia ministrov OBSE Sergej Lavrov poskytol stanovisko, v ktorom vyhlasuje, že mu stále nie je jasné, prečo sa z ruských parlamentných volieb stiahli volební pozorovatelia z Európy. USA popreli akékoľvek ruské obvinenia. Lavrov pripomenul, že „každý členský štát OBSE je povinný pozvať medzinárodných pozorovateľov na monitorovanie volieb. Monitorovanie by malo byť vykonané v zmysle národnej legislatívy pozývajúcej strany. Urobili sme všetko v prísnom súlade so svojimi záväzkami. A nie je zrozumiteľné, prečo vedenie OBSE a jeho Rada pre demokratické inštitúcie a ľudské práva jednostranne rozhodla nevyslať pozorovateľov aj napriek tomu, že dostali príslušné pozvanie.[27]
Posledné dni pred volebným aktom sa niesli v znamení protivládnych, respektíve protiputinovských demonštrácii, zatýkaní, obvinení zo strany OBSE. Azda najväčšou udalosťou parlamentných volieb bol prezident a jeho vyhlásenie, že súhlasil s vedúcou priečkou na volebnom zozname strany Jednotné Rusko, čo pre nich znamenalo prudké stúpanie v ratingoch agentúr. Politický analytik Aleksandr Pikajev z moskovského Inštitútu pre svetovú ekonomiku a medzinárodné vzťahy povedal, že „po turbulentných deväťdesiatych rokoch je stabilita pre Rusko veľmi dôležitá… Jednotné Rusko dominovalo aj predtým na politickej scéne, je ako Everest medzi trpaslíkmi… Hlavnou otázkou je teraz, koľko strán vstúpi do Dumy“. „Medzinárodní pozorovatelia nazerajú na ruské voľby z druhej strany. Myslíme si, že sú nezaujatí a ich názor by mal byť dôležitý pre porozumenie výsledkom hlasovania“, domnieva sa Ivan Bolšakov zo strany Jabloko.[28]
[1] The cost of Russian democracy: $US 172 MLN. Russia Today, November 30, 2007.
http://www.russiatoday.ru/election/news/17802
[2] 14 parties join Russian Parliamentary race. Russia Today, October 18 2007. http://www.russiatoday.ru/election/news/15679
[3]Информация о федеральных списках кандидатов в депутаты Государственной Думы Федерального Собрания Российской Федерации пятого созыва, выдвинутых политическими партиями (по состоянию на 20. 11. 2007 г.). http://www.cikrf.ru/elect_duma/politpart/index.jsp
[4] Trust in political leaders. Russian Public Opinion Research Centre. http://wciom.com/novosti/reitingi/reiting-doverija-politikam.html
[5] Electoral rating of political parties. Russian Public Opinion Research Centre. http://wciom.com/novosti/reitingi/ehlektoralnyi-reiting-politicheskikh-partii.html
[6]Forecast for State Duma election results based on November opinion polls. Russiatoday, November 26, 2007.http://www.russiatoday.ru/election/news/17552
[7] В пределах статистической погрешности. Lenta.ru, October 30, 2007. http://duma.lenta.ru/popularity/2007/10/30/rating/
[8]Соперники „Единой России“ прибавили по одному проценту. Lenta.ru, November 19, 2007. http://duma.lenta.ru/popularity/2007/11/19/rating/
[9]Социологи обещают четырехпартийную Думу. Lenta.ru, November 26, 2007. http://duma.lenta.ru/popularity/2007/11/26/rating/
[10]V Rusku štartovala nová etapa predvolebnej kampane. Hlas Ruska, 06. November 2007. http://www.ruvr.ru/main.php?lng=slo&q=508&cid=50&p=06.11.2007
[11]Parties start media battle ahead of elections. Russia Today, November 06, 2007. http://www.russiatoday.ru/election/news/16504
[12]TV election debates over porridge. Russia Today, November 08, 2007. http://www.russiatoday.ru/election/news/16623
[13]Russian parties line up for pre-election campaign. Russia Today, September 19, 2007. http://www.russiatoday.ru/election/news/14375
[14]“And they’re off!“ – parties start race for the Duma. Russia Today, September 22, 2007. http://www.russiatoday.ru/election/news/14586
[15]Election prospects Brigit for Russian Reds. Russia Today, September 19, 2007. http://www.russiatoday.ru/election/news/14412
[16]Send a letter to Russia president. President of Russia, Kremlin. http://kremlin.ru/eng/articles/send_letter_Eng1.shtml
[17]Politicians log on to reach the cyber generation. Russia Today, September 28, 2007. http://www.russiatoday.ru/election/news/14838
[18]President to lead United Russia party list in Duma poll. Russia Today, October 02, 2007.http://www.russiatoday.ru/election/news/14963
[19]The Security Council. President of Russia, Kremlin.http://www.kremlin.ru/eng/articles/institut04.shtml
[20]Putin says Duma election „test“ for him. Russia Today, November 13, 2007.http://www.russiatoday.ru/election/news/16890
[21]President to be sole leader on United Russia’s list. Russia Today, October 03, 2007.http://www.russiatoday.ru/election/news/15038
[22]Russia invites 75 more foreign observers to watch its next general elections on December 2nd. Voice of Russia, November 19, 2007. http://ruvr.ru/main.php?lng=eng&q=19030&cid=45&p=19.11.2007
[23]Dozens arrested as police disperse opposition march. Russiatoday, November 25, 2007. http://www.russiatoday.ru/election/news/17503
[24]Putin blames U.S. for withdrawal of election observers. Russiatoday, November 26, 2007.http://www.russiatoday.ru/election/news/17534
[25]Were March of Dissent participants paid? Russia Today, November 28, 2007. http://www.russiatoday.ru/election/news/17622
[26]Putin calls Russians to vote, slams opponents. Russia Today, November 29, 2007.http://www.russiatoday.ru/election/news/17730
[27]Moscow slams observers` withdrawal. Russia Today, November 29, 2007.http://www.russiatoday.ru/election/news/17762
[28]Countdown to election: will the vote be transparent? Russia Today, November 30, 2007.http://www.russiatoday.ru/election/news/17818
ilustračné foto: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Election_russia_2007_003.jpg
